Bratislava 3. júna 2019 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:TASR-Pavel Neubauer)

Bezpečnostné prostredie na svete sa dennodenne mení, stierajú sa hranice medzi civilnými a vojenskými hrozbami. Aj preto musia byť krajiny a NATO schopné reagovať na každodenné výzvy. Vyhlásila to ministerka vnútra Denisa Saková (Smer-SD) na pondelkovom plenárnom zasadnutí Parlamentného zhromaždenia NATO v Bratislave. Zdôraznila tiež úlohu prevencie a potrebu informovať občanov

„Globálne bezpečnostné prostredie sa dennodenne a rapídne mení, a bohužiaľ, veľmi často nepredvídateľne. Čelíme množstvu výziev, ktoré preverujú našu pripravenosť a odolnosť. Je našim spoločným záväzkom, aby bolo NATO schopné reagovať na každodenné výzvy adekvátnym a efektívnym spôsobom,“ povedala.

Za najdôležitejšie aj v súvislosti s hybridnými vojnami považuje nielen zabezpečenie kontinuity vlád a ich kľúčových úloh, dostatočné zdroje energie, vody a jedla či schopnosť zabezpečiť spoľahlivé komunikačné, ale aj dopravné systémy.

„Národná obrana alebo obrana NATO nie je len záležitosťou ministerstiev obrany. Obrana a sila celej aliancie obsahuje aj veľkú časť nevojenského charakteru,“ podotkla. Zdôraznila, že bezpečnosť závisí aj od schopnosti čeliť nielen vojenským, ale aj civilným hrozbám. Spomenula napríklad hybridné a kybernetické hrozby či dezinformačné kampane. „Preto som presvedčená, že sa musíme sústrediť na prevenciu, výcvik, budovanie kapacít a zdieľanie spravodajských informácií nielen na domácej pôde,“ dodala.

Slovensko si podľa jej slov svoju úlohu plní a tieto kapacity buduje. Argumentuje tým, že aj v rámci Ministerstva vnútra (MV) SR sa venujú programu včasného varovania obyvateľstva v prípade, ak akákoľvek hybridná hrozba nastane. Doplnila, že program vyplynul zo zhodnotenia silných a slabých strán SR v rámci NATO a aj toho, akým spôsobom Slovensko prispieva ku globálnej bezpečnosti.

Ministerka skonštatovala, že podobné samity ako aj PZ NATO sú dobrým priestorom na výmenu informácií medzi jednotlivými krajinami. Doplnila, že výstupy z nich sa ďalej prerokúvajú. Slúžia tak podľa jej slov nielen na ochranu vlastných krajín, ale aj na spoločnú obranu celého severoatlantického priestoru.

Saková vyzdvihla potrebu zvyšovania povedomia verejnosti. V tejto oblasti považuje PZ NATO za orgán, ktorý môže občanom poskytovať kľúčové posolstvá jednoduchšie a neformálnejšie ako členovia NATO a diplomati. Podľa jej slov treba naďalej posilňovať a prehlbovať spoluprácu nielen s EÚ, ale aj s ďalšími relevantnými medzinárodnými organizáciami.

Parlamentné zhromaždenie NATO je fórum pre politikov a expertov zaoberajúcich sa bezpečnosťou a obranou. Slúži na diskusie o agende, prioritách, analýzach a identifikácii trendov v oblasti obrany a bezpečnosti. Ovplyvňuje rozhodnutia NATO a slúži aj ako spätná väzba pre jednotlivé vlády.

Počas víkendu sa na PZ NATO v Bratislave stretli stovky delegátov z členských a partnerských krajín Severoatlantickej aliancie a ďalších hostí z oblasti Stredomoria, ale napríklad aj z Iraku a Afganistanu.

Bugár: Členstvo Slovenska v NATO a EÚ je pevné a nespochybniteľné

Slovensko je NATO a jeho pevné transatlantické ukotvenie v aliancii potvrdzujú aj reálne kroky. Povedal to podpredseda Národnej rady (NR) SR Béla Bugár (Most-Híd) na plenárnom zasadnutí Parlamentného zhromaždenia NATO v Bratislave. Zdôraznil, že v posledných rokoch rastie podpora pre slovenské členstvo v NATO aj medzi občanmi.

„Slovensko je NATO. Vy ste našimi spojencami, my sme vašimi spojencami. Preto sa môžete spoliehať na nás tak, ako sa aj my spoliehame na vás,“ deklaroval Bugár na zasadnutí. Zdôraznil, že Slovensko je pevnou súčasťou európskeho a euroatlantického priestoru. Označil ich za základný, ekonomický, politický, kultúrny a civilizačný priestor SR. „Naše členstvo je pevné, nespochybniteľné a my chceme byť sebavedomým členom EÚ aj NATO,“ dodal.

Členstvo v Aliancii podľa jeho slov predstavuje pre Slovensko najvyššiu medzinárodnú záruku obrany. „Naša bezpečnosť je spätá s bezpečnosťou našich spojencov,“ povedal Bugár s tým, že NATO by malo byť hlavným fórom transatlantického dialógu o bezpečnosti a obrane.

Slovensko podľa jeho slov plní spojenecké záväzky, a to napríklad v oblasti modernizácie armády v súlade so štandardami Aliancie. Zdôraznil, že Slovensku sa podarilo v rozpočte vyčleniť financie na obranné výdavky vo výške 1,7 percenta HDP do roku 2020 a pôvodne vytýčený cieľ dvoch percent dosiahne o dva roky skôr. Spomenul aj účasť slovenských vojakov na zahraničných misiách NATO.

„Tieto a mnohé ďalšie kroky nemajú nechať nikoho na pochybách o našom transatlantickom smerovaní. Okrem spojencov to musíme komunikovať aj našim voličom,“ zdôraznil. V posledných rokoch podľa jeho slov podpora pre NATO medzi občanmi rastie. „Tento rok je to 56 percent. Čo je dôležité, proti členstvu vystupuje len malá menšina okolo 15 percent,“ skonštatoval s tým, že NATO má na Slovensku podporu nielen medzi politikmi a diplomatmi, ale aj medzi väčšinou obyvateľov.

Moonová: Nezhody v NATO môžeme prekonať vďaka spoločným hodnotám

Problémy medzi spojencami v Severoatlantickej aliancii nie sú ničím novým. Vlády členských štátov ich však vždy dokázali prekonať vďaka zdieľaným hodnotám. V pondelok to počas jarného Parlamentného zhromaždenia (PZ) NATO v Bratislave vyhlásila predsedníčka PZ NATO Madeleine Moonová, ktorá zároveň ocenila prínos Slovenska pre Severoatlantickú alianciu.

„Veľa sa písalo o nezhodách medzi spojencami. To nie je nič nové. Nezhody existovali vždy a naše vlády zakaždým tvrdo pracovali na ich riešení a robia to aj dnes,“ povedala Moonová.

Dôležitá je však podľa jej slov skutočnosť, že členské štáty sa „zhodnú na charaktere hrozieb, ktorým čelíme“, čoho dôkazom boli aj diskusie, ktoré v rámci PZ NATO v Bratislave prebehli.

Kľúč k riešeniu momentálnych nezhôd v Aliancii vidí Moonová v tom istom faktore, ktorý ich umožňoval prekonávať aj v minulosti a tým sú podľa jej názoru „zdieľané hodnoty“.

Podľa predsedníčky PZ NATO je preto nevyhnutné „brániť demokratické základy našich spoločností a inštitúcií“, čo je proces, na ktorom „by sa mala podieľať aj občianska spoločnosť“.

Ako vzor pre ostatné členské štáty vyzdvihla v tejto súvislosti Moonová Švédsko. Štokholm totiž systematicky „informuje a vzdeláva svoje obyvateľstvo o hrozbách a nebezpečenstvách pre ich krajinu, a zároveň poukazuje na úspechy švédskej demokracie“, zdôraznila.

Predsedníčka taktiež pogratulovala Slovensku k 15. výročiu členstva v Severoatlantickej aliancii, pričom poukázala na to, že krajina za ten čas neraz „ukázala svoju oddanosť NATO“. „Slovensko taktiež skokovo zvyšuje svoje výdavky na armádu. Za čo sme veľmi vďační. Je to obdivuhodné,“ dodala Moonová na záver.

Na podujatí vystúpil aj zástupca generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku NATO Alejandro Alvargonzález, ktorý pripomenul najmä nové hrozby, na ktoré Aliancia nebola pôvodne pripravená.

„Niektorí naši nepriatelia sa nesnažia poraziť naše ozbrojené sily, ale našu demokraciu,“ uviedol Alvargonzález, pričom poukázal najmä na zneužívanie sociálnych sietí ako „prostriedku na diskreditovanie demokracie ako legitímneho a efektívneho politického systému“.