Môj profil 
Predplatné
Návrh zákona o dani z príjmov, ktorým sa má nezdaniteľná časť základu dane zvýšiť, už pred prázdninami prešiel prvým parlamentným čítaním a poslanci by ho mohli definitívne schváliť už na nadchádzajúcej septembrovej parlamentnej schôdzi. Návrh koaličného Mosta-Híd pritom predpokladá zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane od budúceho roka zo súčasného 19,2-násobku na 21-násobok životného minima. Fyzické osoby by si tak za rok 2020 mohli zo základu dane odpočítať sumu 4 414,20 eura, kým v tomto roku bola ročná výška nezdaniteľného minima na úrovni 3 937,34 eura. V konečnom dôsledku by sa tak daň z príjmov zamestnancov a živnostníkov znížila o viac ako 90 eur za rok.
Podpredseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter pritom v stredu pred Národnou radou SR, kam ho prišli podporiť vyše štyri desiatky starostov a primátorov z Banskobystrického kraja, povedal, že táto suma je zanedbateľná v porovnaní s tým, čomu čelia samosprávy. Na jednej strane hovorí o mesačnom znížení daní pre pracujúceho v sume zhruba jedného stravného lístka, na druhej strane pripomína investičný dlh na cestnej infraštruktúre a taktiež pokračujúce starnutie obyvateľstva, ktoré si v nasledujúcich rokoch vyžiada investície samospráv do zariadení sociálnej starostlivosti.
Výpadok zhruba 150 mil. eur ročne v rozpočtoch samosprávy by podľa neho situáciu ešte zhoršil. Ako argument použil aj hrozbu, že sa sanitka po rozbitých cestách nedostane k pacientovi v hornatej obci, ako aj to, že ľudia v produktívnom veku sa budú musieť starať o seniorov, lebo samosprávy nebudú mať pre nich kapacity.
Samosprávy pri tomto opatrení dlhodobo argumentujú aj tým, že štát im pridáva stále ďalšie kompetencie, avšak nezabezpečuje ich finančné krytie. “ZMOS preto zásadne odmieta, aby sa prijímanie opatrení štátu realizovalo úbytkom vlastných príjmov samospráv a súčasne sa prijímali opatrenia, ktorými sa prudko zvyšujú povinné výdavky samospráv,” uviedol ZMOS s tým, že súčasťou listu zaslaného členom parlamentu preto bola aj príloha, ktorou sú dopady prijatých a očakávaných legislatívnych opatrení výrazným spôsobom zasahujúce do financovania samospráv v tomto a v budúcom roku.
Predkladatelia hovoria o ročnom dopade na rozpočty samospráv zhruba 150 miliónov eur. Zároveň však dodávajú, že ich príjmy budú v budúcom roku napriek tomu stúpať. Priaznivá situácia na trhu práce totiž výrazne zvyšuje aj výnosy z daní z príjmov fyzických osôb. Pripomínajú, že v posledných rokoch výnosy samospráv z tejto dane rástli omnoho rýchlejšie, ako priemerná mzda či príjmy štátu.
Most-Híd sa podľa aktuálnych vyjadrení návrh z rokovania parlamentu preto stiahnuť nechystá. A to ani z pohľadu nárokov na verejné financie ako také, ktoré sa v poslednom období dostávajú pod tlak. “Návrh, ktorý poslanci na septembrovej schôdzi prerokujú v druhom čítaní, je kompromisný, je výsledkom ústupkov, na ktoré strana pristúpila počas predchádzajúcich rokovaní. Na stiahnutie návrhu dôvod nevidíme,” uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa strany Most-Híd Klára Debnár. Návrh je pritom podľa nej pripravený tak, aby ľudia platili nižšie dane a zároveň, aby sa príjmy samospráv v porovnaní s príjmami v predchádzajúcich rokoch neznížili.
.JPG)
.jpg)
