Varovanie z českých volieb: pravica stratila odvahu, zdravý rozum prevalcovala ideológia rovnosti

Jan Lipavský a premena ODS: z pravice do bruselského mainstreamu

Český minister zahraničných vecí Jan Lipavský získal v parlamentných voľbách 2025 ako nezávislý kandidát v pražskom volebnom obvode najviac preferenčných hlasov (62 728) spomedzi všetkých kandidátov ODS. Nejde o triumf osobnosti, ale o symbol stavu českej pravice.

Lipavský – pôvodne pirátsky nominant (ako člen Pirátskej strany zastáva od decembra 2021 post ministra zahraničných vecí vo Fialovej vláde) a liberálny aktivista – sa stal tvárou hodnotovej vyprázdnenosti Občianskej demokratickej strany, ktorá po roku 2021 prešla rýchlou transformáciou z konzervatívnej a eurorealistickej formácie na poslušného správcu bruselského konsenzu.

Pred voľbami 2021 ešte ODS varovala pred Green Dealom, nelegálnou migráciou a centralizáciou EÚ. Po voľbách sa z týchto tém stali „európske záväzky“. Premiér Petr Fiala používa jazyk, ktorý by pred pár rokmi patril skôr k TOP 09 než k občianskym demokratom.

Lipavského popularita nie je dôkazom jeho štátnickej váhy, ale toho, že volič ODS už nehľadá pravicového politika, ale prispôsobeného Európana.

Podvolenie namiesto opozície

ODS v roku 2021 sľubovala návrat k suverénnej politike, ale po voľbách narazila na realitu: moc v strednej Európe sa dnes vykonáva pod dohľadom. Jej rámec dnes určujú Brusel a Berlín. Hýbe sa v ňom každá vláda od Lisabonu až po Bukurešť. Centrá EÚ nastavujú mantinely v oblastiach od energetiky po zahraničnú politiku. Každý, kto sa odlišuje, je označený za „populistu“. A ani skutočnosť, že niektoré kompetencie po prijatí Lisabonskej zmluvy zostali formálne v rukách národných štátov, neznamená, že ich môžu reálne uplatňovať. Brusel má spôsoby ako eliminovať odpor aj tu.

Fialova vláda pochopila, že prežiť znamená neodporovať. Na domácej scéne pôsobia desiatky mimovládnych organizácií (NNO) s medzinárodnými väzbami — medzi nimi Sorošova Nadace Open Society Fund Praha, ktorá od svojho založenia v roku 1992 prispela českému nonprofit sektoru viac než 1,2 miliardy korún (viac ako 10 000 projektov) prostredníctvom grantov a podpôr. OSF Praha deklaruje, že podporuje občiansku spoločnosť, transparentnosť, rovnosť príležitostí a nezávislé médiá — často v partnerstve s organizáciami ako Transparency International, Environmentální právní servis alebo Fórum 50 %.

Tieto inštitúcie síce formálne fungujú nezávisle, ale ich financovanie a tematické zameranie im dávajú potenciál vplývať na verejný diskurz — prostredníctvom grantov, výziev, štúdií, školení NNO a think-tankov. V akademickej a mediálnej sfére sa často uvádzajú citácie a referencie práve z výskumov alebo kampaní podporovaných týmito organizáciami, čo môže vytvárať ideologický tlak (napr. kto sa odlišuje od „hlavnej línie“, môže byť označený za extrémistu).

Tieto vplyvné, štátom nekontrolované neziskovky (ani Česko nemá zákon FARA) sú silne prepojené s mediálnym mainstreamom. Napríklad projekty týkajúce sa protikorupcie či mediálneho dohľadu bývajú zverejňované v mediálnych výstupoch NNO, ktoré sú potom často citované v komentároch a novinárskych analýzach – čím ich agendy získavajú váhu.

Keďže ODS po rokoch v opozícii túžila po „rešpekte“, vstúpila do tohto systému hodnôt a diskurzov, v ktorom sa úspech meria pochvalou v médiách, notáciou grantovateľov či referenciami v signalizačných médiách, nie reálnymi dosiahnutými výsledkami pre občanov. Táto cesta nie je primárne finančné „kúpenie“, ale morálne a mediálne adaptovanie sa na pravidlá, ktoré určuje prostredie (granty, témy, diskurz).

Vďaka tomu sa úloha ODS z konzervatívnej opozície transformovala na rolu, v ktorej sú jej členovia často hodnotení podľa miery konformity s „cieľovými“ témami (klimatická politika, migrácia, práva menšín) než podľa hodnoty národných záujmov či suverenity.

Do toho vstupuje aj závislosť od nadnárodného kapitálu, grantov a ratingov. Politici si uvedomujú, že konzervativizmus dnes znamená riziko – riskovať kariéru, projekty, pozvánky, uznanie. A tak radšej mlčia.

Lipavský sa stal jej ideálnym symbolom: mladý, lojálny, nekonfliktný, mediálne prijateľný. Všetko, čo dnešná európska politika oceňuje – a čo ju zároveň ničí.

Výsledok?

ODS sa zmenila na českú obdobu nemeckej CDU – stranu, ktorá kedysi reprezentovala hodnoty a dnes len udržiava systém. A tak ako v Nemecku vznikla a od volieb k voľbám rastie AfD ako neplánované dieťa hodnotovej vyprázdnenosti CDU, v Česku sa po rovnakom obrate zrodilo hnutie Motoristé sobě – hlas voličov, ktorí zistili, že tradičná pravica už nebráni ich životný štýl, záujmy ani slobodu. Kým ODS položila pravicové hodnoty na oltár konformizmu s progresívnym Bruselom, Motoristé zaplnili hodnotové vákuum, ktoré zanechala. A práve v tom je ich úspech – sú autentickí tam, kde ostatní už len predstierajú.

Amazonky ovládli Pirátsku stranu: keď sa hodnoty menia na ideológiu

Na opačnom konci politického spektra prebehla iná, no rovnako výpovedná premena.

Pirátsku stranu zasiahla tzv. „revolúcia Amazóniek“ – fenomén, pri ktorom voliči masívne využili preferenčné hlasy, aby do popredia a teda do Snemovne dostali mladé ženy. Pomohla tomu občianska kampaň „Zakroužkuj ženu“, ktorá pred voľbami vyzývala:

„Vyplňte všetky štyri preferenčné hlasy a krúžkujte ženy.“

V dôsledku toho dnes pirátsky klub v Poslaneckej snemovni prevalcovali ženy. Tvorí ho 15 žien a len traja muži. Niektoré poslankyne sa prekrúžkovali z nižších miest kandidátok, napríklad 22-ročná Katerina Demetrashvili, ktorá je vôbec jednou z najmladších poslankýň v histórii Českej republiky.

Vyzerá to ako o úspech rovnosti, Brusel môže byť na Česko pyšný. V skutočnosti však ide o ideologickú deformáciu demokratického princípu. Namiesto výberu najlepších kandidátov ako káže zdravý sedliacky rozum sa voliči rozhodovali podľa pohlavia, teda podľa ideologického nezmyslu prichádzajúceho z Bruselu. Namiesto kvalifikácie nastúpila identita. A namiesto politiky, ktorá má riešiť problémy, vznikla politika, ktorá má len reprezentovať symboly.

Kampaň pritom neovplyvnila len Pirátov. Významne zasiahla aj STAN, miernejšie KDU-ČSL a SPOLU.

Ukazuje sa, že ideológia rovnosti sa v Európe šíri rovnako rýchlo ako politická poslušnosť: v oboch prípadoch sa mení podstata demokracie – z vlády ľudu na vládu mediálnych nálad a aktivistických kampaní.

„Rovnosť“ pohlaví nie je jediným fenóménom, ktorý vyvoláva obavy. Tým ďalším je vek niektorých poslancov. Ani Katerina Demetrashvili nebude v Snemovni najmladšou poslankyňou. Rekord patrí iba 21 ročnej študentke Julii Smejkalové (STAN). A vo veku do 30 rokov zasadne do poslaneckých lavíc celkovo 15 poslancov.

Výsledkom je snemovňa, v ktorej o osude krajiny budú rozhodovať ľudia, ktorí ešte len vstupujú do života – často bez skúseností, zázemia, životného príbehu a pochopenia reality mimo pražských kaviarní.

Poučenie pre Slovensko: podvolenie a ideológia ako dve tváre úpadku

České voľby odhalili dva procesy, ktoré dnes rozkladajú celú Európu – politické podvolenie a ideologickú kolonizáciu. Prvý symbolizuje ODS a Lipavský, druhý Piráti a ich „amazonky“. Oba vedú k rovnakému koncu: k politike bez odvahy a bez identity.

Po voľbách 2021 sa Česká republika zaradila medzi štáty, ktoré už nekladú odpor. Otázkou zostáva, čo sa s Českom udeje návratom Andreja Babiša. Zvolí si staro-nový český premiér pohodlnú cestu prispôsobenia, alebo sa pridá k tým, ktorých Brusel označuje za „problémových“ – k maďarskému Viktorovi Orbánovi a nášmu Robertovi Ficovi? Babiš je pragmatik a vie, že „slušný“ politik má v Bruseli viac dverí otvorených. No ak sa aj on zaradí, stredná Európa stratí posledný zvyšok suverenity.

Pre Slovensko z toho vyplýva jasné varovanie:

Ak sa politika stane závislou od Bruselu, už nie je národná. Ak sa stane ideologickou, už nie je demokratická. ODS sa vzdala odvahy a tým zradila svojich voličov. Piráti nahradili hodnoty aktivizmom.

A český volič za to zaplatí stratou reprezentácie aj reality.

Slovensko by si z toho malo vziať lekciu – chrániť suverenitu, rodinu, identitu aj zdravý rozum. Pretože ak politika prestane slúžiť ľuďom a začne slúžiť systému, prestane byť politikou vôbec. Zo strednej Európy sa už dávno stala kolónia západných záujmov. Otázkou zostáva, či v nej ešte dokážeme ubrániť aspoň vlastnú dôstojnosť.