„Biopásy pritiahli výrazne viac vtákov aj ohrozených druhov než bežné polia. Monitoring zároveň ukazuje, že biopásy poskytujú kľúčové útočisko druhom, ktoré z krajiny v dôsledku intenzifikácie takmer vymizli, a zohrávajú nezastupiteľnú úlohu v ochrane jedného z najohrozenejších vtákov Európy – dropa veľkého,” vysvetlilo združenie. Súčasne pripomenulo, že od kolektivizácie po roku 1948 krajina prichádzala o najvzácnejšie druhy vtáctva. Vyhynuli druhy ako strakoš červenohlavý, brehára, hvizdák či ležiak úhorový, populácie jarabíc, lastovičiek a belorítok výrazne poklesli a drop veľký či sokol kobcovitý sa dostali na pokraj vyhynutia.

Tento trend mali zvrátiť zmeny v roku 2023, medzi ktoré patrilo aj kľúčové opatrenie – biopásy. Odborníci očakávali, že prvé pozitívne výsledky budú viditeľné až po dlhšom čase. Opak je však pravdou a výsledky monitoringu prekonali očakávania. „V rokoch 2023 – 2025 vzniklo na Slovensku viac ako 7 800 biopásov, ktorých výmera narástla zo 7 882 hektárov na 8 617 hektárov. Monitoring potvrdil, že biopásy významne zvyšujú početnosť aj druhovú pestrosť vtáctva,” spresnilo združenie SOS/BirdLife Slovensko. Počas troch rokov v biopásoch zaznamenali 68 druhov vtákov a 5 451 jedincov, zatiaľ čo na bežných poliach iba 51 druhov a 2 293 jedincov. Až 25 druhov sa pritom vyskytovalo výlučne v biopásoch, vrátane jarabice poľnej, sokola kobcovitého či hrdličky poľnej. Najpozitívnejšie pritom reagovali drop fúzatý, ktorého zaznamenali viac než osemdesiatkrát častejšie, ďalej je to stehlík obyčajný, ktorého zaznamenali takmer tridsaťkrát častejšie a jedenásťkrát častejšie zaznamenali strakoša obyčajného.

Vysoké zastúpenie mali aj pŕhľaviar červenkastý, trasochvost žltý či škovránok poľný. „Viac ako polovica zaznamenaných druhov na biopásoch patrí medzi ohrozené alebo vykazuje dlhodobý pokles. Biopásy im poskytujú posledné útočisko v krajine, kde intenzívne obhospodarovanie znižuje dostupnosť potravy aj hniezdnych možností,“ uviedla koordinátorka monitoringu Adriana Cíbik Hološková. Doplnila, že v roku 2025 bol monitoring rozšírený aj o ostrovy biodiverzity. Tie vznikli najmä ako riešenie nízkej zapojenosti fariem do ekoschém v chránených vtáčích územiach, kde mali farmy prísnejšie podmienky pre zakladanie biopásov. Ostrovy biodiverzity tento problém riešia tým, že môžu byť umiestnené kdekoľvek v rámci poľa. Biopásy musia byť v strede. „Ostrovy biodiverzity vytvárajú nové možnosti pre farmy v chránených vtáčích územiach a zároveň nové možnosti ochrany vzácnych druhov tam, kde chýbajú biopásy. Ukazuje sa však, že pre najvzácnejšie poľné druhy zostávajú najúčinnejším opatrením práve biopásy,“ doplnila Cíbik Hološková.

Najvýraznejším zistením posledného roka je podľa SOS/BirdLife Slovensko potvrdené hniezdenie dropa veľkého priamo v biopásoch. „V roku 2025 boli opakovane pozorované samice s mláďatami, čo dokazuje, že biopásy nemajú len krátkodobý efekt, ale predstavujú zásadný nástroj pre obnovu populácie jedného z najohrozenejších vtákov Európy, ktorý bol donedávna na Slovensku na pokraji vyhynutia,” uviedlo združenie. Ochranársky manažér SOS/BirdLife Slovensko Jozef Ridzoň priblížil, že biopásy sú v porovnaní s inými opatreniami na ochranu prírody mimoriadne jednoduché, veľmi účinné a nevyžadujú žiadne náročné zásahy do krajiny. Ich prínos je obrovský, preto je podľa neho potrebné pokračovať v podpore farmárov, ktorí ich zakladajú. „Spravodlivá odmena a zníženie byrokracie v aktuálnej aj pripravovanej poľnohospodárskej politike sú tým najmenej, čo môže štát a spoločnosť urobiť pre poľnohospodárov, ktorí zriaďovaním biopásov naprávajú dlhodobé negatívne zmeny v našej krajine. Pomáhajú tým nielen zachraňovať kľúčové druhy vtáctva, bez ktorých si vidiek ani nevieme predstaviť – jarabice, lastovičky či škovránky – ale zároveň podporujú aj opeľovače a drobnú zver,” uzavrel Ridzoň.