Celá Európska únia má problémy s krajinami na juhu, ktoré majú nesplatiteľné dlhy. Prvým riešením je prinútiť tieto krajiny aby svoje dlhy splatili, čo je nonsens. Ďalšou možnosťou by mohlo byť nechať tieto krajiny zbankrotovať, čo by prinieslo nemalé problémy pre nemecké a francúzske banky. Poslednou a asi najpravdepodobnejšou možnosťou by podľa českej ekonómky bolo, aby si dlh krajiny medzi sebou rozdelili a tým by sa zakamufloval.
“Znamená to, že Slovák by dlhoval rovnako ako Grék. Grék by na to dlhoval menej, Slovák viac. O splátky by sa všetci svorne podelili bez ohľadu na to, kto dlh spôsobil. A ak by sme aj my boli súčasťou tvrdého jadra či eurozóny, tento dlh by sa následne splácal z našich daní. To, čo my odvedieme štátu z našej výplaty, by teda nebolo použité na zlepšenie vybavenia našej polície, na vyššie platy učiteľov, na vyššie dôchodky u nás, ba ani na lepšiu liečbu onkologicky chorých pacientov bez vedľajších následkov – tieto peniaze by boli použité na zlepšenie splácanie dlhov, ktoré si nasekal Gréci, Taliani, Španieli, Portugalci … a Francúzi,” vysvetľuje Šichtařová.
Viac Európy sa prejavuje viacerými spôsobmi. Napríklad Nemecko a Francúzsko navrhujú zladiť výšku firemných daní, respektíve vraj by sa mala stanoviť minimálna sadzba dane. Údajne krajiny ako Írsko a Maďarsko vytvárajú nekalú konkurenciu veľkým krajinám tým, že majú dane “príliš nízke”. Čo je však podľa slov českej ekonómky klamstvo, pretože čo napríklad Maďarsko nevyberie na dani z príjmu firiem, bohato si kompenzuje na DPH, ktorej 27-percentná sadzba je najvyššia v celej EÚ. „A ako ekonómovia dobre vedia, vyššie takzvané nepriame dane výmenou za nižšiu priame dane sú pre ekonomiku oveľa výhodnejšie ako opačne. Nemecku a Francúzsku akosi nič nebráni svoje dane tiež takto zefektívniť. Lenže namiesto aby sa Nemecko s Francúzskom starali o svoje vlastné dane, majú starostlivosť o cudzie. Prečo? Pretože spoločné dane sú nutnou podmienkou vytvorenia európskej federácie. A európska federácia je nutnou podmienkou na to, aby disciplinované národy zaplatili dlhy za dlžníkov,“ dodáva.
Druhým prejavom “viac Európy” majú byť podľa Šichtářovej spoločné európske dlhopisy. Podľa predstáv najmä Francúzska by odteraz nemali dlhopisy vydávať jednotlivé krajiny eurozóny samostatne, ale mala by ich vydávať celá eurozóna. Neexistovali by teda grécke, francúzske, nemecké, slovenské či české dlhopisy. Všetci by totiž následne dlhovali spoločne. „Tento plán bol zverejnený až 19. januára – až potom, čo rok bol zasunutý v šuplíku kvôli tvrdému odporu Nemecka. Nemecko ako finančne najdôveryhodnejšia krajina Európy by totiž týmto plánom bola zasiahnutá najviac, takže by sa to nemeckým voličom najhoršie vysvetľovalo. „A samozrejme spoločné európske dlhopisy nemajú byť vydávané tak okato, aby každý volič pochopil, aká bije – majú byť vytvorené skryto, pre bežného voliča “neviditeľne”, takzvanou sekuritizáciou už existujúceho dlhu. Česká ekonómka vysvetľuje, že presne takto vznikli sekuritizované balíky nesplácaných amerických hypoték, ktoré potom v roku 2008 rozpútali v USA kríze.
Šichtařová tiež upozorňuje na vznik spoločného Európskeho menového fondu. Prečo nestačí ten existujúci MMF? „Pretože ten je napriek všetkým svojim chybám stále ešte až príliš obozretný a odmieta hazardovať. Grécku odmietol požičať taký úver, ktorý by bol zjavne nesplatený. Preto musí byť vytvorený iný, čisto európsky menový fond, ktorý požičia z cudzieho, teda z našich daní, a to aj vtedy, keď zjavne nebude splatený. No a už len ako detail potom pôsobí fakt, že Francúzsko volá aj po spoločnom európskom ministrovi financií, ktorý to všetko má riadiť.“
Takže podľa českej ekonómky tvrdé jadro EÚ všetko pripravuje na vytvorenie federácie. Možno sa tomu “federácia” navonok hovoriť nebude, aby to nevyvolávalo príliš veľké vášne, ale technicky vzaté o atribúty federácie ide. „Všetky volania po vstupe do tvrdého jadra EÚ nie sú ničím iným ako vťahovaním do tejto federácie, v ktorej by sme hrali užitočného vola platiaceho za ostatných,“ dodáva na záver česká ekonómka Šichtářová.