Stretnutie celkovo ocenil ako užitočné, ale… „Hoci niektorí naši kolegovia sa naďalej sústreďujú len na to, aby naučene opakovali odsúdenia na adresu Ruska – agresia, okupácia a pod. Ale väčšina sa snažila využiť toto stretnutie na hľadanie cesty, východiska z podmienok krízy, v ktorej sa teraz ocitla euroatlantická bezpečnosť. Vy viete, čo vplýva na tieto procesy – pokračujúce napínanie vojenských „svalov“ NATO, posúvanie vojenskej infraštruktúry bezprostredne k ruským hraniciam, požiadavky na nekonečné zvyšovanie vojenských rozpočtov, ktoré sú v krajinách NATO aj tak dvadsaťnásobne vyššie ako v Rusku,“ podotkol ruský minister zahraničia.

„Celkovú situáciu ovplyvnilo aj to, čo sa stalo so Zmluvou o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF), ktorej platnosť končí v dôsledku jednostranného konania USA a odmietania USA čo i len zorientovať sa v našich vysvetleniach, ktoré sme boli pripravení poskytnúť. Odignorovali návrh na podrobné predvedenie tohto výrobku a na zodpovedanie vzniknutých otázok. Jednoducho odmietli sa na to pozrieť.

Podobné ultimáta sa stali spôsobom správania americkej administratívy. Nemyslím si, že im toto pridáva na úspechu na medzinárodnej aréne. Mimochodom, nebol tu minister zahraničných vecí USA M. Pompeo, bol tu jeden z poradcov ministra zahraničných vecí USA. Zmysel spočíva v tom, že OBSE má možnosť aj mandát vyplývajúci z Helsinského záverečného aktu, dokumentov, ktoré boli prijaté na samite OBSE v roku 1999, Európskej charty bezpečnosti a iných dokumentov, podporovať kontakty vo vojensko-politickej oblasti, ktoré budú upevňovať dôveru.

Pred tromi rokmi, na základe nemeckej iniciatívy sa začal „Štruktúrovaný dialóg“ na úrovni expertov o otázkach európskej bezpečnosti. Je to užitočná vec, ale zatiaľ nepriniesol nejaké výsledky. A situácia je dostatočne vážna, vyžaduje riešenia, praktické kroky zamerané na deeskaláciu situácie. Dúfame, že „Štruktúrovaný dialóg“ privedie v blízkej budúcnosti k nejakým konkrétnym dohodám. Je zrejmé, že sa situácia výrazne líši od situácie v roku 2011, kedy sa prijímal Viedenský dokument o opatreniach na upevnenie dôvery a bezpečnosti.

Naši západní kolegovia teraz požadujú odsúhlasiť dodatočné opatrenia k dôvere, viac transparentnosti. Zabúdajú, ale dnes sme im to pripomenuli, že súčasná situácia sa líši od situácie v roku 2011 tým, že vojenská infraštruktúra NATO narastá a neustále sa približuje k našim hraniciam. Sme za to, aby taký dialóg v OBSE pokračoval, ale aby prebiehal zodpovednejšie, aby sa všetci jeho účastníci snažili hľadať spoločné riešenia a neutiekali sa k nepodloženým obvineniam a iným konfrontačným, rétorických veciam.

Druhým „košom“ OBSE je ekonomika. Tu máme záujem na tom, aby OBSE ako jedinečná platforma napomáhalo harmonizácii integračných procesov v rôznych kútoch euroatlantického priestoru, vrátane kontaktov medzi EÚ a EEU. Prvé kontakty na úrovni komisií sa už konali. Sme toho názoru, že je potrebné v nich pokračovať, rozširovať a všemožne podnecovať.

Aj v „humanitárnom“ koši sa nakopilo veľmi veľa problémov. To čo diktujú krajiny EÚ, ktoré nechcú venovať špeciálnu pozornosť takým do neba volajúcim porušeniam práv národnostných menšín, ako sú zákony, ktoré boli prijaté na Ukrajine ohľadom jazyka, vzdelania a Pravoslávnej cirkvi sú zrejmým prekročením hranice. Ale myslím si, že teraz nadišiel čas, kedy sa Úrad OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva musí zaoberať týmito otázkami. Upozornili sme na to vedúceho predstaviteľa úradu. Priamou povinnosťou Vysokého komisára pre otázky národnostných menšín OBSE je zabezpečovať, aby si všetky zúčastnené krajiny organizácie plnili svoje záväzky v oblasti dodržiavania jazykových, náboženských a vzdelávacích práv národnostných menšín,

A, bezpochyby, je tu problém oživenia neonacistických tendencií. Ultraradikáli dvíhajú hlavy aj na Ukrajine aj v Pobaltí. Aj to je veľký problém. O ňom sme dnes podrobne hovorili. Žiaľ, Parlamentné zhromaždenie OBSE, ktoré sa nedávno skončilo, nepodporilo väčšinou hlasov ruský návrh o neprípustnosti prejavov neonacizmu. Myslím si, že je to hanba pre našich európskych partnerov. Ale my aj naďalej budeme predkladať túto tému v OSN, v Rade Európy a v priestoroch OBSE. Vynasnažíme sa pripraviť spolu s našimi kolegami balík potrebných riešení pre oficiálne zasadnutie Rady ministrov zahraničných vecí OBSE, ktoré sa bude konať začiatkom decembra v Bratislave.

Nasledovali otázky novinárov a odpovede Sergeja Lavrova

Prezident Ukrajiny Vladimír Zelenskij navrhol uskutočniť v Minsku stretnutie na najvyššej úrovni s účasťou Ruska, Ukrajiny, Veľkej Británie, Nemecka a Francúzska. Diskutovali dnes zainteresované strany o tomto ukrajinskom návrhu? Možno by stálo za to zapojiť do stretnutia DNR a LNR?

O tejto téme nikto nehovoril. Za účelom ukrajinského urovnania sú vytvorené platné formáty: Kontaktná skupina s účasťou Kyjeva, Donecka a Luhanska za podpory Ruska a OBSE a „normandský formát“, ktorý je kolektívnym autorom Minských dohôd, vrátane dohody o vytvorení Kontaktnej skupiny pre priamy dialóg medzi účastníkmi konfliktu. „Normandský“ a „minský“ formát schválila BR OSN a sú priamymi nástrojmi, ktoré musí medzinárodné spoločenstvo nevyhnutne využiť. Ďalšie návrhy majú, zaiste, právo na existenciu, ale zdôrazním to najdôležitejšie: dôraz treba klásť na priamy dialóg. To je „jadro“ Minských dohôd. Ešte jeden postreh: seriózne návrhy sa najprv predkladajú po diplomatických kanáloch a nie verejne, cez facebook. Sme pripravení posúdiť konkrétne návrhy, ktoré budú pomáhať plniť rezolúciu BR OSN, potvrdzujúcu Minské dohody a nebudú nezamieňať túto rezolúciu aj samotné Minské dohody.

Podarilo sa slovenským partnerom zrozumiteľne vysvetliť svoje stanovisko pri hlasovaní na Parlamentnom zhromaždení Rady Európy o návrate Ruska do tejto organizácie?

O tom sa nediskutovalo. Rozhodnutie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy je prijaté, práva ruskej parlamentnej delegácie sú obnovené v plnom rozsahu bez akýchkoľvek výnimiek. Je to realita a z nej budeme vychádzať.

Moskva vyzýva európskych partnerov, aby zachovali „jadrovú zmluvu“ s Teheránom. Aké úsilie sa vynakladá na jej záchranu? Hovorilo sa dnes počas neformálnych rokovaní o možných krokoch pre stabilizáciu vzniknutej situácie?

OBSE nie je ten formát, kde sa diskutuje o situácii okolo iránskeho jadrového programu. Na to existuje tzv. Spoločná komisia krajín, ktoré podpísali Spoločný komplexný akčný plán (JCPOA) pre upokojenie situácie okolo iránskeho jadrového programu. Nedávno sa zišla na úrovni politických riaditeľov. Existuje návrh, aby sa zišla na úrovni ministrov. Budeme na to pripravení, ale v prípade pochopenia, že na takéto zasadnutie je potrebné prísť s konkrétnymi dohodami. Zatiaľ sa o nich nerokuje.

My nemáme, samozrejme, záujem na tom, aby sa situácia okolo Iránu a v tomto regióne ako celku zhoršovala a vyostrovala. Počítame s tým, že Irán prejaví zdržanlivosť. Ale nemôžeme zatvárať oči pred objektívnymi faktami. A fakty sú také, že Irán, keď teraz začal obohacovať urán nad 3,67% do 5% na začiatok, a potom sa, pravdepodobne, bude naďalej snažiť toto robiť, neporušuje ani Zmluvu o nešírení jadrových zbraní, ani Dohodu o uplatňovaní záruk s IAEA, ani dodatkový protokol k tejto dohode. Preto sa treba pozerať na túto situáciu s ohľadom na toto. Akékoľvek dodatočné záväzky, ku ktorým sa Irán zaviazal v súlade s JCPOA je potrebné prerokovať v Spoločnej komisii. Toto spadá práve do kompetencie uvedenej Komisie, ako je to schválené rezolúciou Bezpečnostnej rady, ktorá schválila JCPOA.

Situácia vyzerá paradoxne. Samotné USA odstúpili od tohto Plánu, neplnia rezolúciu BR OSN, ktorá schválila JCPOA, a súčasne zakazujú všetkým ostatným plniť túto rezolúciu, ale prstom ukazujú na Irán.

Ešte jeden zaujímavý moment. Keď Biely dom a Ministerstvo zahraničných vecí vyžadujú od Iránu, aby si plnil svoje záväzky vyplývajúce z JCPOA, keď predvčerom izraelský premiér B. Netanjahu žiadal od Európskej únie, aby potrestala Irán za to, že porušuje JCPOA, z toho logicky vyplýva, že aj USA, aj Izrael uznávajú legitimitu JCPOA. Ale uznávajú ju len v terajšej situácii, keď je možné využiť situáciu, ktorá vznikla okolo JCPOA, na stupňovanie tlaku na Irán.

To je nesprávny prístup. Sme za to, aby sa hľadalo riešenie. Veľmi dobre chápeme, kto sa nachádza za stupňovaním konfrontácie. Doteraz nie sú vyšetrené provokačné akcie okolo ropných tankerov. Áno, zatiaľ nevidíme východisko z tejto situácie. Jednoducho nevidím inú cestu, okrem toho, že budeme trvať na tom, aby sa všetci účastníci JCPOA vrátili k plneniu si svojich záväzkov a k základným princípom JCPOA. Ak naši americkí alebo iní, konkrétne izraelskí, kolegovia majú otázky k Iránu týkajúce sa jeho raketového programu (ako hovoria), politiky Iránu v regióne – o tom všetkom sa dá rokovať.

Keď sa vypracúval JCPOA my sme, mimochodom, trvali na tom, aby bola do neho zahrnutá nevyhnutnosť dialógu k otázkam regionálnej problematiky. Teraz na to všetci zabúdajú. Netreba ničiť to, čo bolo dosiahnuté s obrovským úsilím a bolo kolosálnym prínosom k upevneniu režimu nešírenia jadrových zbraní. Treba to zachovať a akékoľvek iné, dodatočne vznikajúce otázky treba kolegiálne, kolektívne prediskutovať na základe vzájomnej úcty,“ uviedol v závere tlačovej konferencie ruský minister zahraničia Sergej Lavrov.