Môj profil 
Predplatné
V úvode pripomenula, že aktuálne je presne päťdesiat rokov od okamihu, kedy bol zavedený päťdňový pracovný týždeň. Dovtedy sa pracovalo aj v sobotu. “Ako už to tak býva, výročie sa stalo výbornou príležitosťou k tomu, aby sa ukrojilo ďalšie koliesko salámy a začalo sa volať po skrátení pracovného týždňa na iba štyri dni. Dokonca sa vyrojila aj séria článkov, podľa ktorých údajne psychológovia tvrdia, ako je pre ľudí “nezdravé” pracovať päť dní v týždni,” uviedla Šichtařová.
Dodáva, že aj pre ňu osobne by bolo skrátenie pracovného času príjemné. “Medzi nami, úplne najviac by ma bavilo, keby sme si to obrátili: Dva dni pracovať, päť dní sa flákať – no kto by to nebral? Ale nech k A je povedané aj B. Osobne si skutočne myslím, že k ďalšiemu skráteniu pracovného týždňa časom dôjde. Ale súčasne si myslím, že to minimálne v našich končinách rozhodne nebude otázka najbližších desiatich rokov. Dá sa však čakať, že v rozvinutých krajinách, kde sa v súčasnosti nebezpečne pohrávajú s myšlienkami socializmu, také pokusy budú čo nevidieť,” napísala v blogu s tým, že prvými lastovičkami sú už pokusy o zavedenie nepodmienečného príjmu. “Krajinami, kde sa začne s ďalším skrátením pracovného týždňa experimentovať, bude najskôr Škandinávia,” konštatuje.
Renomovaná ekonómka však v takomto kroku vidí viacero rizík. “Povedzme, že hypoteticky u nás zajtra zavedieme voľný piatok. V tej chvíli dôjde k prudkému poklesu produktivity a spomaľovaniu hospodárskeho rastu. Môžete namietať, že to nemusí byť hneď tak zlé, pretože kľúčové profesie, ako sú lekári, piloti či policajti, samozrejme budú počas voľného piatku v práci rovnako tak, ako sú dnes v práci v nedeľu. A za tých ostatných, ako sú robotníci, urobia prácu roboty. To je aj nie je pravda – táto úvaha má totiž háčik. Akonáhle sa stanovuje, že jedna profesia dostane rovnako peňazí za menej hodín v práci, automaticky sa tiež stanovuje rovnaké pravidlo pre všetky profesie. Takže tí, ktorí budú musieť byť v práci počas voľného piatku, tak vlastne budú dostávať príplatky rovnako, ako keď dnes pracujú v nedeľu alebo v štátny sviatok. A to už je iné: Zrazu to znamená, že prakticky pre každého v ekonomike platí “rovnako peňazí za menej práce”, vysvetlila možné dôsledky Markéta Šichtařová.
Bude to podľa nej do značnej miery nezvratné, pretože ľudia sa odnaučia pracovať a zlenivejú. Akonáhle si ľudia zvyknú, že dostávajú rovnako peňazí za menej práce (čo si zvyknú hneď), začnú pracovať menej skoro všetci, čo nutne musí viesť k zníženiu výkonnosti ekonomiky. “Lenže budú tu iné krajiny, ktoré si svoj výkon takto umelo znižovať rozhodne nebudú a porastú stále ďalej. Budú to dynamické krajiny ako napríklad Čína.”
“A ak my spomalíme a Čína porastie stále ďalej? Potom nás samozrejme ekonomicky predbehne. A ekonomické predbehnutie znamená aj riziko akejsi ekonomickej kolonizácie. Nemusí ísť o kolonizáciu takú, akú sme videli v predminulom storočí – môže ísť o kolonizáciu takú, aká sa aktuálne odohráva napríklad v Afrike, ktorá je opäť Čínou ekonomicky kolonizovaná. A ekonomická kolonizácia znamená aj podriadenosť kultúrnu. Áno, môže sa to na prvý pohľad zdať ako fantasmagorická súvislosť, ale je to tak: Skrátime pracovnú dobu – znížime si produktivitu – necháme sa ekonomicky predbehnúť inými krajinami – budeme nimi ekonomicky dostihnutí – bude nám do istej miery vnútená aj ich kultúra. Chceme to? Stojí nám také ovládnutie za ďalší deň voľna? To si musí každý odpovedať sám, odpoveď pre každého jednotlivca iste nie je čiernobiela.”
Upozorňuje, že teoreticky by sa dalo namietať, že zavedenie voľnej soboty pred päťdesiatimi rokmi sme tiež prežili a že zavedenie voľného piatku teda iste tiež prežijeme. “Musíme ale vziať do úvahy pár vecí: Tak napríklad vtedy pred päťdesiatimi rokmi Európa a Severná Amerika boli s prehľadom najrozvinutejšími oblasťami sveta. Niečo ako predbehnutie Čínou, Ruskom, Arabskými Emirátmi… neprichádzalo do úvahy, aj keby už vtedy pred päťdesiatimi rokmi boli zavedené hneď tri dni voľna.”
Dnes je však situácia odlišná. “Čím viac robotizácie, automatizácie a digitalizácie, tým ľahšie sa bude tretí voľný deň zavádzať. Čiže musí k tomu dozrieť čas. A to sa ešte nestalo. Presne naopak – u nás nám tretia priemyselná revolúcia dosť uteká. Namiesto toho, aby sme sa snažili konkurovať technológiiou, snažíme sa konkurovať lacnou pracovnou silou. A keď niekto stavia svoju ekonomiku na lacnej pracovnej sile, ťažko môže uvažovať o tom, že tejto lacnej pracovnej sile dá ďalší deň voľna. Takéto úvahy si môžu dovoliť krajiny ktoré vytvárajú svoj rast na technológii a digitalizácii, ako je Nemecko.”
Šichtařová sa domnieva, že aby sme si ďalší voľný deň mohli dovoliť, museli by sme po prvé byť technologicky oveľa ďalej a po druhé by aj prechod musel byť plynulý. “Teda najprv treba jeden voľný piatok do mesiaca, neskôr dva voľné piatky… a tak ďalej. Skrátka také socialistické experimenty sú v krajine, ako je tá naša, a pri súčasnom mizernom stupni digitalizácie veľmi nebezpečné,” uzavrela ekonómka.
.JPG)
.jpg)
