Ako uviedol slovenský premiér Robert Fico, predsedníčka Úradu jadrového dozoru SR Marta Žiaková už informovala vládu o problematike bezpečnosti jadrového paliva.

„Možno to trochu zľahčujem, keď hovorím, že ak si niekto myslí, že do ruského reaktora vopcháme len tak palivo z Westinghousu (americká jadrová spoločnosť-poz.red.), a že to bude fungovať, tak sa veľmi mýli. Máme skúsenosti z iných krajín, kde to spôsobovalo obrovské technologické a bezpečnostné problémy. Pani predsedníčka jasne povedala, že ak sa dáva nové palivo do atómových elektrární, musí prebiehať skúšobný proces, ktorý trvá niekoľko rokov. Až po tých niekoľkých rokoch, ak sa ukáže, že je to bezpečné, je možné použiť nejaké iné palivo. Preto predstava Európskej únie, že zakážeme členským štátom brať od Rusov obohatený urán, a že si ho len tak nahradíme, je predstava naivná. Neviem kto prišiel s takýmto návrhom do Európskej komisie, ale zjavne o tom veľa nevedel, keď takéto návrhy dával,“ povedal v nedeľu na tlačovej besede Fico.

Európska únia by podľa expertov musela teraz investovať do oblasti jadrového paliva 20 miliárd eur. O ďalších zhruba osem rokov by sme už možno vedeli obohacovať urán, podobne ako Rusi. „Alebo zastavíme chod atómových elektrární. No, ale my podstatnú časť elektriny vyrábame z jadra. A to máme platiť zase za ideologické rozhodnutia? To máme dať do hrozby atómové elektrárne na Slovensku a zastaviť ich len preto, lebo tu je rusofóbna politika Európskej únie? Je tu nejaká posadnutosť Ruskom? Nebláznime!,“ zdôraznil Fico.

Na Slovensku prevádzkuje päť jadrových blokov ruského typu spoločnosť Slovenské elektrárne. Jeden jadrový blok sa ešte v súčasnosti dokončuje. Problematiku výroby jadrového paliva potrebného aj pre slovenské atómové elektrárne sa nedávno snažil vysvetliť novinárom šéf Slovenských elektrární Branislav Strýček. Ten jasne poukázal na to, že úplne odstrihnutie sa od Rusov v otázke jadrového paliva je skôr zbožným prianím európskych úradníkov a možno našej politickej opozície ako možnou realitou.

Podľa Strýčka si treba uvedomiť, že palivo pozostáva zo štyroch komponentov. Ide o urán. Ten vieme nakúpiť na všetkých kontinentoch, dokonca Rusko je podľa neho jedna z krajín, ktorá ho má minimum. „Takže my ho napríklad kupujeme z Kanady alebo z Francúzska, alebo z Afriky. Čiže urán nie je predmetom diskusie,“ povedal Strýček na februárovom stretnutí s novinármi.

Potom ide o takzvanú konverziu. Čo je služba, keď sa urán premieňa na plyn. „Tá je väčšinou na bani, čiže to taktiež vieme nakúpiť mimo Ruska,“ doplnil Strýček. No a potom je služba, ktorá sa volá obohatenie. „A tu si musíme uvedomiť, že 40 % obohatenia celkovej spotreby sveta zabezpečuje Rusko. Čiže dneska nielen Slovensko, ale elektrárne v USA napríklad za minulý rok doviezli 27 % tohto komponentu práve z Ruska. Takže to nie je, že my sme závislí pri jadrovom palive od Rusov, to je, že viac krajín je závislých pri tomto komponente od Rusov,“ vysvetlil Strýček.

Posledným komponentom je vyrobená palivová tyč. To je ten komponent, o ktorom sa hovorí, že sa diverzifikujú jeho dodávky. „Zloženie tej tyče je dneska robené primárne pre nás v Rusku, ale s Westinghousom sme podpísali zmluvu o dodávke palivových tyčí, ktoré v súčasnosti licencujeme. Westinghouse by nám mal dodať prvé palivové tyče niekedy v roku 2026, 2027. Taktiež sme podpísali zmluvu s francúzskou spoločnosťou Framatome, kde sa taktiež bavíme o dodávkach paliva európskeho pôvodu,“ dodal Strýček, ktorý zdôraznil, že to je iba časť palivového cyklu. „Obohatenie, ktoré je najväčší problém, budeme ako svet dlhodobejšie závislí od Rusov,“ konštatoval Strýček.

Premiér Robert Fico počas uplynulého týždňa viackrát zopakoval, že pokiaľ pripravovaná európska legislatíva bude kopírovať cestovnú mapu, ktorú Európska komisia predstavila v rámci úplného sa odstrihnutia od ruského plynu, ropy či jadrového paliva, tak Slovensko bude zásadne proti. „Čakáme momentálne na návrhy legislatívnych aktov, ktoré musia byť prijaté na úrovni Európskej únie, ktoré zakážu dovoz ropy, plynu a jadrových materiálov z Ruskej federácie. Veľmi jasne oznamujem, že ak tieto legislatívne akty budú zodpovedať stratégii tej cestovnej mapy, Slovenská republika bude hlasovať proti takýmto legislatívnym aktom. A pokiaľ by išlo o potrebu jednomyseľného hlasovania sme pripravení vetovať takéto legislatívne návrhy,“ povedal v nedeľu Fico, ktorý si však myslí, že veľké krajiny si presadia v tejto otázke kvalifikovanú väčšinu, teda „veľkí chlapci“ budú rozhodovať aj za malé krajiny. „V takom prípade budeme môcť iba hlasovať proti týmto nezmyselným návrhom,“ uzavrel Fico.