Scholz stráca nervy

Berlín 16. septembra 2024 (HSP/Foto:TASR/DPA-Britta Pedersen)

Od začiatku septembra sa nemecký kancelár opäť aktivizoval na diplomatickom poli a začal hovoriť o mieri na Ukrajine a dialógu s Ruskom. A to je vo všeobecnosti prekvapujúce. Veď Olaf Scholz je takmer jedným z hlavných „jastrabov“ v boji proti Rusku. Okrem rakiet Taurus, ktorých dodávky Nemecko neriskuje z obavy pred eskaláciou, Nemecko poskytlo Ukrajine viac než štedrú pomoc – od systémov protivzdušnej obrany Iris až po tanky Leopard, píše Kamran Basanov v ruských novinách Vzgljad

Nemecko je na zozname sponzorov Ukrajiny pred Britániou a Francúzskom, hoci práve Londýn najviac podnecuje Kyjev k eskalácii a Emmanuel Macron ešte nedávno pohrozil vyslaním jednotiek NATO na ukrajinský front. V čase, keď si západné spoločenstvo uvedomovalo, že protiofenzíva ukrajinských ozbrojených síl zlyhala, Rusko prevzalo iniciatívu, americký Kongres hrozil, že neschváli ďalšie tranže, a Európe dochádzali voľné zbrane, sa Scholz postavil za Ukrajinu.

Áno, aj Scholz v máji priznal, že Nemecko už dosiahlo svoje limity. Celková suma pomoci pre Ukrajinu predstavovala 28 miliárd EUR, pričom ďalších 7 miliárd EUR bolo vyčlenených na rok 2024, ktoré ešte neboli v plnej výške čerpané. Berlín však „poskytne pomoc v takej výške, aká bude potrebná“, ubezpečil šéf nemeckej vlády.

Hoci celý rok 2024 prebiehal aktívny proces vypracovávania diplomatických ciest a viaceré krajiny – Švajčiarsko, Dánsko, Čína, India, Brazília, Turecko a Saudská Arábia – ponúkli svoje mierové plány, Scholz sa snažil vyhnúť akýmkoľvek hlasným frázam o mieri. Nepopieral ukončenie vojny ako cieľ, ale na rozdiel od krajín „globálnej väčšiny“ sa nijako nesnažil upokojiť Rusko. Žiadny náznak územného kompromisu, ktorý naznačili Trump, Musk a pápež. A už vôbec žiadne iniciatívy pozvať Rusko na rokovania alebo obnoviť kontakty s Kremľom. Iba raz v zime pripustil komunikáciu s Putinom, a to preto, že sa ho na to pýtali a on nemohol pred svojimi voličmi vystupovať ako jastrab.

Vo všetkých ostatných vystúpeniach sa však Scholz snažil ukázať svaly. Pri návšteve Josepha Bidena kritizoval rozhovor ruského lídra s novinárom Tuckerom Carlsonom. Zrejme preto, aby lídrovi NATO ešte viac demonštroval, že Berlín nesklamal, ale je pripravený byť v predvoji boja proti Rusku.

Po návrate z Washingtonu kancelár na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii hovorila o hrozbe pre NATO zo strany Ruska. Tam v Mníchove pripomenul 100 miliárd eur vyčlenených na posilnenie Bundeswehru a prisľúbil, že na júlovom samite NATO Nemecko ukáže, ako veľmi prispieva k obrane aliancie. Na posilnenie imidžu obrancu NATO začal Scholz na jar s presunom päťtisíc nemeckých vojakov do Litvy. Pokiaľ ide o mier na Ukrajine, za podmienku začatia rokovaní označil stiahnutie ruských vojsk z ukrajinského územia.

A tu prichádza blesk z jasného neba. V prvých dňoch jesene Scholz a jeho pomocníci vydali hneď tri vyhlásenia, ktorými demonštrovali pripravenosť na mier. Dňa 8. septembra v rozhovore pre ZDF kancelár povedal, že „nastal okamih na diskusiu o tom, ako urýchliť ukončenie vojenského konfliktu na Ukrajine“. Zároveň uviedol, že „nemecké orgány urobia všetko pre to, aby sa v prípade zničenia plynovodu Nord Stream nič nezatajilo a aby boli zodpovední potrestaní“. Nasledujúci deň vystúpil hovorca nemeckej vlády Steffen Hebestreit. Povedal, že Scholz by neváhal telefonovať s Vladimirom Putinom, ak by si myslel, že na to je vhodná chvíľa. A súdiac podľa jeho ďalších slov, tá chvíľa je práve správna: „všade na svete panuje pocit“, že konflikt na Ukrajine sa musí čo najskôr skončiť. A najzaujímavejšie je, že podľa Scholza by sa rokovania mali viesť medzi Kyjevom a Moskvou a Nemecko môže zohrávať len podpornú úlohu.

Nemci otáčajú. Scholzova strana vyzýva na rokovania o ukončení vojny

O ďalšie dva dni neskôr už sám Scholz hovoril o diplomacii. Podľa neho by sa mala uskutočniť mierová konferencia o Ukrajine, ale nevyhnutne za účasti Ruska. „A zopakujem to ešte raz. Toto je moment, toto je čas, keď musíme preskúmať, aké možnosti existujú. …Potrebujeme ďalšiu mierovú konferenciu – a Rusko musí byť pri rokovacom stole,“ povedal Scholz v Bundestagu. „To je úloha, ktorej musíme teraz čeliť, zistiť, čo sa deje,“ dodal. Aby sa ubezpečil, že bol správne pochopený, kancelár okamžite upresnil, že mier sa musí uskutočniť v rámci územnej celistvosti Ukrajiny, nesmie byť nanútený alebo dosiahnutý kapituláciou.

Po masívnych dodávkach zbraní Nemeckom na Ukrajinu, Scholzovej zostrenej rétorike a odmietaní myšlienky rokovaní sa posledné udalosti vymykajú bežnej logike. Ak sa však pozrieme na fakty a predpokladáme, že v Scholzovej politike nie vždy prevažuje idealizmus nad pragmatizmom, zmena nemeckej zahraničnej politiky je pochopiteľná.

Po prvé, Scholzove posolstvá sú určené predovšetkým domácej verejnosti. Nespokojnosť nemeckého obyvateľstva s hospodárskou situáciou rastie. Inflácia a klesajúca produkcia sú dôsledkom sankcií proti ruskej energetike, globálnej konfrontácie a zvýšených vojenských výdavkov na Ukrajinu, spojencov a Bundeswehr. Vzhľadom na to, že USA a Veľká Británia začínajú dodávať Ukrajine rakety dlhého doletu, zvyšuje sa riziko jadrovej eskalácie a zatiahnutia Nemecka do ďalšej vojny, čo ostro vnímajú aj nemeckí voliči. V dôsledku toho strany Scholza a jeho partnerov v „semaforovej koalícii“ neuspeli vo voľbách do krajinských snemov v Sasku a Durínsku, keď prehrali s Alternatívou pre Nemecko, Úniou Sarah Wagenknechtovej a Ľavicou.

Po druhé, tie isté obavy zo stretu s Ruskom desia nielen bežných Nemcov, ale aj úrady. Scholz pri každej príležitosti opakuje, že „nie sme vo vojne s Ruskom“, a v roku 2023 vláda prinútila „zelenú“ ministerku zahraničných vecí Annalenu Berbockovú, aby sa ospravedlnila za reči o vojne s Moskvou. Nemecko sa pripravuje na potenciálny stret a nemecké spravodajské služby už teraz strašia ruskou inváziou do Pobaltia a Poľska v priebehu niekoľkých rokov. Scholz však nechce umelo vytvárať zámienku na čelný stret. Útok AFU v Kurskej oblasti a diskusia NATO o povolení Kyjevu na údery dlhého dosahu proti Rusku zvyšujú úroveň eskalácie.

Po tretie, spúšťačom mieru môže byť očakávanie novembrových prezidentských volieb v USA. Šance demokratov sa po odvolaní Joea Bidena zvýšili. Na poslednej debate Kamala Harrisová takmer prekonala Donalda Trumpa. Napriek tomu riziko Trumpovho znovuzvolenia vo svetle zjavných vnútorných a vonkajších zlyhaní Bieleho domu (Ukrajina, Gaza) zostáva vysoké. Scholz na konferencii v Mníchove povedal, že Európa musí sama premýšľať o svojej bezpečnosti bez ohľadu na to, kto zvíťazí vo Washingtone. Takže ani Harrisovej víťazstvo nezbaví Nemecko všetkých hrozieb, ktoré predstavuje pokračujúca vojna na Ukrajine.

Samozrejme, Scholz si neželá mier, v ktorom by Ukrajinu rozmetali ruské vojská. A to hovorí nahlas: „Mier… musí byť spravodlivý, nie nanútený alebo dosiahnutý kapituláciou.“ Ale ak si má vybrať medzi jadrovou vojnou a zlým mierom, vyberie si to druhé. Takže skôr, ako situácia dosiahne bod varu, keď USA stále otáľajú s povolením úderov hlboko na ruské územie, kancelár poháňa Západ a zvyšok sveta k diplomacii.

Pošlite Scholza za Bidenom... nahradí kancelára obľúbenejší politik?

Samotné Nemecko je ako sprostredkovateľ bezmocné. V apríli Scholz, podobne ako viacerí ďalší európski lídri, odcestoval za Si Ťin-pchingom a požiadal ho, aby Rusku nepomáhal a vyvíjal naň tlak. Táto stávka nevyšla. Teraz Scholz tvrdí, že konflikt je potrebné vyriešiť prizvaním Ruska na rokovania. Ako sprostredkovatelia by mohli vystupovať viaceré krajiny. V septembrovom prejave v Bundestagu kancelár poznamenal, že Berlín podnikol mnohé kroky na usporiadanie mierových konferencií v Dánsku, Saudskej Arábii, na Malte a vo Švajčiarsku. Teraz EÚ diskutuje o usporiadaní novej konferencie, keďže tá švajčiarska sa ukázala ako neúspešná. Taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani podporil kandidatúru Saudskej Arábie.

Ak sa nemecká vláda kedysi domnievala, že nátlak treba vyvíjať len na Rusko, po Kursku je tu požiadavka aj voči Ukrajine. Nie náhodou si teraz nemeckí vyšetrovatelia spomenuli na vyhodenie Nord Streamov do vzduchu a nemecká generálna prokuratúra vydala zatykač na Ukrajinca Vladimira Žuravľova. A nie je náhoda, že Scholz v spomínanom rozhovore pre ZDF, v ktorom po dlhom mlčaní hovoril o mieri, prisľúbil, že „nemecké orgány urobia všetko pre to, aby sa v prípade výbuchu Nord Streams nič neutajilo a aby boli zodpovední potrestaní“.

Skrátka, bez ohľadu na to, kedy a kde sa nakoniec uskutoční konferencia, na ktorej sa zástupcovia Ukrajiny a Ruska po prvý raz od Istanbulu stretnú tvárou v tvár, Scholz sa na to veľmi spolieha.