Môj profil 
Predplatné
Keď som pôsobil na Veľvyslanectve SR vo Varšave, oslovil som vtedajšieho primátora hlavného mesta Poľskej republiky Marcina Świecického so žiadosťou, aby pomenovali niekoľko ulíc po slovenských dejateľoch. Ponúkol som mená našich osobností s poznámkou, že v Bratislave máme v centre niekoľko ulíc, ktoré majú mená po veľkých Poliakoch.
Môj návrh bol prijatý, poľskí priatelia mi však vysvetlili, že v centre Varšavy už nie je možné pomenovať novú ulicu, lebo jednoducho nie je. Navrhli mi štvrť Bialoleka a v nej širokú alej s tým, že sa tam chystá výstavba. Tamojšia mestská rada na svojom zasadaní 24. októbra 1997 schválila pomenovanie jednej z nových ulíc po gen. Milanovi Rastislavovi Štefánikovi.
V zdôvodnení sa píše, že v súvislosti s návrhom pána Mariána Servátku, veľvyslanca Slovenskej republiky, pomenovať varšavské ulice menami významných slovenských osobností, subkomisia pre názvoslovie Rady hlavného mesta Varšavy sa rozhodla prijať mená významných Slovákov. o.i. Milana Rastislava Štefánika do databázy názvov.
Oficiálne mi to oznámili počas návštevy, ktorú som vykonal 17. decembra 1997. Dohodli sme slávnostné odhalenie tabule s názvom gen. Milana Rastislava Štefánika, ktoré sa uskutočnilo 23. mája 1998. Odhalenie bolo veľmi slávnostné, s hymnami, čestnou strážou i prejavmi. Písali sme o tom na MZV SR, neviem, či to dali do médií, boli to roky bez mailov, internetu, sociálnych sietí, digitálnych fotografií.
Bol som šťastný, že sa niečo dobré podarilo a o fotodokumentáciu som sa nestaral. Samozrejme, že nemám ani selfíčko z onej ulice, lebo to ešte nebolo v móde…
Vo Varšave máme jedno malé námestíčko/skver/ pomenované po veliteľovi Čaty 535 Slovákov, ktorej príslušníci bojovali vo Varšavskom povstaní, ale bola nami i Poliakmi zabudnutá, tak som ju listom prezidentovi L. Walesovi pripomenul, ale to je už iná história.
Ako veľvyslanec SR pri Svätej stolici, som sa na jednom podujatí zoznámil s milou grófkou Mariou Fede Caproni. Už počas prvého rozhovoru som zareagoval na jej priezvisko, povedal som to, čo by povedal asi každý Slovák, že gen. M.R.Štefánik a Caproni…
„Áno, odvetila pani Caproni, môj otec mal fotografiu generála Štefánika vo svojej pracovni. Štefánik ma s grófkou spojil a spriatelil. Už si nespomínam, či pani Mária už vtedy mala kontakt s Leteckými opravovňami v Trenčíne, lebo o niekoľko rokov sme sa v Trenčíne stretli.
Vtedy v Ríme mi však navrhla, že by nám chcela darovať originálnu vrtuľu z lietadla Caproni. Mohol som si ju vziať hneď. Navrhol som jej, že o pár týždňov príde do Vatikánu prezident SR a že sa pokúsim zorganizovať stretnutie, na ktorom by to mohla odovzdať hlave nášho štátu. Pani Caproni s radosťou prijala môj návrh, ten som predostrel prezidentovi R. Schusterovi.
Keď sme absolvovali návštevu vo Svätej stolici, pán prezident prijal pozvanie na obed od sympatickej pani grófky. Sprevádzala ho manželka pani Irenka a ja s manželkou. Prezident Schuster zbadal v miestnosti vrtuľu, samozrejme vedel, kto je pani Caproni, ale nevedel, že vrtuľa po zjedení slávnostného obeda bude podaná ako darček pre Slovenskú republiku. Bola to milá, neformálna slávnosť, na ktorú rád spomínam.
Z pripravovanej knihy spomienok veľvyslanca Mariána Servátku.
Fotodokumentácia k ulici M.R.Štefánika vo Varšave
.jpg)
.jpg)
