Dovoz ocele, hliníka, cementu a ďalších druhov tzv. ťažkého tovaru do Európskej únie bude od 1. januára podliehať poplatkom za emisie CO2, ktoré vznikajú pri ich výrobe a spracovaní, informuje Euronews. EÚ tvrdí,  že sa svojou politikou snaží chrániť európskych výrobcov,  ktorí čelia prísnejším povinnostiam v porovnaní so zahraničnými konkurentmi.

Hoci je toto opatrenie určené na zabezpečenie spravodlivej konkurencie pre európske odvetvia, uhlíková hraničná daň EÚ, alebo Mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach (Carbon Border Adjustment Mechanism, CBAM), môže vytvoriť obchodné napätie a viesť k sporom s krajinami mimo EÚ. Kritici tvrdia, že nové emisná daň ešte viac prehĺbi obchodné spory, ktoré dominujú na medzinárodnej scéne od príchodu Donalda Trumpa do Bieleho domu.

Spojené štáty počas oficiálnej návštevy amerického ministra energetiky Chrisa Wrighta v Bruseli v októbri minulého roka vyvíjali tlak na blok, aby zákon stiahol. USA sa obávajú,  že zákon vytvorí obrovské obchodné bariéry medzi transatlantickými partnermi. Ešte začiatkom minulého roka USA strojnásobili clá na tovary z EÚ a zvýšili clá na oceľ a hliník na 50 %, pripomína denník.

Čína, India, Rusko a Južná Afrika tiež vyjadrili nesúhlas so zákonom EÚ, tvrdiac, že ide o protekcionizmus, pričom niektoré krajiny spochybnili súlad zákona EÚ s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (World Trade Organization, WTO).

Podľa miestnych médií je Egypt zatiaľ prvou krajinou, ktorá požiadala o výnimku z CBAM EÚ. Káhira pracuje na vlastnej domácej uhlíkovej dani, aby ochránila miestny priemysel pred CBAM EÚ, pričom poukazuje na to, že železiarsky a oceliarsky priemysel by mohol znášať 74 % finančného dopadu uhlíkovej dane.

Od noriem až po sankcie

V roku 2023 začala trojročná prechodná fáza pre uhlíkovú daň, aby mali priemyselné odvetvia čas na podávanie správ o emisiách CO2 prostredníctvom zberu údajov a testovania metodík. Od roku 2026 budú dovozcovia z EÚ musieť nakupovať a odovzdávať certifikáty CBAM zodpovedajúce emisiám CO2 obsiahnutým v ich vývozoch, ktorých cena bude v súlade s uhlíkovým trhom EÚ, približne 70 – 100 EUR za tonu CO2.

Krajiny, ktoré už fungujú v rámci uhlíkového trhu, budú môcť kompenzovať svoje vývozy na základe svojej domácej dane.

Podľa Rámcovej dohody Organizácie Spojených národov o zmene klímy (United Nations Framework Convention on Climate Change , UNFCCC) je ťažký priemysel, ako je oceliarsky a hlinikársky, hlavným zdrojom CO2 v energetickom sektore, ktorý predstavuje až 15 % celkových emisií skleníkových plynov súvisiacich s energiou v EÚ.

Jean-Marc Germain, generálny riaditeľ spoločnosti Constellium, ktorá zastupuje hliníkový priemysel, uviedol, že CBAM v konečnom dôsledku zvýši náklady na európsky hliník.

„CBAM v súčasnej podobe riskuje oslabenie konkurencieschopnosti európskeho hliníka bez toho, aby priniesol významné zníženie emisií,“ povedal Germain.

Kritici CBAM tiež argumentujú, že systém je príliš zaťažujúci, pričom poukazujú na zložitosť presného merania emisií uhlíka.

Jaime Amoedo, výkonný riaditeľ a spoluzakladateľ organizácie The ESG Institute, ktorá akredituje podniky za ich udržateľné postupy, uviedol, že dovozcovia ocele, cementu, hliníka alebo hnojív do EÚ pravdepodobne zaznamenajú podstatný nárast nákladov, najmä v prípadoch, keď sú údaje o emisiách neúplné alebo sa opierajú o predvolené hodnoty.

Hoci vývozcovia nie sú podľa právnych predpisov EÚ povinní poskytovať tieto údaje, dôsledky, ktorým čelia, sú rovnako významné.

„Ak vývozca nemôže poskytnúť spoľahlivé a overiteľné informácie o emisiách, dovozca musí použiť konzervatívne predvolené hodnoty, čo zvyšuje náklady na certifikáty,“ povedal Amoedo.

„V praxi to znamená, že kvalitné údaje sú komerčnou požiadavkou, nie regulačnou formalitou. Vývozcovia, ktorí nedokážu splniť tieto očakávania, riskujú, že úplne stratia zákazníkov z EÚ,“ dodal.

Príjmy pôjdu na pomoc európskym priemyselným odvetviam

Cieľom uhlíkovej hraničnej dane EÚ je vyslať globálny signál krajinám mimo EÚ a povzbudiť ich, aby prijali ceny uhlíka a čistejšie výrobné metódy.

Blok trvá na tom, že nový zákon zabráni presídleniu priemyselných odvetví do krajín s menej prísnymi požiadavkami na udržateľnosť, čo je jav známy ako „únik uhlíka“ (carbon leakage).

Uhlíková hraničná daň však nevyhnutne zvýši výrobné náklady a európske priemyselné odvetvia lobujú u Európskej komisie, aby pomohla zmierniť tieto straty.

V sobotu 17. decembra výkonný orgán EÚ navrhol dočasný fond podporovaný príjmami z CBAM, ktorý by pomohol priemyselným odvetviam zvládnuť fázu implementácie. Podľa Komisie sa do roku 2028 očakáva zvýšenie príjmov z CBAM o približne 1,5 miliardy EUR.

Ed Collins, výkonný riaditeľ InfluenceMap, nezávislého think tanku, ktorý sa zaoberá lobingom globálnych korporácií a priemyselných združení v oblasti klimatickej politiky, povedal, že fond je výsledkom „intenzívneho lobingu zo strany súčasných aktérov v priemysle“, ktorí požadujú náhradu nákladov na emisie uhlíka za exportované tovary.

„Zavedenie ‚dočasného fondu na dekarbonizáciu‘, hoci je viazané na mandáty na investície do dekarbonizácie, podľa všetkého čiastočne splní toto želanie tým, že zabezpečí, že spoločnosti nebudú musieť hradiť plné náklady na emisie uhlíka, ktoré produkujú,“ uviedol Collins.

Prečítajte si tiež:

• EÚ plánuje spustiť ďalší balík protiruských sankcií v „symbolickom termíne“
• Francúzsko navrhne zákaz sociálnych médií pre deti do 15 rokov