Môj profil 
Predplatné
Americké ministerstvo zahraničia schválilo zmluvu na dodávku zbraní Taiwanu za 1,42 miliardy dolárov, väčšinou raketových systémov. Američania tiež pomôžu s modernizáciou torpédoborca a zaistia technickú obsluhu taiwanskej rádiolokačnej stanice.
Šéfka tlačovej služby ministerstva zahraničia Heather Nauertová poznamenala v komentári k informácii o zmluvách s Taiwanom, že tento krok neporušuje vernosť washingtonskej politiky “jednej Číny”.
Peking ale s tým nesúhlasí: čínske ministerstvo zahraničných vecí urobilo vyhlásenie v súvislosti so zámerom Pentagonu dodať zbrane na územie, ktoré Čína považuje za vlastné.
“Taiwan je neoddeliteľnou súčasťou čínskeho územia. Predaj zbraní Taiwanu z americkej strany je vážnym porušením medzinárodného práva a základných princípov medzinárodných vzťahov,” vyhlásil hovorca čínskeho ministerstva Lu Kang.
Pobúrenie čínskej vlády vzbudili tiež sankcie zavedené americkým ministerstvom financií proti čínskej spoločnosti Dalian Global Unity Shipping Co.Ltd. a takisto proti dvom občanom Čínskej ľudovej republiky.
Veľké dodávky zbraní boli prerokované v Bielom dome už v marci 2017. Je potrebné poznamenať, že USA formálne neuznali suverenitu Taiwanu, avšak udržujú s ním humanitárne a hospodárske vzťahy.
Rozdelenie
Pripomenieme, že Čínska republika bola založená na začiatku 20. storočia a do päťdesiatych rokov kontrolovala veľkú časť vnútrozemskej Číny a tiež Mongolsko. Ostrov Taiwan, ktorý predtým patril Japonsku, stal sa čínskym protektorátom podľa výsledkov druhej svetovej vojny. Ale počas občianskej vojny utrpela vládnuca strana Kuomintang porážku v boji s komunistami a bola nútená usadiť sa na tomto ostrove. Čínska ľudová republika neuznáva nezávislosť Taiwanu a považuje ostrov za vlastnú provinciu. Taipei zo svojej strany tiež oficiálne trvá na nároku na vnútrozemské územie Číny.
Napätie vo vzťahoch medzi Pekingom a Taipeiom sa začalo mierniť dávnejšie: v roku 2008 započala Čína s ostrovom priamu leteckú dopravu a v roku 2010 bola podpísaná zmluva o hospodárskej spolupráci. Čínska ľudová republika je hlavným obchodným partnerom ostrova, jej podiel predstavuje približne tretinu taiwanského exportu a importu.
Zvolenie na post hlavy Taiwanu Tsai Ing-wenovej (bola navrhnutá Demokratickou pokrokovou stranou) v januári 2016 spôsobilo v čínsko-taiwanských vzťahoch ochladenie.
Tsai Ing-wenová sa v októbri 2016 obrátila na Peking s výzvou na obnovenie dočasne prerušeného dialógu. Ale už v decembri došlo zase k vyhroteniu: pobúrenie Pekingu vzbudil telefónny rozhovor medzi Tsai Ing-wenovou a zvoleným americkým prezidentom Donaldom Trumpom, v ktorom americký politik jej zablahoželal k víťazstvu vo voľbách, ktorých legitimitu vedenie ČĽR neuznáva.
Stávka na štiepenie
Rozdúchavanie regionálnych konfliktov patrí medzi základné piliere americkej zahraničnopolitickej stratégie. Washington sa usiluje o obnovu alebo eskaláciu starých konfliktov vo svete, aby zabezpečil svoju trvajúcu dominanciu na medzinárodnej scéne. Potvrdzuje to celá rada dôkazov. Ako príklad môžeme uviesť politiku Spojených štátov v postsovietskom priestore, kde má za cieľ rozpútať protiruské nálady, čo najlepšie dokazuje situácia na Ukrajine. Diplomatický škandál v Perzskom zálive, ktorý priviedol Katar do izolácie, vypukol zvláštne zhodou náhod po návšteve amerického prezidenta Saudskej Arábie.
Obnova dodávok zbraní Taiwanu bude mať krajne negatívny vplyv na dialóg medzi Pekingom a Taipeiom a privedie k vojensko-politickej eskalácii v regióne. Z toho budú mať Spojené štáty bezpochyby prospech: konsolidácia čínskej a taiwanskej ekonomiky určite nezapadá do ambicióznych plánov Donalda Trumpa, ktorý chce posilniť americký ekonomický vplyv vo svete.
Donald Trump počas predvolebnej kampane varoval pred závislosťou amerického hospodárstva na Číne a sľúbil, že tomu urobí prietrž. Avšak v praxi zlepšenie obchodnej bilancie vyžaduje čas – príliš náhle prerušenie vzťahov, ktoré sa vytvárali desiatky rokov, bude mať za následok krach nielen v Číne, ale aj v USA. Obchodná výmena medzi oboma krajinami sa vyčísľuje na bilióny dolárov. Celkový obrat dvojstranného obchodu s tovarom prevyšuje 0,5 bilióna dolárov. Pre porovnanie americký štátny rozpočet na rok 2017 dosahuje 4 biliónov dolárov.
Avšak dočasné zmiernenie rétoriky americkej administratívy, ktorú vedie po inaugurácii Donalda Trumpa, ešte neznamená, že sa prezident navždy vzdal svojich plánov. Ich realizácia však vyžaduje čas – roky a možno aj desaťročia.
Podľa vedúceho katedry výskumu ázijských štúdií Štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov v Moskve Dmitrija Strelcova, vnútropolitická situácia v USA môže mať zásadný vplyv na rozhodovanie americkej administratívy.
“Kvôli politickým škandálom Trumpovo postavenie trochu zoslablo a je neustále pod paľbou kritiky, a preto sa pokúša pomocou ráznych krokov v oblasti zahraničnej politiky zlepšiť si svoju popularitu doma. Taiwan v tomto ohľade môže byť veľmi prospešný,” uviedol Strelcov v rozhovore pre RT.
Boj za námorné trasy
Významnú úlohu zohráva aj geografická poloha Taiwanu. Čínsku republiku z juhu obmýva Juhočínske more, ktoré sa stalo zdrojom rastúcej vojensko-politickej konkurencie medzi USA a ČĽR.
O tom, že je situácia vážna, svedčí rastúca prítomnosť vojenského námorníctva oboch krajín v tomto spornom regióne. Vytvára sa tu výbušná situácia. Dôvod, prečo má o tento región Washington taký záujem, spočíva v tom, že tu ležia hlavné prepravné trasy, cez ktoré sa do Spojených štátov dodáva ropa z krajín Blízkeho východu.
Je príznačné, že 29. júna 2017 výbor amerického Senátu pre ozbrojené sily schválil návrh zákona, ktorý mení americkú politiku voči Taiwanu. Pokiaľ zákon vstúpi do platnosti, tak americké vojnové lode budú môcť kotviť v taiwanských prístavoch, čo je v rozpore s politikou jednotnej Číny, ktorej sa doteraz americká strana pridržiavala.
Okrem toho dodávky amerických zbraní Taiwanu môžu obmedziť Číne prístup do Tichého oceánu.
“Medzi USA a Taiwanom platí dohoda, podľa ktorej Washington berie na seba záväzok, že bude zabezpečovať bezpečnosť republiky,” hovorí v rozhovore pre RT docent katedry medzinárodných vzťahov ruskej Diplomatickej akadémie Peter Cvetov, “nie je preto vylúčené, že Spojené štáty majú v úmysle zvýšiť svoju prítomnosť v tomto regióne kvôli strategickému významu Juhočínskeho mora pre dodávky uhľovodíkov z Blízkeho východu”.
“Dodávky zbraní do Taiwanu zastavia mierové rokovania medzi Pekingom a Taipeiom a podporia separatistické sily, ktoré chcú vyhlásiť nezávislosť Taiwanu,” dodal expert.
Podľa Dmitrija Strelcova, Washington posiela Pekingu signál, že Spojené štáty plánujú tvrdo brániť svoje postavenie a záujmy svojich partnerov a že zvesti o tom, že sa Spojené štáty sťahujú z Ázie, sú predčasné.
Nadežda Alexejevová
.JPG)
.jpg)
