Správa BfV, ktorej fragmenty unikli do médií, obviňuje AfD z presadzovania „etno-biologickej koncepcie“ nemeckého národa, čo považuje za nezlučiteľné s liberálnym demokratickým poriadkom.

Úryvky zo správy tajnej služby zverejnili popredné nemecké denníky, denník Bild, Der Spiegel či Welt. Podľa denníka Bild nedávno odchádzajúca ministerka vnútra Nancy Faeserová schválila dokument bez podrobného odborného preskúmania. Správa má 1108 strán, sedem kapitol a 203 podkapitol.

Stranu vo svojej správe BfV označuje za protiústavnú a cituje vyjadrenia 353 jej členov – od regionálnych politikov až po vrcholových lídrov strany. Správa však ostáva naďalej utajená. Nový nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt (CSU) chce podľa vlastných slov rozhodnúť o zverejnení expertízy o klasifikácii AfD až po jej dôkladnom  preskúmaní. „Túto expertízu teraz nezatvorím do šuflíka,“ vyjadril sa Dobrindt.

Tvrdí, že on sám klasifikáciu AfD nezverejnil a ministerstvo vnútra ju doteraz nepreskúmalo. Správa nebola vypracovaná výlučne na základe verejných zdrojov, ale aj na základe informácií spravodajských služieb. Minister dodal, že sa tým bude musieť zaoberať právny štát.

Dobrindt aj po rozhodnutí Úradu na ochranu ústavy pozastaviť klasifikáciu AfD nevidí dôvod spochybňovať hodnotenie úradu. BfV charakterizoval stranu ako „preukázateľne pravicovo extrémistickú“, čo napadla AfD na súde v Kolíne. Do rozhodnutia súdu BfV tento termín nesmie používať. Pre stranu, ktorá je zastúpená v Spolkovom sneme, predstavuje takáto charakteristika „novú úroveň“, povedal nový minister vnútra.

AfD podľa spávy rozlišuje medzi ‚Nemcami‘ a ‚Nemcami s pasom‘

Denníky Bild a Spiegel vo svojich článkoch citujú zo 1108-stranového posudku, ktorý majú k dispozícii. V kapitole s nadpisom „Dôkazy o snahách proti slobodnému demokratickému zriadeniu“ je podľa nich zhromaždených množstvo výrokov politikov AfD, ktoré sú základom pre zaradenie strany za „preukázateľne pravicovo extrémistickú“. Podľa Úradu na ochranu ústavy AfD rozlišuje medzi rodenými „Nemcami“ a „Nemcami s pasom“.

Správa hodnotí  veľké množstvo výrokov funkcionárov AfD na spolkovej a miestnej úrovni. Podľa BfV to dokazuje, že strana je naklonená „etnickému chápaniu národa“. AfD naznačuje, že ľudia s migračnou históriou sú „vylúčení z plnohodnotnej príslušnosti k nemeckému národu svojím narodením a povahou“. AfD tak činí  „rozhodne a vedome“, citujú médiá úryvky zo záveru správy.

Jedným z mnohých príkladov je podľa denníka Bild nasledujúci citát poslanca AfD v Spolkovom sneme Maximiliana Kraha z jeho pôsobenia v Európskom parlamente: „Ten, kto prijme do vlády etnických Afričanov a Afgancov, urobí vládu aj kultúrne africkou a afganskou. Čo ľavica očakáva? Že (ich) korene, vplyvy, zvláštnosti nehrajú žiadnu úlohu? Človek formuje svoje okolie podľa vlastnej predispozície!“

Zo správy BfV ďalej vyplýva, že AfD tvrdí, že ľudia iného ako nemeckého pôvodu sú častejšie páchateľmi trestných činov. „Ľudia s iným než nemeckým pôvodom majú tendenciu páchať tieto trestné činy častejšie – z hľadiska ochrany ústavy je relevantné, že je to kvôli ich pôvodu,“ uvádza správa.

AfD podľa správy „spájala osoby s migračným pôvodom s hanlivou predponou ‚nôž‘ “(Messer). Ďalej „vedome diskriminovala moslimov na základe ich náboženského vyznania ako (…) neintegrovateľných ľudí druhej kategórie“ a „podkopávala dôveru v povojnový štátny poriadok“.

„Koncepcia národa, ktorá sa tu propaguje, je v rozpore s koncepciou národa v ústave a znamená zveličovanie konštruovaného etnicko-kultúrneho kolektívu v rozpore s ľudskou dôstojnosťou a vylúčenie ľudí s migračnou históriou. Porušuje princíp ľudskej dôstojnosti,“ konštatuje správa.

Podľa denníka Bild v posudku zohrávali úlohu aj „štruktúrované prepojenia“ AfD s „pravicovým extrémistickým spektrom“. Z nich môže podľa správy Úradu na ochranu ústavy „vyplynúť posilnenie skutočných indícií o snahách proti slobodnému demokratickému zriadeniu“.

BfV tiež upozorňuje na „štrukturálne a výrazné prepojenia AfD a jej členov s extrémistickými zložkami Novej pravice“. Ako príklady sa uvádzajú prepojenia s časopisom ‚Compact‘ alebo s extrémistickým združením „Ein Prozent“. Časopis Compact v júli 2024 zakázalo nemecké ministerstvo vnútra.

Prípad na súde v Kolíne

Ako sme spomenuli, prípad sa dostal až na súd v Kolíne.  Nemecká domáca spravodajská agentúra BfV ustúpila – aspoň zatiaľ – od oficiálneho označenia pravicovo-populistickej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD) za „preukázateľne extrémistickú“. Namiesto toho bude agentúra stranu považovať len za „podozrivú“ z extrémizmu, kým bude pokračovať súdny spor o klasifikáciu. Tento krok dáva AfD dočasné právne víťazstvo a znižuje bezprostredné riziko prísnejšieho monitorovania alebo sankcií.

Líderka strany Alice Weidelová rozhodnutie oslávila a označila ho za „dôležitý prvý krok k nášmu oslobodeniu a k odvráteniu obvinenia z pravicového extrémizmu“. K tomuto vývoju došlo po tom, ako AfD podala naliehavé odvolanie na správny súd v Kolíne s cieľom donútiť BfV, aby klasifikáciu stiahla. Podľa strany toto opatrenie nemalo skutočné opodstatnenie a vytvorilo „negatívny odstrašujúci účinok“, ktorý poškodil demokratický proces, najmä jeho členov, ktorí sú verejnými činiteľmi, vojakmi či sudcami.

Advokát AfD Christian Conrad odúsdil únik správy ako závažné porušenie zákona: „Pochopil som, že správa sa mohla dostať do médií len prostredníctvom trestného činu v rámci štátneho aparátu.“ Advokát sa domnieva, že prokuratúra by mala z vlastnej iniciatívy začať vyšetrovanie, pretože podľa jeho názoru „keď orgány zverejňujú tajné dokumenty s cieľom ovplyvniť verejnú mienku a súdne konanie, nemá to už nič spoločné s právnym štátom“.

Čo to znamená pre AfD a čo sa môže stať ďalej?

Ako sme spomenuli, BfV sa zatiaľ stiahlo a uviedlo, že AfD považuje iba za „podozrivú“. To obmedzuje okamžité kroky, ako sú disciplinárne opatrenia voči verejným činiteľom spojeným so stranou alebo dôsledky na financovanie. Právne konanie sa však môže ťahať niekoľko rokov.

Ak sa AfD podarí zvrátiť klasifikáciu, mohlo by to posilniť jej politickú pozíciu a upevniť jej úlohu ako kľúčovej sily na národnej scéne, najmä pred blížiacimi sa voľbami. Ak však BfV vyhrá, mohlo by to viesť k zintenzívneniu sledovania a právnych obmedzení, čo by malo hlboký vplyv na vnútorné štruktúry strany a jej vnímanie verejnosťou – čo by pravdepodobne využil jej bezprostredný konkurent, CDU.

Prípad AfD nie je len právnym sporom, ale aj testom hraníc právneho štátu v modernej demokracii, píše The European Conservative.  Najbližšie mesiace budú kľúčové pre určenie, ako ďaleko môže štátny dohľad zájsť, bez toho aby prekročil hranicu politickej legitimity.

Prečítajte si tiež:

• Nová nemecká vláda našla spôsob ako obísť pri dodávkach zbraní na Ukrajinu verejnosť