Môj profil 
Predplatné
“Prípad sankcií voči Luisovi Parra a poslancom Národného zhromaždenia Venezuely, ktorí ho podporili, je istým spôsobom príznačný. Poslancov opozičných voči vláde ‘potrestali’ len za ich právo vysloviť svoju vôľu a hlasovať v súlade s presvedčením, a nie tak, ako si to želajú radikáli a ich washingtonskí ochrancovia. Je to taký ‘najsilnejší‘ výklad demokracie!” poznamenal diplomat.
Rok po začatí masových protestov vo Venezuele sa dá “konštatovať stroskotanie plánov blitzkriegu“, zdôraznil Ščetinin. Uvedomujú si to aj v USA, dodal.
Zdá sa nám, že si krach ‘blitzkriegu‘ uvedomujú aj vo Washingtone. Všimli sme si istých zmien v rétorike predstaviteľov americkej administratívy ohľadom Venezuely. Napríklad, vo vyhlásení ministra zahraničia Mika Pompea z 9. januára je potvrdené zrieknutie sa použitia sily a nevylučuje sa možnosť rokovania s vládou Nicolasa Madura.
Sú to správne slová, lenže potrebujú potvrdenie skutkami. Zatiaľ je to naopak: Južné velenie USA zorganizovalo spolu s Kolumbiou vojenské cvičenie na území tejto krajiny.
“Vidíme teda, že téza o ‘všetkých možnostiach na stole‘ je stále aktuálna,“ vysvetlil Ščetinin.
Ministerstvo financií USA predtým informovalo, že doplnilo zoznam sankcií proti Venezuele o sedem občanov tejto krajiny, vrátane známych parlamentných poslancov, medzi ktorými je Luis Parra zvolený na post predsedu venezuelského parlamentu miesto opozičného vodcu Juana Guaidóa, ktorý sa nelegitímne vyhlásil za dočasného prezidenta štátu.
21. januára 2019 vo Venezuele vypukli masové protesty proti prezidentovi Nicolasovi Madurovi, čoskoro potom, čo zložil prísahu. Predseda Národného zhromaždenia, v ktorom mala opozícia väčšinu, Juan Guaidó sa nelegitímne vyhlásil za dočasného prezidenta. Viacero krajín na čele s USA ho uznal. Maduro nazval Guaidóa bábkou USA. Rusko, Čína, Turecko a rad ďalších krajín podporili Madura ako legitímneho prezidenta. Moskva označila “prezidentský status“ Guaidóa za neexistujúci.
