Môj profil 
Predplatné
“Akonáhle sa začali v Európe vypínať ekonomiky, prakticky okamžite sa tiež začalo hovoriť o nejakej “záchrane”. V poňatí lídrov EÚ mala spočívať vo zväčšení úlohy štátu, zmenšení súkromného sektora a väčšom dlhu. Od marca vývoj nezadržateľne smeroval k summitu krajín EÚ, ktorý sa nakoniec uskutočnil v polovici júla,” píše ekonómka v úvode.
Výsledky summitu sú verejnosti prezentované ako boj s koronavírusom a záchrana ekonomiky. V realite však podľa Šichtařovej ide iba o zásterku pre fakt, že sa znovu tlačí na udržanie eura v zadlženom južnom krídle eurozóny.
“Summit namiesto toho, aby ekonomickú situáciu zlepšil, naopak, výrazne zhoršil fiškálnu pozíciu EÚ. Rozumejme – toho, kto bol zadlžený až po uši, zadĺžil ešte viac. Tak záchrana nevyzerá. Eurozóna je skrátka až príliš odhodlaná udržať všetky existujúce krajiny vo svojej náruči, to je celé,” uvádza ekonómka s tým, že summit ukázal ešte jednu skutočnosť, a to že koronavírus sa okrem zásterky pre záchranu juhu Európy stal tiež zásterkou pre prijatie “zelených” politík.
Šichtařová dodáva, že nám koronavírusom bude vysvetľované sprísnenie “zelenej” politiky, ktorá bude prezentovaná ako posun na vyššiu úroveň ekonomiky. V skutočnosti podľa jej názoru ale všetky opatrenia vedú k pravému opaku.
“K zmenšeniu európskeho priemyslu na nižšiu produkčnú úroveň, zníženiu európskej konkurencieschopnosti (pretože priemysel nebude motivovaný ziskom, ale ideológiou, čo je opak konkurencieschopnosti) a k zvýšeniu nákladov a zníženiu ziskovosti (čo zdecimuje časť aj tých podnikov , ktoré prežili administratívne vypnutie ekonomiky). Natvrdo povedané: Aj keby epidemiologicky druhá vlna neprišla, eurozóna či EÚ si ju (alebo inú zásterku) bude musieť vymyslieť, aby mohla v budúcom roku ďalej dotovať svoje južné krídlo a hrať si svoje rádoby-zelené ideológie.”
Európski lídri si podľa nej uvedomujú, že bude treba rozdávať juhu ďalšie peniaze vygenerované na severe a bude potrebné k tomu vymyslieť nejaký legitímne sa tváriaci dôvod. Celkom logicky potom títo lídri využijú situáciu, aby druhú vlnu riadne nafúkli a tento “legitímny” dôvod si dopredu pripravili.
Ekonómka v blogu ďalej dodáva, že sme teraz svedkami tzv. typickej “salámovej metódy”. “Mnohé regulácie, rozpočtové výdavky a deficity by boli pre verejnosť ťažko akceptovateľné, keby neboli uvalené v čase vysokého stresu a strachu o život. Akonáhle sa však raz spoločnosť mentálne zadaptuje na rozšírenie verejného sektora na úkor súkromného, už tento stav akceptuje a uzatvára sa tým na dlhý čas cesta späť. Pretože čím väčší rozpočtový deficit, tým väčší priestor pre dotácie, prerozdeľovania a nákup politických hlasov, logicky je v záujme politikov pôsobiť s čo najväčším rozpočtovým schodkom (a proti záujmu ekonomiky ako celku). Preto politické vedenie krajiny bude túžiť opakovať vysoké rozpočtové deficity aj v ďalších obdobiach,” myslí si Šichtařová.
V blogu ďalej vysvetľuje, prečo český štát poskytuje iba pomerne chaotické celkové údaje o počte nakazených, ale neposkytuje údaje typu počet novo nakazených na počet novo testovaných, počet mŕtvych nie s vírusom v krvi, ale na vírus, percento ťažkých prípadov novonakazených versus percento ťažkých prípadov iného typu novo zachytených respiračných ochorení, a tak ďalej.
“Keby totiž tieto údaje boli otvorene poskytované, úplne by sa zmenil mediálny obraz nákazy, takže by nebolo možné prvú ani druhú vlnu použiť ako zásterku pre drastické navýšenie objemu verejného sektora,” píše Šichtařová v závere a dodáva:
“Druhá vlna teda bude, aj keby hypoteticky neprišla epidemiologicky. Druhá vlna musí byť vytvorená politicky z dôvodov finančných potrieb (nielen) českej vlády. A aby táto zámienka splnila svoju funkciu, musí byť sprevádzaná určitým množstvom regulácii, zvlášť navonok viditeľnými symbolmi bez vypínania ekonomiky. Teda rúška, povinné udržiavanie rozstupov, rušenie verejných podujatí a podobne.”
.jpg)
.JPG)
