Môj profil 
Predplatné
Berlín/Frankfurt nad Mohanom/New York 11. februára (TASR/HSP/Foto:TASR)
V Európskej únii sa vytvára tlak na oslabenie eura. To by však znamenalo väčšiu infláciu a zvýšenie cien
Eurozóna prešla ešte len krátky úsek cesty vedúcej z dlhovej krízy niektorých svojich členov a na obzore sa objavujú kontúry nového globálneho konfliktu. Bill Gross, zakladateľ PIMCO, najväčšej svetovej investičnej spoločnosti v oblasti obligácií, pre nemecký denník Welt am Sonntag povedal, že “vojna” medzi ekonomickými mocnosťami o čo najlacnejšiu menu je v plnom prúde. Dodal, že niektoré centrálne banky znehodnocujú svoju menu, aby podporili vývoz domácej ekonomiky na úkor ostatných vývozcov.
“Situácia pripomína 30. roky minulého storočia,” pokračoval Gross, “aj vtedy sa konali preteky v znehodnocovaní vlastných mien. Kto z nich vyjde ako víťaz teraz, to sa zatiaľ určiť nedá.”
Finančník však nepochybuje, že veľkorysé uvoľňovanie miliárd do obehu nevyhnutne povedie k rastu spotrebiteľských cien. Spoločnosť PIMCO so sídlom v Kalifornii, ktorá patrí do nemeckého poisťovacieho koncernu Allianz, predpokladá, že v nasledujúcich troch rokoch treba rátať v Spojených štátoch s ročnou infláciou spotrebiteľských cien okolo 3 %.
Čína dbá už roky, aby jej mena zostala lacná, Spojené štáty na rovnakú cestu nastúpili po roku 2010 a minulý mesiac sa rozhodla aj japonská vláda podporiť svoj ekonomický rast programovým oslabovaním jenu.
Ako prvý v EÚ proti silnému euru v medzinárodnom konkurenčnom boji vystúpil tento týždeň v utorok (5. 2.) v Európskom parlamente v Štrasburgu francúzsky prezident Francois Hollande. Podľa agentúry Reuters poukázal na to, že ak Spojené štáty, Čína a Japonsko podporujú vzostup svojich hospodárstiev menovou politikou, eurozóna nemôže nechávať určovanie kurzu svojej meny “náladám trhu”. Podľa neho treba zobrať do úvahy celosvetové hľadiská. “Menová zóna musí mať kurzovú politiku, ináč môže mať jej mena paritu, ktorá nebude zodpovedať jej hospodárstvu,” zdôraznil prezident.
Európa sa nemôže podľa Hollanda buď tešiť zo sily svojej meny, alebo žalostiť nad jej slabosťou. “Musíme mať kurzovú politiku,” ktorá “by mala byť zakotvená v zmluvách” a o ktorej nebude rozhodovať len Európska centrálna banka (ECB).
Hollande na tlačovej konferencii po vystúpení pred europoslancami svoje vyjadrenia precizoval. Eurozóna si musí stanoviť strednodobý cieľ výmenného kurzu eura.
Utorkové vystúpenie prezidenta Hollanda sa dá chápať aj ako pokračovanie diskusie o téme, ktorú francúzski predstavitelia pokladajú pre eurozónu za strategickú. Minulý víkend francúzsky minister financií Pierre Moscovici vyjadril názor, že euro “je silné, veľmi silné”. Vo francúzskej vláde vyvoláva obavy, lebo súčasná sila eura zaťažuje export.
Nemecký spolkový minister hospodárstva Philipp Rösler od politiky oslabenia eura však nič neočakáva. V pondelok (4.2.) v Paríži po stretnutí s Moscovicim novinárom povedal, že cieľom eurozóny v súčasnej situácii musí byť “posilňovanie konkurencieschopnosti a nie oslabovanie meny”.
Analytici nepokladajú túto tému za uzavretú. To, čo v posledných dňoch o sile eura odznelo, treba chápať len ako úvod do diskusie. Je totiž jasné, že ak by Čína, Spojené štáty a Japonsko riešili rast svojej ekonomiky vývozom svojich produktov oslabovaním svojich mien, eurozóna by nevystačila len so zvyšovaním svojej konkurencieschopnosti. Neudržateľnosť nemeckej koncepcie zápasu s konkurenciou na globálnom trhu súvisí aj s faktom, že na rozdiel od “centralizovanej” americkej, čínskej a japonskej ekonomiky hospodárstvo eurozóny usmerňuje 17 vlád, teda regionálnych centrál, a ešte aj Európska komisia, čo za daných okolností nie je pre starý kontinent nijakou výhodou, naopak.
.JPG)
.jpg)
