Môj profil 
Predplatné
Autorka populárnych textov zameraných predovšetkým na oblasť ekonomiky a finančných trhov píše, že ľudia vyššie spomínané tvrdenia často opakujú, pretože ich počujú od iných ľudí. Pritom však sami netušia, prečo sa také veci hovoria a či je to vlastne pravda. A čo je dôvodom? Vraj to, že neradi premýšľajú sami.
“Nevedia síce prečo sa to hovorí, ale počujú to na každom kroku, píše sa to v každom plátku, ktorý si hovorí spravodajský. Ľudia nepožadujú žiadne rozumné vysvetlenie, nepýtajú sa, ako že sa to prihodí, že sme všetci ovládaní “fejk-njúús”. Ľudia totiž väčšinou myslia celkom neradi. A keby sa pýtali kto, prečo a ako na nás fake news chrlí, cítili by sa jednak previnilo, že odpoveď nevymysleli sami, jednak trápne, pretože sa nehodí pýtať sa. Tak asi tak, “píše v úvode.
Ďalej potom poukazuje na to, že fake news sú vrcholne módnou témou. A ako príklad uvádza aj to, čo sa nedávno mohla dozvedieť z médií. Reč bola o mediálnej negramotnosti.
“Tento týždeň ma v správach zaujal titulok o tom, že žiaci základných škôl sú mediálne negramotní a v testoch kritického myslenia v školách prepadli. Zaujalo ma to. Táto téma sľubovala dosť srandy,” napísala s tým, že u daného článku bol aj ukážkový test, v ktorom si čitatelia mohli sami overiť, ako by dopadli.
Následne dodala, že jej tušenie bolo správne: “Bola to vážne legranda za všetky prachy.”
Definícia dezinformácií podľa MV ČR
Vo svojom príspevku na blogu tiež uvádza, aká je definícia dezinformácií podľa Ministerstva vnútra ČR. Vysvetlenie tohto pojmu znie “šírenie zámerne nepravdivých informácií, obzvlášť potom štátnymi aktérmi alebo ich odnožami a to voči cudziemu štátu alebo voči médiám, s cieľom ovplyvniť rozhodovanie alebo názory tých, ktorí ich prijímajú”.
Pri tejto definícii však Šichtařová poukazuje na to, že by sme práve pri jednom detaile mali zbystriť: “Kľúčové je slovo úmyselné šírenie dezinformácií. Teda musí tu byť cieľ či zámer niekoho poškodiť. Lenže … práve toto býva až príliš často kameňom úrazu, vďaka ktorému sa tvrdenie, že je niečo fake news, samo často fake news stáva.”
Pofidérny test?
Ďalej sa vyjadrila k už spomínanému testu a to tak, že prakticky každá položka v ňom predstavovala ” vágne formulované zadanie”. A podľa jej mienky bola rovnako tak “rozkydlá” ako otázka, tak i odpoveď.
“Nebolo položky, na ktorú by sa dalo bez výhrad odpovedať ÁNO / NIE. Jednička alebo nula. Čo kvízová otázka, to perla. A niektoré vydali aj za diamanty, “podotýka.
Aby podložila svoje tvrdenie, uviedla v texte tiež jeden “príklad za všetky”. V zadaní sa nachádzala nasledujúca formulácia: “Predseda Českej pirátskej strany Ivan Bartoš v roku 2014 vyhlásil, že keď ľudia hlasovali v referende o pristúpení ČR k EÚ, bola povinnosť prijať euro súčasťou otázky.” Dotknutí potom po prečítaní nasledujúceho výroku mali rozhodnúť, či je pravdivý alebo nie.
Odpoveď ale podľa odborníčky nebola jednoznačná, keďže už samotné zadanie bolo formulované zle.
“Pýta sa anketár, či Ivan Bartoš svoje tvrdenie vypustil z úst? Matematická výroková by zadanie pochopila presne tak. A potom by odpoveď znela, ANO – túto vetu skutočne vyslovil . Lenže aké to prekvapenie, kvíz sa pýta na niečo iné. Nepýta sa, či Bartoš slová povedal; pýta sa, či hovoril pravdu. To máme prvú manipuláciu, “vysvetľuje svoje postrehy.
Poukazuje tiež na to, že presné znenie otázky v referende bolo navyše také: “Súhlasíte s tým, aby sa Česká republika stala podľa zmluvy o pristúpení Českej republiky k Európskej únii členským štátom Európskej únie?” Uvádza teda, že na hlasovacom lístku nebola o eure ani zmienka.
Najväčšie prekvapenie podľa nej ale bolo to, že autori daného textu požadovali ako správnu odpoveď “NIE – Bartošov výrok pravdivý nebol. Išlo o fake news “.
“Tvorcovia testu totiž – správne – tvrdia, že so vstupom do EÚ akceptovala Česká republika aj budúce prijatie eura. Isteže. To majú pravdu. Lenže kvíz sa na to nepýta. Pýta sa, ako bola formulovaná otázka na hlasovacom lístku. Nepýta sa, čo z otázky vyplývalo pre budúci právny systém. Keby kvízová otázka bola položená inak, (…) potom by správna odpoveď znela: áno,” hovorí.
Šichtařová ale konštatuje, že na toto sa žiakov nikto nepýtal. Podľa nej v tomto prípade vidíme jasnú manipuláciu číslo dva.
Jasné manipulácie a divné výsledky testu
“A teraz si spomeňte na definíciu fake news: Ide o úmyselné šírenie dezinformácií s účelom zmanipulovať príjemcu. Či už je kvízová otázka mienená akokoľvek a nech už by povedal Bartoš čokoľvek – kto si tú berie právo tvrdiť, že nešlo o jeho názor či o omyl? Kto má tú drzosť tvrdiť, že išlo o cielené ovplyvňovanie príjemcu ?” píše na blogu.
Aj kvôli tomu si ekonómka stojí za tým, že takéto “podsúvanie údajného zámeru je manipuláciou číslo tri”.
Rovnako sa domnieva, že ak respondent- žiak myslel vlastnou hlavou, mal dostatok informácií a aplikoval na nich prísnu matematickú logiku, potom “musel z testu vyjsť ako idiot, ktorý nerozozná fake news”.
“Ak mal žiačik síce problém s logikou, avšak jeho emócie vykazovali ľahké prebujnenie, za každým bukom hľadal dezinformáciu a vedel, že správny názor je chcieť prijatie eura, potom mal istú šancu testom prejsť,” myslí si.
Podľa jej slov teda test, ktorý mal údajne odhaľovať neschopnosť kritického myslenia u ľudí a ktorý mal odhaľovať fake news, sám na fake news ašpiruje. “Spĺňa totiž všetky definičné znaky: Po prvé šíria nepravdy. Po druhé šíri ich zámerne. (…) A po tretie tipujem, že nepravdy šíria sa zámerom zmanipulovať deti,” tvrdí.
K takémuto záveru Šichtařová dospela po tom, čo bližšie preskúmala tento test a “správne” odpovede v ňom. “Progresívny liberalizmus z toho trčí až na povalu,” okomentovala celú vec.
Boj s fake news nie je boj za pravdu
Záverom potom dodala, že dnes skrátka “žijeme vo svete, kde ľudia preberajú správy, ktoré považujú za pravdivé, ale niekedy pravdivé nie sú”. A čo to vlastne znamená alebo neznamená?
“To však neznamená, že niekoho cielene manipulujú. Proste sme len omylní ľudia. Spomínate si na prípad, keď Angela Merkelová šírila video, na ktorom bolo vidieť, ako sú prenasledovaní imigranti v Nemecku? Neskôr sa ukázalo, že video bolo účelovo nahraté a nezakladalo sa na pravde. Merkelová mu ale uverila a v dobrej viere sa na neho odkazovala, “podotýka s tým, že ju len ťažko možno označiť za manipulátorku.
Vysvetľuje to tým, že sama nemecká kancelárka sa stala obeťou manipulácie, preto za manipulátorku nebola označená. Potom sa ale zamyslela nad tým, ako inak by to mohlo dopadnúť.
“Dokážete si ale predstaviť opačný prípad? Že by napríklad nejaký politik z AFD alebo Okamurovec uveril videu, v ktorom imigranti prenasledujú občanov a v dobrej viere ho šíril? Tiež by to médiá pochopili, že sa len stal obeťou omylu rovnako ako Merkelová a neoznačila by ho za manipulátora? “položila otázku.
Nakoniec potom čitateľom načrtla, čo podľa nej naozaj dnešný boj s fake news vlastne znamená. “Existujúci boj s fake news je teda do veľkej miery bojom s politickými oponentmi, nie bojom za pravdu. Čiže z veľkej časti – hoci samozrejme nie vždy – ide o potieranie plurality ako základu demokracie. Ešte inak povedané – údajný boj s fake news podľa mňa už skĺzol v ohrozenie slobody, “nebála sa vyjadriť svoj názor.
.JPG)
.jpg)
