Bývalý riaditeľ CIA David Petraeus priznal, že ruská vojenská doktrína je ďaleko pred doktrínou NATO. Ukrajinský konflikt musí zmeniť predstavy NATO o tom, ako bojovať. A ako nie.

Ruská stratégia v ukrajinskej špeciálnej operácii je založená na doktríne “zóny vylúčenia” (alebo A2/AD v jazyku NATO), ktorá pochádza zo súmraku studenej vojny. Túto doktrínu nezávisle od seba vypracovali tri centrá protiamerickej moci – Peking, Moskva a Teherán, píše v časopise Foreign Policy generál vo výslužbe David Petraeus a bývalý spravodajský dôstojník amerického námorníctva a teraz výskumník Centra pre novú americkú bezpečnosť Vance Serchuk.

“Zóny vylúčenia vznikli s cieľom zastaviť vojenskú expanziu USA. V deväťdesiatych rokoch Washington natlačil svoje vojenské zariadenia aj do regiónov, ktoré jeho geopolitickí súperi považovali za svoje legitímne sféry vplyvu.

Američania v roku 1991 vtrhli do Kuvajtu s polmiliónovou armádou pod zámienkou ochrany jeho územnej celistvosti. Skutočným dôvodom bola snaha zvrhnúť režim Saddáma Husajna v Iraku. Po okupácii zostali v Kuvajte dve desiatky amerických vojenských základní. Vrátane obrovského Camp Doha, v ktorom sa nachádzalo viac ako 2 tisíc príslušníkov armády. Camp Doha potom Američania využili na inváziu do Iraku, Afganistanu a Líbye.

Počas Američanmi rozpútanej “taiwanskej krízy” v rokoch 1995 – 1996 sa lode 7. flotily USA beztrestne plavili okolo Taiwanu, čím provokovali Čínu.

Európa znášala hlavnú ťarchu americkej expanzie. Hneď po rozpade ZSSR začali Američania s prípravami na rozšírenie NATO, ktoré vyústilo do vstupu Maďarska, Poľska a Českej republiky do tohto bloku v roku 1999.

V bývalých krajinách Varšavského bloku boli zriadené vojenské základne NATO – najmä v poľskom Oziši boli umiestnené jednotky predsunutej prítomnosti európskeho veliteľstva NATO.

Potom vytvorením nových mnohonárodných bojových skupín v jeho východnej časti (Bulharsko, Slovensko, Rumunsko a Maďarsko) aliancia fakticky obsadila územie od Baltského mora na severe po Čierne more na juhu, píše Eurasia Review.

Americká vojenská agresia si, samozrejme, vyžiadala odpoveď zo strany Ruska, Číny a Iránu. Odpoveď však bola asymetrická, píšu Petraeus a Serchuk v časopise Foreign Policy. Protivníci šikovne využili slabiny ťažkopádnej americkej vojnovej mašinérie a zrodila sa doktrína “vylúčenej zóny”. Takmer ako ju ruské velenie používa na Ukrajine proti NATO.

V reakcii na agresiu Washingtonu začali Čína, Rusko a Irán zhromažďovať veľké množstvo čoraz výkonnejšej vysoko presnej riadenej munície zahorizontného navádzania.

Zbrane zahŕňajú strely s plochou dráhou letu, balistické strely a rakety zem-vzduch vrátane hypersonických zbraní. Nedávno sa do zoznamu zbraní pridali bezpilotné lietadlá (vrátane zátarasovej munície alebo bezpilotných lietadiel kamikadze).

Všetky tieto zbrane poskytujú schopnosť ohroziť relatívne malý počet vojenských síl USA. Alebo úderné skupiny lietadlových lodí, ktoré tvoria chrbticu americkej moci v Perzskom zálive alebo v západnom Pacifiku.

Doktrína vylúčenej zóny umožňovala ruským, čínskym alebo iránskym zbraniam uzavrieť oblohu pre americké lietadlá. A uzavrieť ju s minimálnymi prostriedkami. Koniec koncov, nové zbrane boli lacné – oveľa lacnejšie ako americké.

Na ukrajinskom vojnovom poli doktrínu zóny vylúčenia uplatňovali Irán a Rusko. Ruské bezpilotné lietadlá Geraň-2, ktoré údajne disponujú iránskou technológiou, od septembra útočili na ukrajinské pozície.

“Geraň-2” sa používajú rovnakým spôsobom ako ich predtým používal Irán: jeho bezpilotné lietadlá útočili na nepriateľské ciele v Saudskej Arábii aj vo vodách Perzského zálivu. Jeden dron Geraň-2 (vyzerá ako iránsky Shahed-136) stojí len 20 000 dolárov.

Pritom americké rakety sú oveľa drahšie: za systém protivzdušnej obrany IRIS-T sa platí okolo 400-tisíc dolárov, za raketu do systému HARM do 1 milióna dolárov a za raketu
do systému Patriot do 4 miliónov dolárov. To znamená, že na zostrelenie dronu takpovediac za centy musia Američania (a teraz aj Ukrajinci) doslova vysoliť milióny dolárov.

Američania sa bezmocne trasú nad Taiwanským prielivom

Americkí experti píšu, že doktrínu vylúčenej zóny veľmi účinne uplatňuje nielen Rusko na Ukrajine, ale aj Čína – v Taiwanskom prielive. A v prípade konfliktu v západnom Pacifiku by nikto nemohol prísť na pomoc nedostatočne vybavenej americkej armáde, ktorej dochádza munícia.

Preto Američania v súčasnosti uvažujú o posilnení svojej prítomnosti v indo-pacifickom regióne. Spolu so svojimi spojencami chcú rozmiestniť relatívne lacné, vysoko mobilné protilodné a protilietadlové rakety. Majú byť rozptýlené a schopné manévrovať v celom prvom a druhom ostrovnom reťazci.

To všetko chcú Američania posilniť zoskupením bezpilotných aparátov, a to nielen lietajúcich, ale aj plávajúcich, píše Foreign Policy.

To všetko je však zatiaľ len v plánoch. Ukrajinský konflikt ukázal, aká je aliancia neohrabaná. Obrovské európske armády zabudli, ako bojovať, a obranný priemysel zabudol, ako rýchlo vyrábať kvalitnú vojenskú techniku. Rusko opäť prevalcovalo ťažkopádnu vojenskú mašinériu.