Môj profil 
Predplatné
Oni paradoxne vlastne majú pravdu, kaď hovoria, že predstavujú novú politiku. Ich sľuby už nepotrebujú ukotvenie v realite, v praxi, v skúsenostiach, v rozpočte. Sľúbia vám rovno raj na zemi – popri tom ťarbavý, účtovnícky populizmus Saskárov, pomerne úhľadne vystavaný na klasických poučkách, Matovičovo cirkusové vykrikovanie o zlodejoch v politike či koaličné vlaky zadarmo a dovolenkové poukážky, to všetko vyzerá ako beznádejne skostnatená starina.
Tento týždeň prišli s nápadom zaviesť na Slovensku tzv. sabatikal. Samozrejme, je to nádherná predstava: kto by nechcel na pol roka alebo na rok si dať pauzu, prestať chodiť do otrokárne, vypadnúť k moru a tam iba relaxovať a popíjať Châteauneuf-du-Pape? Viete si predstaviť niečo lákavejšie? Ich návrh v podobe, v akej ho navrhujú, je však nerealizovateľný, píšeme o tom TU.
Najpodstatnejšie z výhrad sa dajú zhrnúť do konštatovania, že tá myšlienka je použiteľná jedine pre krajinu, kde si ľudia aj štát môžu dovoliť prefinancovať pár mesiacov z rezerv. A to navrhovať dnes na Slovensku je buď výsmechom, alebo totálnou neznalosťou situácie – je to podobné ako navrhovať daňovo zvýhodniť nákup leteckého paliva pre občanov, ktorí lietajú do práce súkromným tryskáčom.
Niekto by sa možno ani veľmi nepomýlil, keby v diabolskom návrhu zaviesť sabatikal videl rukopis zahraničných politických čarodejníkov, ktorí žijú v celkom iných pomeroch, a preto môžu navrhovať veci odtrhnuté od reality, pripomínajúce výrok, ktorý sa pripisuje Márii Antoinette – keď jej prišli povedať, že ľudia sú na tom tak zle, že nemajú ani na chlieb, odpovedala, že nech teda jedia koláče.
Lenže návrh zaviesť sabatikal nie je celkom zlý. Teda nie že by bol tu a teraz realizovateľný tak, ako to bolo navrhnuté, ale v súťaži populistov je to plný zásah. Trubanovci zapli turbo a odskočili ostatným o niekoľko konských dĺžok. Ťažko ich v tejto súťaži o ružovo-dúhové tričko ešte niekto predbehne, to by už nedal ani Dzurinda s dvojnásobnými platmi, a možno ani Sagan. Do februárového volebného cieľa to už nie je ďaleko, svoj náskok si postrážia a potom? Potom to už predsa bude úplne jedno, ide tu len o to, kto uchopí moc.
Kto by chcel kritizovať ich absolútne nezodpovedné sľuby, narazí na betónovú stenu: my sa nechceme hádať, vravia. Áno, oni hádanie preskočia: hovoria presne to, čo potrebujú a akékoľvek argumentovanie okázalo ignorujú: vedia, že keby prišlo na racionálnu debatu, zhoreli by ako čarodejnica v inkvizičnom ohni – ale vedia tiež to, že jediné, čo sa ráta, sú hlasy v parlamente.
Sabatikal. Aké tajomné slovo. Pripomína slovo sabat, ktorým naši predkovia označovali zlet stríg na krížnych cestách. Slovensko je križovatkou uprostred Európy a dnes, pred jednými z najdôležitejších volieb vo svojej novodobej histórii, stojí opäť na rázcestí. A opäť je tu sabat: akurát že dnes už ježibaby a ježibábeli nelietajú na metlách, ale na kovových vtákoch navštevujú renomované think-tanky za oceánom a sú združení v dôveryhodných vážených inštitútoch a demokratických politických stranách.
Ako to dopadne? Zachovajú si Slováci jasný zrak alebo podľahnú čiernej mágii stríg a strigôňov, ktorí už sú si svojou vecou natoľko istí, že hoci korisť sa ešte hýbe, oni sa už vopred ruvajú, komu pripadne chutné stehienko?
Ivan Lehotský
.jpg)
.jpg)
