Sergej Lavrov: „Vyzývame všetkých, aby sa zamysleli nad tým, ako zastaviť degradáciu medzinárodnej architektúry kontroly nad zbrojením“

Ženeva 4. marca 2020 (HSP/Foto:SITA/AP/Keystone-Salvatore Di Nolfi)

Vo švajčiarskej Ženeve sa uskutočnila medzinárodná Konferencia o odzbrojení v rámci Segmentu na vysokej úrovni, na ktorej vystúpili mnohí významní politici a analytici z celého sveta. Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov vo svojom prejave podčiarkol, že svetové spoločenstvo konečne by malo zastaviť zbrojné preteky a nastoliť kontrolu nad nebezpečných šírením a predajom zbraní

V tomto roku si pripomíname 75. výročie založenia Organizácie spojených národov, k vytvoreniu ktorej, ako viete, došlo vďaka víťazstvu v druhej svetovej vojne. Práve zmienené Veľké Víťazstvo položilo základy súčasného usporiadania sveta, ktoré vychádza zo zvrchovanosti medzinárodného práva. Na tomto pevnom základe bol vybudovaný systém mnohostranných dohôd v oblasti kontroly zbrojenia, odzbrojenia a nešírenia (ACNPD), ktorý po mnohé desaťročia garantoval zachovanie mieru a medzinárodnej bezpečnosti. Vytvoril sa jedinečný odzbrojovací mechanizmus OSN, ktorého kľúčovým prvkom je Konferencia o odzbrojení. Tu na ženevskej platforme boli vypracované najdôležitejšie medzinárodné dokumenty vrátane fundamentálnej Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT), ktorej 50. výročie nadobudnutia platnosti si pripomenieme 5. marca.

Bohužiaľ si tiež pamätáme, že takmer pred 75 rokmi v dôsledku jadrového bombardovania miest Hirošima a Nagasaki Spojené štáty ako jediný štát, ktorý použil túto hroznú zbraň, odštartovali preteky v jadrovom zbrojení, ktorých následky pociťujeme dodnes. Zároveň treba zdôrazniť, že v druhej polovici dvadsiateho storočia sme spoločným úsilím prijali veľa opatrení, aby sme zabezpečili strategickú stabilitu a nedopustili opakovanie podobných tragédií.

Žiaľ, v tomto storočí sa hromadia nebezpečné deštruktívne tendencie, ktoré sú spôsobené oživeným agresívnym egocentrizmom zahraničnej politiky istého štátu. Odstúpenie Washingtonu v roku 2002 od najdôležitejšej pre strategickú stabilitu Zmluvy o obmedzení systémov protiraketovej obrany (ABMT) bolo ťažkou ranou pre celú štruktúru v oblasti ACNPD. V poslednom čase v americkej politike vôbec začala prevládať snaha vo všetkom dominovať a nanucovať svetovému spoločenstvu svoje „pravidlá“ na úkor záujmov iných štátov a medzinárodného práva. Všetky mnohostranné dojednania a mechanizmy, ktoré bránia takejto dominancii, sa označujú za „zastarané a neúčinné“.

Vlani USA odstúpili od Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF). Takmer bezprostredne potom sa začali letové skúšky predtým zakázaných amerických systémov. Deklarujú sa zámery rozmiestniť ich do rozličných svetových regiónov. Rusko napriek tomu, že vyhlásilo, že bude konať zrkadlovým spôsobom, prejavilo maximálne zodpovedný prístup a prijalo jednostranný záväzok nerozmiestňovať ruské rakety stredného a kratšieho doletu vo svetových regiónoch dovtedy, kým sa tam neobjavia príslušné zbrane americkej výroby. Navrhujeme Spojeným štátom a ich spojencom, aby vyhlásili podobné moratórium. Vieme o snahách zasiať nedôveru voči našej iniciatíve. Pripomínam však, že sme navrhli rozptýliť podozrenia prostredníctvom spoločného vypracovania možného režimu overovania takéhoto vzájomného moratória. Ignorovanie tohto čestného návrhu len potvrdzuje, že skutočné príčiny odstúpenia od INF nijako nesúvisia s pozíciou a konaním Ruska.

Čoraz reálnejšie kontúry nadobúdajú plány USA, Francúzska, ale aj Severoatlantickej aliancie ako celku na rozmiestnenie zbraní vo vesmíre. Sme presvedčení, že ešte nie je príliš neskoro na vypracovanie všeobecne prijateľných opatrení, ktoré by mohli zabrániť konfrontácii síl v kozmickom priestore. Jediným konštruktívnym návrhom v tejto oblasti zostáva rusko-čínsky návrh zmluvy o zákaze rozmiestňovania zbraní v kozmickom priestore, používania sily alebo hrozby silou voči kozmickým objektom, ktorý leží na stole Konferencie o ozbrojení. Tento dokument má komplexný charakter a dá sa o ňom plnohodnotne rokovať. Kým sa neprijme príslušná zmluva, stabilizujúcu úlohu môžu zohrať politické záväzky, že žiadna krajina nebude rozmiestňovať zbrane vo vesmíre ako prvá. Táto iniciatíva má čoraz viac stúpencov.

Znepokojenie vyvoláva neistota osudu Zmluvy o znížení stavu strategických útočných zbraní (START). Vlani som na tomto fóre už hovoril, prečo považujeme jej zachovanie za dôležité. Predĺženie platnosti zmluvy by bolo rozumným krokom, ktorý by zabránil ďalšiemu zhoršovaniu situácie v oblasti strategickej stability a úplnému krachu kontrolných a limitujúcich mechanizmov v raketovej a jadrovej oblasti a zároveň by umožnil, aby sme získali čas na diskusiu o otázkach prístupu k metódam kontroly nových druhov zbraní a vojenských technológií. Vzhľadom na všetky tieto okolnosti ruský prezident V. V. Putin navrhol Spojeným štátom, aby platnosť zmluvy bola predĺžená bez akýchkoľvek vopred kladených podmienok. Čakáme na odpoveď.

So znepokojením pozorujeme, že v nových doktrinálnych vyhláseniach Washingtonu je „prah“ použitia jadrových zbraní veľmi znížený. Je príznačné, že sa to deje na pozadí oficiálneho, to by som chcel zdôrazniť, odstúpenia USA od ratifikácie Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok, ako aj za podmienok pokračujúceho rozmiestňovania amerických jadrových zbraní na území niektorých spojencov USA v rámci NATO a pretrvávajúcej praxe takzvaných „spoločných jadrových misií“. Dospelo to tak ďaleko, že Američania usporadúvajú vojenské cvičenia, na ktorých sa simuluje použitie jadrových zbraní proti cieľom nachádzajúcim sa na ruskom území, a do týchto cvičení zapájajú aj Európanov.

V záujme zníženia umelo vytváraného napätia a zachovania možností na ďalší strategický dialóg sme navrhli, aby bola aspoň potvrdená, alebo ešte radšej dôraznejšie vyjadrená Gorbačovova a Reaganova myšlienka, že v jadrovej vojne nemôže byť víťaza a preto k nej nesmie nikdy dôjsť. Nazdávame sa, že v súčasnej situácii by bolo také vyhlásenie pozitívnym signálom pre celé medzinárodné spoločenstvo. Washington však už jeden a pol roka necháva náš návrh bez odozvy.

Dúfame v konštruktívnu prácu všetkých zainteresovaných štátov na Hodnotiacej konferencii o NPT (Zmluva o nešírení jadrových zbraní). Nebudem predbiehať udalosti. Zdôrazním len to najhlavnejšie: v dnešných zložitých podmienkach je dôležité, aby výsledkom tohto fóra bolo bezpodmienečné upevnenie režimu nešírenia, a to bez ohľadu na to, či bude odsúhlasený nový dokument alebo nie. Zmluva je sebestačná, jej ustanovenia sú overené časom a ich revízia alebo voľná interpretácia by mohla v dnešných podmienkach len uškodiť.

V kontexte súhrnu aktivít NPT dôležitou pozitívnou udalosťou bola prvá Konferencia pre vytvorenie zóny bez jadrových a iných druhov ZHN a prostriedkov ich doručovania na Blízky Východ v novembri 2019. Rusko aktívne prispelo k jej zvolaniu. Hlavným výsledkom je odštartovanie otvoreného, ​​inkluzívneho dialógu o hľadaní ciest na urovnanie tohto zastaraného problému.

Svojho času výrazným úspechom v sfére nešírenia zbraní bola „jadrová dohoda“ s Iránom. Pred piatimi rokmi si svet s úľavou vydýchol:  bol podpísaný Spoločný komplexný akčný plán pre urovnanie súvisiaci s iránskym jadrovým programom (JCPOA) jednomyseľne schválený rezolúciou BR OSN č. 2231. Bol to príklad efektívneho prekonania krízy, ktorá takmer vyústila do „horúceho“ konfliktu. Podaril sa prielom, kedy zúčastnené strany prejavili skutočnú ochotu vypočuť jeden druhého a ​​brať do úvahy recipročné záujmy.

Dnes však je zrejme, že sa ničí aj tento jedinečný úspech mnohostrannej diplomacie – a to v dôsledku úplného odmietnutia zo strany USA jeho medzinárodných právnych záväzkov súvisiacich s kapitolou VII Charty OSN a tiež pre neschopnosť európskych kolegov, napriek všetkému ich úsiliu, splniť patriacu im časť „jadrového dohovoru“. Irán bol proste donútený reagovať, pritom použil úplne zákonné prostriedky poskytované JCPOA a pozastavil vykonávanie osobitých dobrovoľných obmedzení, ale zároveň neprestal a naďalej plní všetky právne záväzky v rámci podmienok NPT a Dohody o uplatňovaní záruk s  MAAE.

Zajtra sa vo Viedni má konať schôdza Spoločnej komisie členov JCPOA. Toto je, samozrejme, šanca, aj keď nie stopercentná, zastaviť proces eskalácie skôr, ako bude príliš neskoro. Hlboká kríza neprestáva pohlcovať všetky zložky odzbrojovacieho mechanizmu OSN. Všade je prítomný ústup od vecného dialógu, politizácia diskusií. Deprimuje činnosť Západu nacielená na premenu kedysi pomerne úspešných profesionálnych multilaterálnych odzbrojovacích štruktúr na nástroj nátlaku na „nepohodlné“ štáty.

Stalo sa tak v rámci OPCW, kde naši západní kolegovia pretlačili absolútne nezákonné rozhodnutie o pridelení Technickému sekretariátu atributívnych funkcií, čo je priamym porušením Dohovoru o zákaze vývoja, výroby, hromadenia a použitia chemických zbraní a o ich zničení, (CWC) a prienikom  do výsad Bezpečnostnej rady OSN. Podobné kroky sa podnikajú aj v kontexte Dohovoru o zákaze vývoja, výroby a hromadenia zásob bakteriologických (biologických) a toxínových zbraní a o ich zničení (BTWC) – blokuje sa práca na právne záväznom všeobecne prijateľnom multilaterálnom režime overovania. Namiesto toho sme svedkami pokusov využívať sekretariát OSN na „zastieranie“ netransparentných akcií USA v rámci bilaterálnych stykov v oblasti biologickej bezpečnosti s partnermi, ktorí im vyhovujú.

V roku 2019 sa po prvýkrát neuskutočnilo zasadanie Komisie pre odzbrojenie z dôvodu, že americké úrady nevydali víza vedúcemu a členom ruskej delegácie. Pre deštruktívny postup delegácie USA sa nepodarilo dohodnúť zmysluplnú výročnú správu o práci Konferencie pre odzbrojenie. Pozorujeme aj pokusy amerických kolegov ideologizovať činnosť Prvého výboru VZ OSN.

Toto všetko vedie k fragmentácii svetového spoločenstva, k odvráteniu pozornosti od skutočných problémov medzinárodnej bezpečnosti. Vyzývame našich amerických kolegov, aby sa vrátili k normálnemu priebehu úctivého medzištátneho dialógu a vzájomných vzťahov  v súlade s Chartou OSN a zmluvou o prijatí ústredia OSN na území USA.

Na súčasnom zasadaní Konferencie o odzbrojení pozorujeme určité povzbudivé momenty: počas alžírskeho predsedníctva sa obnovili kontakty vo formáte „Six“. Vnímame to kladne. Obnovil sa proces harmonizácie pracovného Programu. Zvažuje sa možnosť rekonštrukcie pomocných orgánov s výskumným mandátom. Taký krok by bol nepochybne užitočný pri pochopení, že by nemal nahrádzať smerovanie k hlavnému cieľu – skorému spusteniu rokovaní.

Je dôležité, aby sme všetci prejavili politickú vôľu pri hľadaní všeobecne prijateľných riešení. V záujme dosiahnutia konsenzu o začatí rokovaní na základe komplexného a vyváženého pracovného Programu naliehavo žiadame, aby sa čo najzodpovednejšie pristúpilo k zváženiu ruskej iniciatívy na vypracovanie v rámci Konferencie o odzbrojení medzinárodnej konvencie o boji proti aktom chemického a biologického terorizmu. Posilnenie medzinárodného právneho rámca boja proti terorizmu za použitia zbraní hromadného ničenia – ZHN – terorizmu, ktorého hrozba je mimoriadne reálna, zodpovedá záujmom všetkých štátov bez výnimky. Na tomto zjednocujúcom základe by sa mohol oživiť rokovací proces na Konferencii.

Tiež vyzývame všetkých, aby sa zamysleli nad tým, ako zastaviť degradáciu medzinárodnej architektúry kontroly nad zbrojením. Nevyhnutnosť posilnenia dynamiky týmto smerom je zakotvená v rezolúcii VZ OSN  o Posilnení a rozvoji systému zmlúv a dohôd o kontrole zbraní, odzbrojení a nešírení zbraní. Dokument podporilo 179 krajín, proti nehlasoval ani jeden štát, 5 štátov sa rozhodli zdržať hlasovania. Teraz je potrebné zafixovanú v tomto dokumente kolektívnu politickú vôľu posunúť do roviny praktického konania. Rusko je pripravené na takúto prácu. Sme otvorení spolupráci so všetkými členmi medzinárodného spoločenstva na základe princípov rovnosti a formovania konsenzu skrz vyvážené záujmy.

Práve takú mnohostrannú spoluprácu pri riešení globálnych problémov predpokladali zakladajúci otcovia OSN. Stáli členovia Rady bezpečnosti OSN sú povolaní zohrať osobitnú zjednocujúcu úlohu vypracovaním aktualizovaných,  odpovedajúcich diktátu času návrhov na udržanie globálnej stability, opierajúc sa na Chartu OSN, a musia prejaviť v tomto osudovom štádiu svoju mimoriadnu zodpovednosť za  zaručenie medzinárodného mieru a bezpečnosti.

Ako viete, prezident Ruska Vladimir Putin vyzval svojich kolegov, aby usporiadali samit „Pätorky“. Takéto vrcholové stretnutie by sa určite mohlo stať východiskovým bodom pre vypracovanie osudových rozhodnutí v záujme celosvetového spoločenstva. Reakcia na tento návrh vzbudzuje nádej.  Budeme pracovať na jeho uskutočnení.

https://www.facebook.com/ambasadarus/posts/1385810998273558