Kto povedie STVR? Výber sa zúžil

Projekt producentky Flašíkovej má 80 strán a dostal názov STVR – Bod nula. Jeho autorka názov objasnila slovami, že „Slovenská televízia a rozhlas stoja na takomto bode: bez kontinuity, bez jasného smeru, no s potenciálom a spoločenským očakávaním“.

K súčasnému stavu verejnoprávneho telerozhlasu je kritická. „STVR je dnes v chronickej kríze v zmysle neefektívne využívanie zdrojov, nevyvážené spravodajstvo, prezamestnanosť, slabá sledovanosť, rezignácia na verejnoprávne poslanie. Televízia si dodnes nevybudovala jasnú identitu, chýba stabilné publikum, kvalita produkcie je kolísavá.“

Čo teda navrhuje? Verejnoprávne médiá vníma ako „oporný bod spoločnosti“; nie sú „nositeľom jednej pravdy“ ani iba sprostredkovateľom názorov. „Nie je úlohou verejnoprávneho spravodajstva zvestovať jedinú pravdu. Jeho úlohou je otvárať priestor pravdám mnohým – tak, aby sa divák či poslucháč dokázal v slobode rozhodnúť, porozumieť a dôverovať.“

„Ak verejnoprávne médium túto úlohu neplní, vzniká vákuum, ktoré vypĺňajú idealistickí moralisti na jednej strane a konšpiratívni agitátori na strane druhej.

Obe krajnosti nesmú ovládať verejnoprávne médium. Martina Flašíková plánuje vytvoriť aj projekt

Národného spravodajského systému, ktoré prirovnáva k „centrálnemu mozgu“, kam prichádzajú všetky dôležité správy z regiónov, tlačových konferencií, inštitúcií, zo zahraničných misií či od terénnych redaktorov a s ktorým by spolupracovala nielen STVR, ale aj verejnoprávna tlačová agentúra TASR. Tieto médiá by podľa Flašíkovej predstavy mali spoločný redakčný systém, newsroom i editorský proces. Pilot takéhoto spoločného spravodajského centra by chcela spustiť o rok.

Pri obsahu Flašíková v projekte opakuje vety o tom, že telerozhlas nemôže vysielať jednu pravdu, zamieňať si názor s faktami či naivne „bojovať za pravdu a lásku“. Píše: „V ideálnom nastavení by práve verejnoprávne spravodajstvo STVR mohlo pôsobiť ako tlmič spoločenských konfliktov, ako rámec, v ktorom sa aj veľmi rozdielne svetonázory môžu stretnúť bez ponižovania. Ako nástroj, ktorý posilňuje porozumenie – nie rozdeľovanie.“ Konkrétne obsahové opatrenia, ako chce tento stav docieliť, v projekte neuvádza.

Problematické je rušenie športového kanálu, ak STVR nedokáže získať práva na zásadné športové podujatia.

Kapitola o programových cieľoch vo Flašíkovej projekte sa začína ambíciou zaviesť aplikáciu STVR Play, kde by telerozhlas ponúkal programy na podobnom princípe, ako fungujú služby Netflix, Voyo či Joj Play.

Projekt Igora Slaninu chce vyrábať hodnotné a špičkové seriály, ako Vraždy v dolinácha Dotyk života 2. Dva nové seriály v jednom roku, to doteraz nebola samozrejmosť. V Košiciach vzniká detský seriál Marinka Somarinka a do vysielania pripravujeme aj animovaný večerníčkový seriál Lesná päťka,“

Ďalej v projekte mieni programovo šíriť všetky projekty, aktivity a kroky, ktoré prirodzeným spôsobom podporujú zvyšovanie národného povedomia“, že „musí byť etalónom rozvoja kvalitatívnej úrovne slovenského jazyka v praxi“ a spravodajstvo má dodržiavať „princípy objektivity a vyváženosti vo všetkých zložkách spravodajstva a publicistiky STVR vrátane dôsledného uplatňovania princípu prezumpcie neviny“.

Sľubuje nový televízny okruh, ktorý má podobne ako ČT Art a Déčko na Českej televízii kombinovať vysielanie pre deti a umelecko-archívne vysielanie pre dospelého diváka. Okruh má mať názov Trojka. Jedným z výraznejších sľubov je ambícia vybudovať samostatnú dramaturgiu denných seriálov pre dospelých, ktoré chce vyrábať v internom prostredí STVR.

Podobne ako mnohí uchádzači o post riaditeľa verejnoprávneho telerozhlasu pred ním sa poverený riaditeľ nevyhol sentimentu za televíznymi inscenáciami, ktoré v dávnej minulosti vysielala televízia v pondelok. Sľubuje „možnosť obnoviť tradíciu bratislavských pondelkov – pondelkové vysielanie slávnych televíznych inscenácií s úvodným kontextom“.

Prečítajte si tiež

• Vypočutie kandidátov na generálneho riaditeľa STVR musí byť podľa SaS verejné, Žilinka to má podľa nich zabezpečiť
• Rada STVR má nového predsedu