Neskoro v noci 29. októbra bola polícia v švédskom Helsingborgu privolaná k jednému veľkému obytnému domu vo východnej časti mesta. Telefonicky oznámil jeden obyvateľ domu, že počul v blízkosti silnú detonáciu. Po prehliadke miesta explózie políciou, oznámila policajná hovorkyňa, že pred domom vybuchol nejaký explozívny materiál, pričom bola poškodená fasáda a domu a bolo tiež rozbitých niekoľko okien. Polícia dosiaľ nevie, čo vybuchlo a nevie, kto to spôsobil.
O dva dni neskôr, 31. októbra, v skorých ranných hodinách prišlo k dvom ďalším explóziám v Helsingborgu, v inej časti mesta pred dvoma menšími obytnými domami. Zranený nebol nikto. Polícia aj v týchto prípadoch tvrdí, že nevie čo explodovalo a ani pôvodcov výbuchu nepozná.
Tieto výbuchy spôsobujú materiálne škody, ale len zriedkavo sú zranení aj ľudia. Naposledy sa tak stalo v júni, keď prišlo k mimoriadne silnej explózii v Linköpingu, pričom boli zranené aj tri osoby.
Silné explózie boli v posledných mesiacoch aj vo veľkomestách Štokholm, Göteborg, Malmö i v stredne veľkých mestách ako Örebro, ale aj v malých mestách ako Staffanstorp.
„Záhadné“ explózie vo Švédsku sú registrované takmer vždy len v noci, a to pred súkromnými i pred verejnými budovami.
V roku 2018 prišlo vo Švédsku – podľa vládnych zdrojov – ku 162 detonáciám. V tomto roku to bude podstatne vyššie číslo.
Renomovaný nemecký kriminológ Martin Rettenberger, riaditeľ Ústavu pre kriminológiu vo Wiesbadene, hovorí, že takáto neutíchajúcia séria detonácií môže mať v podstate len jeden cieľ – vyvolať v obyvateľstve strach, znepokojenie, neistotu a paniku. Rettenberger vychádza z toho, že za tým všetkým stoja veľmi dobre organizované štruktúry. Nemenuje ich však. Nechce? Nesmie?
Namiesto toho Rettenberger ale hovorí: „Títo ľudia nám chcú týmto spôsobom dať najavo, že sú schopní všetkého a že naše bezpečnostné zložky na nich nestačia a že nás môžu zasiahnuť kdekoľvek, kedykoľvek.“
Z toho ale vyplýva, že ide o „mohutnú organizáciu“ s celosvetovým dosahom (podobné série explózií sa nekonajú len vo Švédsku, ale aj inde v EÚ, napr. v Dánsku), ktorá chce rozložiť našu európsku kultúru a pretransformovať ju.




















