Bankovka v najvyššej nominálnej hodnote v rámci eurozóny ukončí svoju existenciu v roku 2018. To, čo sa už skôr predpokladalo, je teraz realitou. Tento krok bol schválený Radou guvernérov na zasadnutí ECB vo Frankfurte nad Mohanom, čo na jednej strane už niekoľko mesiacov výrazne podporovalo Francúzsko, ako prostriedok na zastavenie financovania terorizmu aj v dôsledku minuloročných útokov v Paríži, na druhej strane kládlo tuhý odpor Nemecko podporovaním hotovostného režimu.
Neznamená to však, že odteraz už od vás 500-eurovú bankovku pri platení neprijmú. Ostáva ešte zhruba jeden a pol roka na to, aby ľudia mali čas na výmenu, resp. aby sa jej “zbavili”.
Proti používaniu 500-eurovej bankovky hovorili aj výsledky štatistík ECB, ktoré zistili, že pri platení sa používala len v 3,2 % z celkového počtu eurobankoviek v obehu. Prieskum uskutočnený ešte v roku 2011 zistil, že 56 % občanov EÚ túto bankovku najvyššej hodnoty ani nikdy nepoužili.
Hoci neexistujú žiadne konkrétne dôkazy, používala sa vo veľkom v rámci nelegálnej činnosti. Potvrdzuje to štúdia policajnej agentúry Europol a Úradu OSN pre drogy a kriminalitu, hoci dôkazy sú vo väčšine neoficiálne. Akčný plán EÚ v minulom roku zaznamenal jej “vysoký dopyt medzi kriminálnymi živlami … vzhľadom na jej vysokú hodnotu a nízky objem”, ktorý ľahko môže vojsť do kufríka na prenos. Keby sme bankovky položili na váhu, milión eur na v 500-eurových bankovkách váži len 2 kg, pričom rovnaká suma v 100-eurových bankovkách už 22 kg.
Za zachovanie 500-eurovej bankovky bolo jednoznačne Nemecko, kde 79 % všetkých transakcií sa uskutočňuje v hotovosti. Nemci si navyše chceli zachovať nostalgický ekvivalent k svojej niekdajšej bankovke s hodnotou 1000 mariek (DEM).
“Zrušenie 500 euro bankovky podkopáva dôveru v ECB,” vyhlásil Clemens Fuest, nový prezident think tanku IFO v Mníchove. “Budí to dojem, že hlavným dôvodom pre zrušenie je snaha posunúť úrokové sadzby ďalej do záporných hodnôt.”
K odmietavému postoju sa pridávali aj niektorí odborníci, ktorí v zrušení 500-eurovej bankovky nenachádzajú obzvlášť účinné opatrenie v boji proti trestnej činnosti. “Organizovaný zločin nie je hlúpy,” vraví Friedrich Schneider, odborník na čiernu ekonomiku na Univerzite Johanna Keplera v rakúskom Linzi. “Väčšina peňazí sa perie bez hotovosti prostredníctvom fiktívnych spoločností.”
Pridáva sa k nemu aj Robert Palmer, odborník na pranie špinavých peňazí z advokátskej skupiny Global Witness: “Existuje celý rad spôsobov, ako môžu ľudia prať špinavé peniaze. Niektoré z nich sú nové a inovatívne, a niektoré sú staromódne.” Hotovosť zaraďuje ešte medzi tie “obyčajné spôsoby”.