Pri príležitosti výročia Schumanovej deklarácie z roku 1950 je 9. máj v Bruseli a Štrasburgu vyhradený na “Deň Európy”, oslavu histórie Európskej únie s osobitnými podujatiami vo všetkých inštitúciách EÚ.

Keďže však diskusia o histórii nemôže byť úplná bez toho, aby sa neobrátila aj do budúcnosti, v tento deň sa v pléne zvykne konať aj takzvaná diskusia “Toto je Európa”, v rámci ktorej jeden z významných európskych lídrov predstaví svoju víziu preferovanej cesty bloku – ako neoficiálny, symbolický prejav o stave Únie – a potom dá slovo poslancom Európskeho parlamentu, aby na ňu reagovali.

Silné ambície

“Musíme Európe zabezpečiť primerané miesto vo svete budúcnosti,” začal kancelár Scholz po niekoľkých povinných kolách chvály EÚ za bezpečnosť povojnovej Európy. Scholz opísal budúce medzinárodné usporiadanie ako neľútostne konkurenčný multipolárny svet a povedal, že Európa sa musí opäť stať vplyvným globálnym hráčom, aby udržala krok s týmto tempom. Na to sa však podľa neho Európa musí zmeniť, pretože “geopolitická EÚ” sa rovná “rozšírenej a reformovanej EÚ”.

Zvyšovanie nášho geopolitického vplyvu sa musí začať zvyšovaním obranných kapacít, uviedol Scholz, pretože to Európe zároveň dáva možnosť brániť svoje hodnoty v zahraničí podporou krajín, ako je Ukrajina, a posilnením spojenectva s USA.

“Potrebujeme užšie prepojenie medzi naším úsilím v oblasti obrany a vytvorením integrovanej európskej obrannej ekonomiky,” povedal Scholz a ako dobré príklady uviedol Európsky mierový nástroj (EPF), prebiehajúce projekty spoločného obstarávania, spoluprácu v oblasti protivzdušnej obrany a prijatie strategického kompasu, na ktorých by sa malo v budúcnosti stavať a rozširovať ich.

Druhým imperatívom by malo byť rozšírenie, uviedol kancelár. Vyzval EÚ, aby urýchlila prístupový proces pre všetkých kandidátov, ktorým pred mnohými rokmi prisľúbila miesto v Bruseli, vrátane Ukrajiny, Moldavska, krajín západného Balkánu a potenciálne aj Gruzínska.

“Nejde len o altruizmus, ale aj o našu dôveryhodnosť, dobrý hospodársky zmysel a bezpečnosť Európy,” povedal Scholz a dodal, že “poctivá politika rozširovania sa drží svojich sľubov”.

Aby však bolo možné začleniť všetky tieto nové krajiny, EÚ by sa mala reformovať aj vo svojej podstate, čo by umožnilo pružnejší – alebo, ako hovoria kritici, menej demokratický – rozhodovací proces. Scholz zopakoval návrh, ktorý Nemecko a niekoľko ďalších silných štátov predložili niekoľko dní predtým, a vyzval na nahradenie požiadavky jednomyseľnosti v Rade pri dôležitých zahraničnopolitických rozhodnutiach hlasovaním kvalifikovanou väčšinou.

Ale aj keď by zbavenie poslancov práva veta zvýhodnilo len najľudnatejšie západoeurópske krajiny a menšie krajiny by neboli schopné brániť svoje záujmy, Scholz sa domnieva, že práve takto vyzerá skutočná demokracia. “Nie jednomyseľnosť… vytvára demokratickú legitimitu, ale naopak,” povedal, “hľadanie kompromisov je to, čo odráža naše chápanie liberálnej demokracie.”

Potom, v ďalšom šokujúcom vyhlásení pre mnohých konzervatívnych poslancov Európskeho parlamentu, Scholz pokračoval návrhom, že Európska komisia by mala dostať aj väčšie právomoci, konkrétne uplatňovať tresty voči nesprávne sa správajúcim členským štátom:

[Mali by sme] využiť súčasnú diskusiu o reforme EÚ na posilnenie Komisie a zabezpečiť, aby mohla zaviesť konanie o porušení právnych predpisov v prípade porušenia našich základných hodnôt, ako sú sloboda, demokracia, rovnosť, právny štát a záruky ľudských práv.

Nie je ťažké rozlúštiť, koho Scholz označuje za potenciálnych “porušovateľov” týchto základných hodnôt, pretože na rozdiel od Komisie, ktorá konštatuje určité problémy s právnym štátom v mnohých členských štátoch EÚ, tento mechanizmus spustila len proti Poľsku a Maďarsku, teda krajinám s vyslovene národno-konzervatívnou vládou.

Na záver svojho vystúpenia Scholz povedal nasledujúce slová, ktoré akoby konzervatívcom v rokovacej sále pripomínali, že centralizovanejšia – a teda ľavicovejšia – EÚ je nevyhnutná:

Posolstvo 9. mája… je, že minulosť nezvíťazí nad budúcnosťou. Našou budúcnosťou je Európska únia.

Zmiešané reakcie

Zástupcovia veľkých európskych strán sa podľa očakávania väčšinou zhodli so Scholzom na týchto základných princípoch budúcej stratégie EÚ. Koniec koncov, sú to body, ktoré z času na čas vyslovujú aj oni.

Napríklad aj predseda EPP Manfred Weber vo svojom prejave vyzval na štrukturálne reformy, “aby sme si znovu predstavili zmluvy tak, aby Európa bola vhodná na ďalšie desaťročia”. Weber sa už nejaký čas zasadzuje za reformu zmlúv, pričom prirodzene presadzuje viac – nie menej – centrálnej moci.

Iratxe García Pérezová, šéfka sociálnodemokratickej skupiny S&D, využila svoj čas na pódiu najmä na to, aby sa pustila do konzervatívnych strán. “[Európske] hodnoty dnes spochybňuje krajná pravica a konzervatívna pravica, ktorá sa stala opozíciou v Európe,” povedala a dodala: “Nemôžeme dať za pravdu tým, ktorí chcú zničiť náš európsky projekt.”

Niektorí konzervatívci prirodzene rýchlo vyjadrili svoje rozhorčenie nad Scholzovým návrhom budúcnosti Európskej únie. Ako poznamenal Ryszard Legutko, poľský spolupredseda skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR), keď sa snažil hovoriť cez hlasné prerušovanie svojich kolegov, “[politický systém EÚ] je už kombináciou oligarchie a tyranie väčšiny”. Podľa neho Parlament predstavuje tú druhú, zatiaľ čo

Komisia je typickou oligarchickou inštitúciou, ktorá nie je volená, má obmedzenú demokratickú legitimitu a neuhasiteľnú túžbu po moci.

Preto ho tak šokovalo, keď počul, že Scholz navrhuje ešte väčšie právomoci pre Komisiu a veľké západoeurópske členské štáty, najmä vzhľadom na to, že všetky katastrofálne rozhodnutia v nedávnej minulosti prijali práve ony. “To ma zaráža; čím viac toho pokazíte, tým viac moci chcete,” dodal.

“Keď počujem, že najlepšou možnosťou by bolo postupné zrušenie práva veta a zrušenie práva veta v zahraničnej politike, jednoducho neverím vlastným ušiam.”