Môj profil 
Predplatné
Peruánci dospeli k záveru, že úrady súhlasili s ťažbou, nie s výskumom.
“Napriek podpore úradov čelili vedci nepriateľskému postoju miestneho obyvateľstva. Obyvatelia najbližšej dediny išli do základného tábora v Andách a požiadali o okamžité ukončenie práce, pretože podľa ich názoru peruánske úrady súhlasili s ťažbou z ľadovcov na hore Huascarán, kde prebiehala expedícia. Kvôli bezpečnostnému riziku všetkých účastníkov evakuovali policajným vrtuľníkom zo základného tábora a ďalší deň agresívne naladení miestni obyvatelia zablokovali skupinu horných sprievodcov a nosičov na ceste dole. Sprievodcov a nosičov prepustili až po zásahu ozbrojených policajtov,” uvádza sa v správe.
Neobmedzené znesenie vybavenia a materiálu, ktorý vedci získali, sa podarilo dosiahnuť až po zdĺhavých rokovaniach so zástupcami komunít žijúcich v Huascaráne.
Vedci, však stihli splniť všetky úlohy, ktoré im pridelili. Potom, čo strávili viac ako dva týždne v nadmorskej výške vyše 6 000 metrov v sedle Huaskaránu a štyri dni na vrchole jednej z najvyšších hôr v Južnej Amerike (6768 m nad morom), vyvŕtali ľadovec a dostali unikátne vzorky ľadu, ktoré pomôžu pochopiť, aké bolo podnebie trópov v Južnej Amerike za posledných 20 tisíc rokov a zrekonštruovať históriu požiarov v Amazónii. V súčasnej dobe ľad prepravujú do Centra pre polárny a klimatický výskum univerzity Ohio (USA), ktoré je iniciátorom projektu.
“Bola to jedna z najťažších vedeckých výprav v horách, pretože vynesenie a znesenie zariadení a materiálu sa vykonávalo po technicky náročnej lezeckej ceste do veľkej výšky. Zvlášť pre expedíciu našli úplne novú cestu, bezpečnú z hľadiska lavín a zosuvov ľadu. Do sedla Huaskaránu dodali niekoľko ton vybavenia a zariadenia. Vďaka vysokej kvalifikácii a skúsenostiam horských sprievodcov expedícia uspela a žiadny z účastníkov sa nezranil,” uviedol jeden z ruských účastníkov projektu Vladimir Michalenko.
Vzhľadom na význam expedície, ktorá začala 12. júla, základný tábor navštívil peruánsky prezident Martín Vizcarra. Ten poznamenal, že projekt je dôležitý pre celý svet, pretože štúdium dejín klímy tropických zemepisných šírok počas tak dlhej doby, umožní lepšie pochopenie procesov, ktoré prebiehajú dnes. Tempo topenia ľadovcov v tropických Andách sa zrýchľuje a blahobyt horskej populácie Peru je priamo závislý na vode, prichádzajúcej z ľadovcov v období sucha.
Nové ostrovy v Arktíde
Hydrografická skupina Severnej flotily ruského námorníctva, ktorá v zložení komplexnej expedície pracuje na súostroví Zem Františka Jozefa, potvrdila, že v Karskom mori objavila päť nových ostrovov. Ostrovy ležia v zálive západne od Severného ostrova v oblasti ľadovca Vylki.
Prvýkrát videli nové územia v roku 2016 pri analýze satelitných snímok. Predpokladá sa, že skôr boli ostrovy skryté pod ľadovcom.
V rokoch 2015-2018 hydrografovia Severného loďstva v oblasti Zeme Františka Jozefa a Novej krajiny dokázali objaviť cez 30 nových ostrovov, mysov a zálivov.
Komplexné expedície Severnej flotily na Zemi Františka Jozefa otvorili 15. augusta v Severomorsku, potrvajú do konca septembra. Jej účastníci okrem naplánovaných výskumov chcú čiastočne zopakovať trasu priekopníkov Juliusa von Payera (expedície v roku 1874), Fredericka Georga Jacksona (expedície v roku 1897) a tiež záchranné expedície kormidelníka Valeriana Albanova.
.JPG)
