Samovražedné sankcie proti Rusku zničia Európu, no vojnu nezastavia!

Bratislava 4. októbra 2022 (HSP/Foto:Pixabay)

Mainstream, ktorý na Slovensku predstavujú SME, Denník N a iné politicky jednostranne orientované médiá, už mnohokrát písal o blížiacom sa bankrote Ruska a o podobných nezmysloch. Nič také sa však nestalo. Pravdu nenapíše ani Trend, ktorý sa tvári ako odborné médium, hoci v skutočnosti aj toto je spolitizované médium, v ktorom sa objektívnu pravdu o Rusku nedozviete

Vývoj v posledných mesiacoch dokazuje, že sankcie sú dvojsečná zbraň, ktorá najviac ublíži Západu, predovšetkým Európe. Naopak, Rusko na sankciách profituje. Dokonca to v chvíľach objektivity priznávajú aj redaktori Trendu. Napríklad Branislav Toma v jednom svojom článku doslova uvádza, že „prvý polrok obchodnej vojny je čistá katastrofa. V Európskej únii raketovo rastú ceny energií, v Rusku príjmy z predaja surovín.“

Podľa autora „Rusom stúpol príjem z exportu do EÚ o 52,7 miliardy eur.“

Niežeby sankcie Rusko vôbec neboleli, to nie. Lenže katastrofa ruskej ekonomiky sa nedeje a ani neudeje. Ruská ekonomika vykazuje omnoho vyššiu odolnosť voči sankčným tlakom, ako sa pôvodne predpokladalo. Potvrdzujú to hlavné ekonomické ukazovatele Rosstatu.

Rosstat nedávno zhoršil odhad poklesu ruského HDP v druhom štvrťroku zo 4,0 % na 4,1 %.

Pritom v prvom štvrťroku 2022 ruský HDP medziročne vzrástol o 3,5%. Odhad Rosstatu na prvý polrok 2022 zostal nezmenený – predpokladá medziročné zníženie ruského HDP o 0,4 %.

Ako sa uvádza vo vyhlásení Rosstatu, „objem ruského HDP za II. štvrťrok 2022 dosiahol v bežných cenách 34 biliónov 663,6 miliárd rubľov. Index fyzického objemu HDP v porovnaní s II. štvrťrokom 2021 dosiahol 95,9 %. Index deflátora HDP za II. štvrťrok 2022 v porovnaní s druhým štvrťrokom 2021 predstavoval 117,0 %. Objem HDP za prvý polrok 2022 dosiahol 69 biliónov 292,8 miliárd rubľov v bežných cenách, index jeho fyzického objemu v porovnaní s prvým polrokom 2021 predstavoval 99,6 %.“ (viac TU).

Zároveň však v 2. štvrťroku zaznamenali rast indexu fyzického objemu pridanej hodnoty tieto odvetvia: poľnohospodárstvo – o 1,7 %, poskytovanie elektriny, plynu a pary – o 2,0 %, stavebníctvo – o 3,4 %, sektor informácií a komunikácie – o 2,0 %, transakcie s nehnuteľnosťami – o 1,4 %. (porovnanie TU).

Podľa vyjadrenia Alexandra Širova, riaditeľa Inštitútu pre ekonomické prognózy Ruskej akadémie vied, sa za základný indikátor sociálno-ekonomickej situácie v štáte považujú ukazovatele životnej úrovne obyvateľstva, predovšetkým príjmov. Tie umožňujú najjednoduchšie určiť, či sú vládne protikrízové opatrenia účinné, alebo nie. (porov. TU).

Podľa údajov Rosstatu sa vo všeobecnosti platy Rusov v prvom polroku 2022 zvýšili v porovnaní s januárom až júnom 2021 nominálne o 12,8 %, no reálne klesli o 1,3 %. Pritom v roku 2021 sa mzdy v krajine reálne zvýšili o 4,5 %.

Okrem toho Rosstat uviedol údaje o dôchodkoch za júl 2022. Podľa Dôchodkového fondu, na ktorý sa odvoláva, dosiahla priemerná výška priznaného dôchodku v Rusku 18 398 rubľov, čo je nominálne zvýšenie o 16,4 % v porovnaní s rovnakým mesiacom v roku 2021. Reálne (po očistení o infláciu) však rast dôchodkov za tento mesiac predstavoval len 1,2 %. Celkove, za sedem mesiacov roku 2022 sa v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku skutočná výška dôchodkov v Rusku znížila o 3,9 %. (porov. TU)

Rosstat uviedol aj údaje o reálnych mzdách v Rusku. Reálna mzda (po upravení o infláciu) sa vyjadruje v materiálnych statkoch a službách, ktoré si človek môže dovoliť. Rast reálnych miezd je určený pomerom nominálnych miezd k indexu cien tovarov a taríf za služby.

Ruské Ministerstvo hospodárskeho rozvoja zverejnilo v polovici augusta vylepšenú prognózu.

Očakáva sa, že reálne disponibilné príjmy obyvateľstva klesnú len v tomto roku, a to o 2,8 %, hoci v májovom scenári sa očakával pokles až o 6,8 %. Už v nasledujúcich rokoch sa však očakáva trvalý rast reálnych disponibilných príjmov obyvateľstva Ruska: v roku 2023 o 1,2 %, v roku 2024 o 3,5 % a v roku 2025 o 2 % (porov. TU).

Podľa vyjadrenia Alexandra Širova sa vo všeobecnosti „peňažné príjmy obyvateľstva v prvom polroku za celú ruskú ekonomiku znížili o 1,4 %…“

Lenže v Moskve, Tatarstane, Krasnodarskom kraji, Petrohrade, Leningradskej oblasti, Ťumenskej oblasti a Krasnojarskom kraji príjmy obyvateľstva aj v prvom polroku 2022 rástli. Absolútnym lídrom sa stal Tatarstan, kde disponibilné peňažné príjmy vzrástli o 2,5 % a reálne mzdy o 2,3 %.

Hlavný sankčný tlak podstúpil v Rusku ťažobný priemysel. Je však zaujímavé, že všetky hlavné regióny, produkujúce ropu a zemný plyn, vykázali v prvej polovici roku 2022 pozitívnu dynamiku, s výnimkou Ďalekovýchodného federálneho okruhu (mínus 2 %).

Sankcie zasiahli aj produkciu uhlia, pretože pôvodne sa 11 % všetkého v Rusku vyťaženého uhlia vyvážalo do Európy. V prvom polroku 2022 nastal pokles v produkcii uhlia: mínus 3,3 % v porovnaní s prvým polrokom minulého roka. Straty po zavedení sankcií boli čiastočne znížené presmerovaním dodávok do ázijsko-pacifických krajín a Afriky. Vplyv sankcií na ťažbu nerastných surovín bude v budúcnosti do istej miery kompenzovaný rekonfiguráciou logistiky a prispôsobením ázijských firiem novým obchodným podmienkam.

V máji 2022 sa Rusku podarilo dosiahnuť historické minimum nezamestnanosti (3,9 %), ktoré pretrvávalo niekoľko ďalších mesiacov. Ide o najnižšiu úroveň od roku 1991.

Kým Európu sužuje inflácia, v Rusku naopak, zaznamenali v júni defláciu, ktorá pretrvávala niekoľko ďalších mesiacov. Zaregistrovali to aj slovenské Finančné noviny, ktoré v článku z 18. augusta 2022 okrem iného uviedli: „Deflácia v Ruskej federácii v júli 2022 predstavovala 0,39 % po 0,35 % deflácii v júni…“

Pritom celkove v Rusku „od začiatku roka 2022 k 1. augustu vzrástli ceny o 11,16 %.“ (https://www.interfax.ru/business/855154)

Až v septembri, po niekoľkých mesiacoch deflácie, v Rusku znovu zaznamenali minimálnu infláciu. Podľa informácií, publikovaných 28. septembra 2022, od „20. septembra do 26. septembra 2022 bolo zaznamenané zvýšenie cien o 0,08 % podľa hodnotenia Ministerstva hospodárskeho rozvoja…“

Vývoj cien tovarov v Rusku sa teda v posledných mesiacoch stabilizoval na rozdiel napríklad od Nemecka, kde podľa údajov Spolkového štatistického úradu vzrástli výrobné ceny v auguste 2022 najrýchlejším tempom od roku 1949! V porovnaní s augustom 2021 sa zvýšili výrobné ceny priemyselných produktov o 45,8 percenta. Aj v predchádzajúcom mesiaci, júli 2022, boli ceny o 7,9 percenta nižšie ako v auguste 2022. Tento rekordný rast cien v Nemecku majú na svedomí sankcie v dôsledku vojny na Ukrajine. Jestvujú reálne obavy, že rast cien sa nezastaví, ale bude rásť aj v nasledujúcich mesiacoch. Nemecká Bundesbank začiatkom tohto týždňa predpovedala, že inflácia by mohla „v najbližších mesiacoch prevýšiť hranicu desiatich percent.“ (https://www.politico.eu/article/german-producer-price-post-record-jump-adding-to-inflation-woes/amp/)

Nemecko sa rúti do hospodárskej katastrofy a ak Nemci niečo neurobia so svojimi politikmi, je otázne, ako najmocnejšia krajina európskeho Západu prežije zimu!

Sankcie robia Rusku problémy, ale zároveň sú aj výzvou. A ak Rusi na tú výzvu dajú správnu odpoveď, sankcie im paradoxne pomôžu k hospodárskemu rastu. Príkladom je ruský IT sektor, ktorý zažil počas prvého polroka 2022 nebývalý boom. Podľa CNews tržby najväčších ruských IT spoločností v prvom polroku 2022 vzrástli v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka o takmer 60 %. V nových geopolitických podmienkach Ruska sa podnikanie v oblasti IT aktualizuje a „úloha verejného sektora ako spotrebiteľa informačných technológií rastie.“ (https://www.cnews.ru/articles/2022-08-31_vyruchka_krupnejshih_rossijskih_it-kompanij)

Dynamický rast zažíva v Rusku aj sektor bytovej výstavby. Podľa Rosstatu sa v celej krajine postavilo o 44 % viac obytných budov ako v prvej polovici roku 2021. Najväčší rast zaznamenal Južný federálny okruh – objem nových budov vyskočil o 67,3% a Severný Kaukaz (+ 53,5%). Vláda na jar prijala pred sankciami viacero opatrení na podporu odvetvia. Tieto a ďalšie faktory viedli k tomu, že ministerstvo výstavby do júla zaznamenalo dostatočnú odolnosť bytovej výstavby voči negatívnym procesom. (porov.

https://rg.ru/2022/09/13/kurs-ne-meniaetsia.html)

Výroba ruských poľnohospodárskych strojov v prvej polovici roku 2022 vzrástla medziročne o 6 % na 117,6 miliárd rubľov; jej tržby na domácom trhu za rovnaké obdobie vzrástli o 21,7 % na 113,3 miliardy rubľov, informovalo združenie Росспецмаш. Na základe údajov združenia v prvom štvrťroku 2022 „bola v Ruskej federácii vyrobená poľnohospodárska technika v hodnote 65,2 miliardy rubľov (+12,3 % medziročne), jej tržby na ruskom trhu dosiahli 55,7 miliardy rubľov. (+46,8 % medziročne).“ (https://www.interfax.ru/business/854696)

V prvom polroku 2022 rástla aj výroba niektorých ruských výrobcov nákladných automobilov a takto by sme mohli pokračovať ešte dlho, lenže to by sa tento článok neúmerne predĺžil. Preto už len zopár stručných poznámok.

Aj napriek poklesu HDP je na tom ruská ekonomika paradoxne lepšie ako kedykoľvek predtým. Jej vývoj totiž dokazuje, že nastali ozdravné procesy. Výrazne sa znížila závislosť ruskej ekonomiky od predaja energonosičov a zvyšuje sa podiel iných odvetví na hospodárskom raste. Sankcie nemôžu zničiť ruskú ekonomiku z viacerých dôvodov. Vymenujme aspoň stručne tie najhlavnejšie:

1. Sankcie po odchode zahraničných firiem z Ruska uvoľnili ruský trh pre ruské firmy a podnikateľov. Zaiste nie všetky ruské firmy sa okamžite dokážu kvalitou výroby vyrovnať zahraničnej konkurencii, ale každý začiatok je ťažký. Sú všeobecne známe katastrofálne neúspechy USA pri dobývaní kozmu v 50. rokoch 20. storočia, keď jednoznačne triumfovali Sovieti. Americké družice Vanguard 1B a Vanguard 1B v roku 1957 sa ani nevzdialili od Zeme, ale podľahli skaze už pri štarte. Podobne aj Explorer 2, Pioneer 1, Pioneer 2 a Pioneer 3 v roku 1958. Všeobecne sú známe havárie amerických raketoplánov Challenger a Columbia. Ale aj napriek týmto katastrofam sú dnes USA na špičke svetovej kozmonautiky. Nie je teda najmenší dôvod pochybovať o schopnosti ruských firiem zlepšovať kvalitu svojej produkcie.

2. Sankcie pomáhajú urýchliť procesy reštrukturalizácie a diverzifikácie ruského priemyslu.

3. Sankcie porušuje a bude porušovať väčšina štátov sveta, vrátane USA. Tým pádom bude ich účinnosť výrazne klesať.

4. Sankcie urýchľujú rast zoskupenia štátov BRICS, ktoré prevalcuje bankrotujúci Západ. Najviac na sankciách profitujú Čína a India, najväčšie štáty v rámci BRICS.

Karol Dučák