Treba poznamenať, že Kremeľ už viackrát vyslovil hrozby voči Západu v súvislosti s „prekročením červených čiar“, ktoré však v praxi neviedli k vážnej eskalácii.

Navyše, ak si spomenieme na situáciu pred rokom, keď sa riešila otázka udelenia povolenia Bidenom na útok americkými diaľkovými raketami ATACMS na územie Ruskej federácie, hrozby z Kremľa boli oveľa tvrdšie ako teraz. Vtedy Putin dokonca zmenil jadrovú doktrínu, ktorá dávala právo na jadrový úder v odpovedi na útoky americkými raketami.

Teraz sa v Kremli vyjadrujú k perspektívam dodávok „Tomahawkov“ menej radikálne, hoci Putin už niekoľkokrát zopakoval, že to zničí vzťahy medzi USA a Ruskom a posunie ich na novú úroveň eskalácie.

Zatiaľ však túto tému v Moskve na oficiálnej úrovni (ak neberieme do úvahy vyhlásenie „vestníka apokalypsy“ Medvedeva) nijako zvlášť nepreháňajú a neustále opakujú, že dúfajú, že „Trump zostane oddaný ceste mierového urovnania v Ukrajine“.

Pravdepodobne v Kremli zatiaľ neberú hrozbu dodávok „Tomahawkov“ vážne (rovnako ako, mimochodom, mnohí západní experti), a preto nechcú zbytočne napínať vzťahy s Washingtonom ostrými vyhláseniami.

Situácia sa však môže zmeniť, ak Rusi uvidia známky skutočného, a nie len verbálneho obratu v postoji Trumpa voči Moskve. V tomto kontexte bude dodávka „Tomahawkov“ a ešte viac ich použitie jasným „červeným vlajkom“ pre Rusko, ktorý bude znamenať, že Trump prešiel na stranu „vojnovej strany“.

Aká môže byť reakcia Moskvy?

Pripomíname, že pred takmer rokom – v novembri 2024 – prezident USA Biden zrušil zákaz použitia rakiet ATACMS proti Rusku, načo nimi bol zasiahnutý Kurský kraj. Moskva o niekoľko dní demonštratívne použila proti Ukrajine raketu „Orešnik“.

Potom sa rakety ATACMS na Rusko ešte určitý čas používali, ale len na pohraničných územiach a nie príliš masívne, a tiež bez útokov na civilný sektor a orgány moci. Útoky boli zamerané hlavne na vojenské objekty. Z toho, čo je možné teraz posúdiť, nemali žiadny zvláštny vplyv na situáciu na fronte.

Vtedy Moskva reagovala na „dlhodobý plán“ pomerne mierne a skôr demonštratívne, čo bolo do veľkej miery spôsobené tým, že Biden už prehral voľby v USA a Kremeľ dúfal, že s Trumpom začne dialóg a vzťahy s USA sa zlepšia až do tej miery, že Washington bude podporovať uzavretie mieru na Ukrajine za ruských podmienok. Preto Moskva nepodnikla žiadne radikálne kroky. Mimochodom, pokiaľ ide o otázku „dlhého doletu“, tento výpočet sa ukázal ako správny – Trump krátko po tom, ako sa stal prezidentom, zablokoval jeho použitie proti Rusku.

Reakcia Ruskej federácie na „Tomahawky“ však bude pravdepodobne oveľa tvrdšia. Po prvé, ide o raketu s oveľa väčším doletom ako ATACMS, ktorá ohrozuje najdôležitejšie politické a ekonomické centrá Ruskej federácie, a jej použitie bude zo strany USA znamenať výrazné zvýšenie stávky. Po druhé, politická situácia sa líši od tej, aká bola pred rokom – v Spojených štátoch momentálne nie je politik, s ktorým by Rusko dúfalo dohodnúť sa „po Trumpovi“.

Preto, ak Moskva rozhodne, že hrozba dodania „Tomahawkov“ Kyjevu je reálna, je celkom možné, že budú nasledovať určité vyhlásenia a kroky zamerané na zabránenie takýchto dodávok. Až po nové údery na Ukrajinu „Orešnikom“ a podobnými zbraňami. A celkovo môže byť veľa vojenských variantov odpovede, ktoré budú závisieť od konkrétnej situácie.

Ak však budú „Tomahawky“ dodané Ukrajine a budú použité na útok na Rusko, reakcia môže byť ešte tvrdšia.

Je tiež zrejmé, že USA sa v prípade dodania „Tomahawkov“ budú snažiť regulovať útoky tak, aby čo najmenej provokovali Kremeľ k ostrým reakciám.

V súčasnosti je jasné jedno: tieto rakety, ešte pred ich dodaním Ukrajine, sú vnímané Washingtonom ako prostriedok nátlaku na Kremľ s cieľom prinútiť ho súhlasiť s podmienkami Trumpa na mier v Ukrajine.

Ako však ukázala prax súčasnej vojny, v reakcii na zvýšenie nátlaku zvyšuje stávky aj Moskva. Zároveň sa v Ruskej federácii už dlho ozývajú hlasy, že prudké zvýšenie stávky, až po hrozbu jadrového úderu na Ukrajinu alebo krajiny NATO, je pre Rusko výhodné, pretože Západ nebude chcieť riskovať jadrovú vojnu kvôli Ukrajine a pristúpi na splnenie všetkých podmienok Ruska.

Táto logika sa však môže ukázať ako mylná a namiesto „karibskej krízy 2.0“ (s dosiahnutím určitých dohôd) sa svet môže ocitnúť na pokraji jadrovej apokalypsy.

Celkovo sa však v súčasnosti stále viac prehlbuje pocit, že vývoj udalostí sa blíži k určitému kritickému bodu, po ktorom môže nasledovať jeho prudká eskalácia s možným zapojením nových účastníkov. Eskalácia je pritom mimoriadne nebezpečná pre celý svet.

Posledná hrozba je zrejmá, a preto existuje nádej, že všetky strany budú mať dosť rozumu na to, aby našli kompromis a vydali sa cestou mierového urovnania, čím čo najskôr ukončia vojnu.

Prečítajte si tiež:

• Medvedev tvrdo o Trumpovi: „Chystá sa ísť cestou Bidena“
• Volker: Putin oklamal Trumpa a ukázal ho ako slabého