Môj profil 
Predplatné
V roku 1990 vytvorili Technické služby mesta Žilina skládku. Keď o pár rokov neskôr vyšli prísnejšie predpisy, ukázalo sa, že je nevyhovujúca a treba ju uzatvoriť a zrekultivovať. To sa však nestalo. Dôvodom bolo, že pozemky pod skládkou boli súkromné a súkromníci tam žiadnu skládku vôbec nechceli. Namiesto vysporiadania skládka ďalej fungovala a rozširovala sa – a štát sa len prizeral.
„Zašlo to až tak ďaleko, že v roku 2011 vydal Súdny dvor EÚ rozhodnutie o tom, že skládku treba uzatvoriť a zrekultivovať. Stal sa však len prvý krok, zatvorenie. O dva roky neskôr, v roku 2013, Súdny dvor EÚ udelil Slovensku pokutu za porušenie európskeho práva. Štát totiž nedôsledne tlačil na prevádzkovateľa skládky,“ opísala poslankyňa NR SR a tímlíderka SaS pre životné prostredie Anna Zemanová a doplnila: „Teraz z peňazí daňových poplatníkov dáme milión eur za to, že niekto nepočúvne súdne rozhodnutie a ministri Ficových vlád sa tvária, že sa nič nedeje. Navyše, odteraz budeme platiť za každý deň omeškania 6793 eur. Tieto peniaze mohli poslúžiť na vykúpenie pozemkov a konečné usporiadanie skládky.“
Podľa predsedu SaS Richarda Sulíka nesie zodpovednosť za vzniknutú situáciu druhá vláda Roberta Fica. „Všetci sa skladáme na zlyhanie Ficovej vlády. Ak prevádzkovateľ nekoná alebo koná v rozpore so zákonom, musí štát konať. Napriek verdiktu o tom, že skládka má byť nielen uzavretá, ale aj rekultivovaná, štát nekonal,“ poznamenal R. Sulík.
Na Slovensku máme aj ďalšie skládky, ktoré sú prevádzkované bez príslušných povolení a kde štátna správa nekoná. Napríklad ide o skládku Vlčie Hory v Hlohovci, skládku v Seredi, ako aj skládky ohrozujúce podzemné vody Žitného ostrova. SaS upozornila, aby pre nečinnosti kompetentných Slovensku aj v týchto prípadoch nehrozil podobný osud ako pri skládke v Považskom Chlmci.
Redakciu informovala Katarína Svrčeková, vedúca Komunikačného oddelenia a hovorkyňa SaS.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
