The Economist pripomína, že na bojisku sa odohráva vyčerpávajúca vojna na tisíckilometrovej frontovej línii smrti a ničenia. Ale za ňou zúri ďalší boj – hospodársky konflikt, ktorý svojou krutosťou a rozsahom nemá obdobu od 40. rokov 20. storočia. Západné krajiny sa snažia ochromiť ruskú ekonomiku v hodnote 1,8 bilióna dolárov pomocou nového arzenálu sankcií. Viacerí odborníci tvrdia, že účinnosť tohto embarga je kľúčová pre výsledok vojny na Ukrajine. Znepokojujúce však je, že sankčná vojna sa zatiaľ nevyvíja tak dobre, ako sa očakávalo, priznal The Economist.

Od februára Amerika, Európa a ich spojenci spustili bezprecedentnú vlnu zákazov, ktoré sa týkajú tisícov ruských firiem a jednotlivcov. Polovica ruských menových rezerv vo výške 580 miliárd dolárov je zmrazená a väčšina veľkých bánk je odrezaná od globálneho platobného systému. Amerika už nekupuje ruskú ropu a európske embargo začne plne platiť vo februári. Ruské firmy nesmú nakupovať materiálove vstupy, od motorov až po čipy. Oligarchovia a úradníci čelia zákazu cestovania a zmrazeniu majetku.

The Economist si myslí, že okrem uspokojenia západnej verejnej mienky majú tieto opatrenia aj strategické ciele. Krátkodobým cieľom, aspoň spočiatku, bolo vyvolať v Rusku krízu likvidity a platobnej bilancie, ktorá by sťažila financovanie vojny na Ukrajine a zmenila tak motiváciu Kremľa. Z dlhodobého hľadiska je zámerom zhoršiť výrobné kapacity a technologickú vyspelosť Ruska, aby v prípade, že Vladimír Putin bude mať ambíciu napadnúť inú krajinu, mal k dispozícii menej zdrojov.

The Economist pripomína, že za takýmito ambicióznymi cieľmi sa skrýva nová doktrína západnej moci. Priznáva, že unipolárny moment z 90. rokov, keď bola americká nadvláda nespochybniteľná, je už dávno preč a chuť Západu použiť vojenskú silu po vojnách v Iraku a Afganistane poklesla. Zdalo sa, že sankcie ponúkajú odpoveď, pretože umožňujú Západu uplatňovať moc prostredníctvom kontroly finančných a technologických sietí, ktoré sú základom hospodárstva 21. storočia. The Economist pripomína, že za posledných 20 rokov sa použili na izoláciu Iránu a Venezuely a obmedzenie činnosti firiem, ako je Huawei.
Avšaj aj The Economist si uvedomuje, že Ruské embargo posúva sankcie na novú úroveň tým, že ich cieľom je ochromiť 11. najväčšiu ekonomiku sveta, ktorá je jedným z najväčších vývozcov energie, obilia a ďalších komodít.

Aké sú výsledky? Podľa The Economist, v horizonte troch až piatich rokov spôsobí izolácia od západných trhov v Rusku chaos. Do roku 2025 môže byť pätina civilných lietadiel odstavená pre nedostatok náhradných dielov. The Economist predpovedá, že spotrebiteľom budú chýbať západné značky. Keďže štát a magnáti sa zmocňujú západných aktív, od automobiliek až po predajne McDonald’s, hrozí vraj ďalší kapitalizmus. Podľa britského týždnníka Rusko stráca niektorých zo svojich najtalentovanejších občanov, ktorí sa bránia realite diktatúry a vyhliadke, že sa ich krajina stane čerpacou stanicou pre Čínu.

Problémom je, hodnotí The Economist, že knockoutový úder sa nedostavil. Podľa IMF sa ruský HDP v roku 2022 zníži o 6 %, čo je oveľa menej ako 15 % pokles, ktorý mnohí očakávali v marci. Predaj energií vytvorí tento rok prebytok bežného účtu vo výške 265 mld. dolárov, čo je druhý najväčší prebytok na svete po Číne. Po kríze sa ruský finančný systém stabilizoval a krajina nachádza nových dodávateľov pre niektoré dovozy vrátane Číny. V Európe môže medzitým energetická kríza vyvolať recesiu. Tento týždeň ceny zemného plynu vzrástli o ďalších 20 %, pretože Rusko obmedzilo dodávky.

Ukazuje sa, že sankčná zbraň má nedostatky, sumarizuje The Economist. Podľa neho, je najväčšou chybou to, že úplné alebo čiastočné embargo nevynucuje viac ako 100 krajín so 40 % svetového hrubého domáceho produktu. Ropa z Uralu prúdi do Ázie. Dubaj prekypuje ruskou hotovosťou a do Moskvy môžete letieť s Emirates sedemkrát denne. Globalizované hospodárstvo sa vie dobre prispôsobiť šokom a príležitostiam, najmä preto, že väčšina krajín nemá chuť presadzovať politiku Západu, myslí si The Economist.

The Economist sa záverom zameral na Čínu a vyzýva zahodiť všetky ilúzie, že sankcie ponúkajú Západu lacný a asymetrický spôsob, ako čeliť Číne, ešte väčšej autokracii. S cieľom odradiť alebo potrestať inváziu na Taiwan by Západ mohol zabaviť čínske rezervy vo výške 3 biliónov dolárov a odrezať jej banky. Podobne ako v prípade Ruska by sa však čínske hospodárstvo pravdepodobne nezrútilo, analyzuje The Economist. A vláda v Pekingu by mohla odpovedať napríklad tým, že by Západu odoprela dodávky elektroniky, batérií a liekov, čím by sa regály Walmartu vyprázdnili a vyvolala by chaos. Vzhľadom na to, že od Číny ako svojho najväčšieho obchodného partnera závisí viac krajín ako od Ameriky, presadiť globálne embargo by bolo ešte ťažšie ako v prípade Ruska, pokračuje britský týždenník.

Namiesto toho poučenie z Ukrajiny a Ruska je, že konfrontácia s agresívnymi autokraciami si vyžaduje opatrenia na viacerých frontoch. Tvrdá sila je nevyhnutná, dožaduje sa britský The Economist. Sankcie zohrávajú dôležitú úlohu, ale Západ by nemal dovoliť ich rozšírenie. Čím viac sa krajiny budú zajtra obávať západných sankcií, tým menej budú ochotné presadzovať embargo voči iným už dnes.

Záverom The Economist, ako váčšinou pri jeho článkoch, prejavil optimizmus. Dobrou správou je podľa neho, že 180 dní po invázii sa demokracie prispôsobujú tejto realite. The Economist je spokojný, že na Ukrajinu prúdia ťažké zbrane, že NATO posilňuje európske hranice s Ruskom a Európa si zabezpečuje nové zdroje plynu a urýchľuje prechod na čistú energiu. Za dobrú správu považuje aj to, že Amerika znižuje svoju závislosť od čínskych technológií a nalieha na Taiwan, aby zlepšil svoju vojenskú obranu. Háčik však vidí The Economist v tom, že každá autokracia, v neposlednom rade aj Xi Jinpingova Čína, študuje sankčnú vojnu s Ruskom a usilovne sa učí. Podľa liberálneho týždenníka Ukrajina predstavuje novú éru konfliktu 21. storočia, v ktorom sa prelínajú vojenské, technologické a finančné prvky. Nie je to však éra, v ktorej by Západ mohol predpokladať svoju prevahu. Nikto nemôže čeliť agresii len prostredníctvom dolárov a polovodičov, uvedomil si britský The Economist. Verme, že volanie Economistu po tvrdej sile zostane nevypočuté. Nie len preto, že nikto na kontinente nepotrebuje vojnu, ale aj preto, že Západ by potom mohol vytriezveť druhýkrát.