Tento článok je zaujímavý aj preto, že ma globálnu platnosť – nevzťahuje sa na iba na situáciu v USA, ale na všetky štáty západnej civilizácie, a teda aj na Slovensko. Ak si miesto Trump dosadíte Fico, bude vám to sedieť úplne presne.

Progresívci pohŕdajú západnou civilizáciou, zatiaľ čo tábor Trumpových odporcov je proti všetkému, čo Trump robí, aj keby jeho politika pomohla zachovať túto civilizáciu, píše Francis P. Sempa.

James Burnham mal pravdu: liberalizmus (dnes nazývaný progresivizmus) je „ideológiou západnej samovraždy“, ale teraz sa k nemu pridal „syndróm posadnutosti Trumpom“ (SPT , na Slovensku je to syndróm posadnutosti Ficom – pozn. red.), ktorý je ideológiou (alebo psychózou) ovplyvňujúcou nielen predstaviteľov progresívneho tábora. SPT je široko rozšírený medzi Republikánmi a „konzervatívcami“ establishmentu ako je George Will, ktorí pohŕdajú populistickými konzervatívcami.

Ľudia ako on sa držia establishmentu „vnútri okružnej cesty“ napriek jeho progresívnym sklonom, pretože nemôžu vystáť Trumpa. Komunita SPT zahŕňa mnoho generálov a admirálov na dôchodku (a nepochybne aj mnoho aktívnych), mnoho súčasných a bývalých zamestnancov spravodajských služieb, prakticky všetkých predstaviteľov tradičných médií, väčšinu univerzitných profesorov a mnoho predstaviteľov federálneho súdneho systému. Dnes sú progresivizmus a SPT dve ideológie, ktoré vedú k samovražde Západu (na Slovensku je viac cítiť vplyv zahraničia, a preto tu majú vplyv-  a do tejto komunity patria aj agenti cudzieho vplyvu, pozn. red.).

Vo svojej práci „Samovražda Západu“ (1964) Burnham priamo neobviňoval liberalizmus z úpadku Západu, ale poznamenal, že liberalizmus zmieril ľudí Západu s jeho úpadkom, racionalizoval tento úpadok a vysvetlil, prečo je tento úpadok prospešný. Pre liberálov nebola západná civilizácia hodná záchrany kvôli rasizmu, náboženskému fanatizmu, ekonomickej nerovnosti, koloniálnej mentalite, globálnej nespravodlivosti a mnohým ďalším nedostatkom.

Progresívci naďalej zastávajú tento názor a v súčasnosti majú prísnu kontrolu nad „deep state“ (hlbokým štátom), čo je iný názov pre administratívny štát. Trump je prvým prezidentom, ktorý sa postavil proti administratívnemu štátu, ktorý vznikol počas „New Dealu“ a odvtedy rastie geometrickým radom, a je prvým prezidentom, ktorý spochybňuje výsady a právomoci administratívneho štátu – teda deep state.

Tábor SPT, vrátane Republikánov, ktorí sú v ňom prítomní, sa už zmieril s existenciou a fungovaním administratívneho štátu – deep state. Navyše, mnohí z nich z neho žijú, preto Trump čelí takému prudkému odporu zo strany federálnej byrokracie a súdov. Vládnuce triedy, ako často zdôrazňoval Burnham, zriedka dobrovoľne odovzdávajú moc a vzdávajú sa privilégií. Burnham sa to naučil od Gaetana Mosca, Wilfreda Pareta, Roberta Michelsa a Niccolu Machiavelliho. Ak chcete pochopiť podstatu odporu voči Trumpovi, stačí si prečítať Burnhamovu klasickú prácu z roku 1943 s názvom „Stúpenci Machiavelliho“.

Vládnuca trieda zasadila prvý úder po voľbách v roku 2016, keď použila falošné informácie o zasahovaní Ruska a impeachment, aby sa pokúsila odstrániť Trumpa od moci. Ako poznamenal Jeff Sheppard, bol to rovnaký scenár, aký bol použitý na odstránenie do moci Richarda Nixona. Nefungovalo to, ale len preto, že Trump mal dostatok osobných zdrojov na boj a pomoc alternatívnych médií, aby mohol čeliť naratívu vytvorenému vládnucou triedou a opakovanému médiami, ktoré jej posluhujú.

Nixon nemal ani jedno, ani druhé. Keď tento scenár zlyhal, tak po porážke Trumpa v sporných prezidentských voľbách v roku 2020, vládnuca trieda využila právomoci administratívneho štátu, aby Trumpa prenasledovala. Keď tieto pokusy zlyhali, predstavitelia vládnucej triedy a ich posluhovači z médií vykresľovali Trumpa ako Hitlera – budúceho diktátora –, ale americkí voliči tento obraz odmietli. A aj po tom, ako bol Trump počas kampane v roku 2024 terčom atentátu, po krátkej prestávke rétorika o Hitlerovi. ako autokratovi a diktátorovi, znova pokračovala, ale bezvýsledne.

Trump dôrazne využil svoje právomoci podľa článku II, aby uzavrel južnú hranicu, posilnil deportáciu nelegálnych imigrantov, zabránil rastu kriminality vo veľkých amerických mestách, vyšetroval činnosť nadnárodných skupín, ako je Antifa, a zbavil federálneho financovania univerzity, ktoré podporujú antisemitské skupiny a presadzujú politiku DEI (diverzita, rovnosť, inkluzívnosť – pozn. red.), ktorá je v rozpore s federálnou politikou, útočí na drogových teroristov, aby sa zabránilo vstupu smrtiacich drog na americké územie, a zrušil peniazmi plytvajúce a zbytočné byrokratické agentúry.

To prinútilo progresivistov a niektorých predstaviteľov tábora SPT aby sa prejavili ako zástancovia nelegálnych imigrantov, odporcovia opatrení na boj proti kriminalite, ostrí kritici orgánov činných v trestnom konaní a zástancovia plytvania verejnými výdavkami.

Progresivisti sa riadia liberalizmom. Tábor SPT sa riadi nenávisťou voči Trumpovi. Trumpova politika je zameraná na to, aby „znovu urobila Ameriku veľkou“ v úlohe lídra západnej civilizácie. Progresívci však pohŕdajú západnou civilizáciou a tábor SPT je proti všetkému, čo Trump robí, aj keby to pomohlo zachovať túto civilizáciu.

Ako poznamenal Burnham, Západ bude zachránený, keď jeho lídri znovu nadobudnú predliberálne presvedčenie, že západná civilizácia sa líši od iných civilizácií a prevyšuje ich kvalitou.

Zároveň by sa mala objaviť nová ochota, podložená týmto presvedčenímn: využiť prevahu v sile a hrozbu použitia sily na ochranu Západu pred všetkými hrozbami a nepriateľmi.

Ak západná civilizácia neprevyšuje ostatné civilizácie a spoločnosti, nie je potrebné ju brániť; ak západní ľudia nie sú pripravení použiť silu, Západ nie je možné brániť. Avšak podľa vlastných princípov liberalizmus neumožňuje dodržiavať toto presvedčenie, alebo neumožňuje otvorene, bez zábran a teda efektívne používať túto silu.

Donald Trump práve zastáva tú „predliberálnu presvedčenosť“, o ktorej písal Burnham. Progresívni lídri nie. A stúpenci SPT jednoducho vystupujú proti Trumpovi.