Japonsko a Rusko chcú nájsť vzájomne prospešný rámec spoločnej praktickej činnosti na Južných Kurilských ostrovoch, povedal ruský námestník ministra zahraničných vecí Igor Morgulov v pondelok pred začatím rokovaní v Tokiu so svojim japonským kolegom Takeom Morim.

“Chceme nájsť vzájomne prospešné programy spoločnej praktickej činnosti, ktoré by boli impulzom pre hospodársku spoluprácu medzi regiónmi a skutočne by prispeli k posilneniu susedskej a dôveryhodnej atmosféry medzi našimi štátmi,” povedal. Morgulov vyjadril nádej, že strany budú schopné vyriešiť všetky zložité otázky a dosiahnuť praktické výsledky, ak sa dohodnú na rozvoji mnohostrannej praktickej spolupráce.

Morgulov dodal, že ide v poradí o piatu konzultáciu o spoločnej hospodárskej činnosti na Južných Kurilských ostrovoch.

Takeo Mori vyjadril svoju nádej, že nadchádzajúce konzultácie budú plodné a pomôžu Rusku a Japonsku dosiahnuť pokrok v územnej otázke, ako aj otázku mierovej zmluvy. “Lídri Japonska a Ruska, ktorí chápu hodnotu strategického rozvoja vzťahov medzi Japonskom a Ruskom, predstavujú pre obe krajiny bezprecedentné príležitosti,” povedal.

Dnes veľmi živý spor o Kurilské ostrovy vznikol v dôsledku druhej svetovej vojny a vyplýva z nejednoznačností a nezhôd o význame Káhirskej deklarácie z roku 1943, Jaltskej dohody z februára 1945, Postupimskej dohody z júla 1945 a Zmluvy zo San Francisca zo september 1951.

Káhirská deklarácia z roku 1943 výslovne Kurilské ostrovy nespomína, ale uvádza: „Japonsko bude tiež vypudené zo všetkých ostatných území, ktoré prijalo násilím a chamtivosťou“.

V dohode z Jalty, podpísanej USA, Veľkou Britániou a Sovietskym zväzom, sa už konkrétne o Kurilských ostrovoch píše:

„Vedúci predstavitelia troch veľkých mocností – Sovietsky zväz, Spojené štáty americké a Veľká Británia – sa dohodli, že za dva alebo tri mesiace po tom, čo sa Nemecko vzdá a vojna v Európe skončí, Sovietsky zväz vstúpi do vojny proti Japonsku na strane spojencov pod podmienkou, že: … 2. Bývalé práva Ruska porušené zradným útokom Japonska v roku 1904 budú obnovené, a to: (a) Južná časť Sachalinu, ako aj susediace ostrovy sa vrátia do zostavy Sovietskeho zväzu; … 3. Kurilské ostrovy sa odovzdajú Sovietskemu zväzu.”

Japonsko neskôr začalo tvrdiť, že Káhirská deklarácia a Postupimská dohoda sa neuplatňujú na ostrovy, pretože nikdy nepatrili Rusku od založenia diplomatických vzťahov medzi oboma krajinami v roku 1855, a preto neboli ani v roku 1955, medzi územiami, ktoré Japonsko získalo „násilím a chamtivosťou“.

Zmluva zo San Francisca situáciu ešte skomplikovala. Podstatný novodobý spor týkajúci sa štatútu Kurilských ostrovov vznikol medzi USA a Sovietskym zväzom počas prípravy tejto zmluvy v roku 1951. Zmluva mala byť stálou mierovou zmluvou medzi Japonskom a spojeneckými mocnosťami druhej svetovej vojny. V tom čase však už naplno zúrila studená vojna a pozícia USA vo vzťahu k dohodám z Jalty a Postupimu sa výrazne zmenila.

Spojené štáty tvrdili, že Postupimská dohoda by mala mať prednosť a že prísne dodržiavanie dohody z Jalty nebolo potrebné, pretože podľa názoru USA samotný Sovietsky zväz porušil niekoľko ustanovení dohody z Jalty v súvislosti s právami iných krajinách.

Sovietsky zväz vehementne nesúhlasil a žiadal, aby sa Spojené štáty riadili svojimi sľubmi voči Sovietskemu zväzu v Jalte ako podmienke vstupu Sovietskeho zväzu do vojny s Japonskom.

Zvláštnym bodom nesúhlasu v tom čase bola skutočnosť, že návrh textu zmluvy, ktorý uvádza, že Japonsko sa zriekne všetkých práv na Južný Sachalin a Kurilské ostrovy, neuviedol výslovne, že Japonsko uzná suverenitu Sovietskeho zväzu nad týmito územiami.

Sovietsky zväz odmietol podpísať zmluvu zo San Francisca a verejne vyhlásil, že otázka Kurilských ostrovov je jedným z dôvodov jeho nesúhlasu so zmluvou. Japonsko podpísalo a ratifikovalo zmluvu zo San Francisca.

Avšak japonská vláda a väčšina japonských médií v súčasnosti tvrdia, že už v čase mierovej konferencie v San Franciscu v roku 1951 Japonsko rozhodlo, že ostrovy Kunashiri, Etorofu, Shikotan a ostrovy Habomai neboli technicky súčasťou Kurilských ostrovov, a preto sa na ne nevzťahovali ustanovenia článku 2c zmluvy. Načasovanie tohto tvrdenia je spochybňované Ruskom a niektorými západnými historikmi.

V roku 1956 sa začali veci posúvať ale k spoločnej dohode nakoniec nedošlo. Počas mierových rozhovorov medzi Japonskom a Sovietskym zväzom v roku 1956 sovietska strana navrhla urovnať spor vrátením Šikotanu a Habomai Japonsku. V poslednom kole rozhovorov japonská strana akceptovala slabosť svojho nároku na ostrovy Iturup a Kunashiri a súhlasila s tým, že sa dohodne na návrate ostrovov Shikotan a Habomai výmenou za mierovú zmluvu.

Vláda USA však zasiahla a zablokovala dohodu. USA varovali Japonsko, že stiahnutie japonského nároku na ostatné ostrovy by znamenalo, že USA by si ponechali Okinawu a spôsobili, že Japonsko tieto podmienky odmietlo.

Odvtedy bol po dlhé roky stav viac menej rovnaký. Situácia sa začala meniť až s príchodom prezidenta Vladimíra Putina.

Ruský prezident Putin a japonský premiér Abe sa na svojom stretnutí v Singapure 14. novembra 2018 dohodli na zintenzívnení rusko-japonských rozhovorov o uzavretí mierovej zmluvy založenej na spoločnom vyhlásení podpísanom 19. októbra 1956.

Neskôr v decembri na okraji samitu G20 Dvaja lídri v Buenos Aires oznámili vytvorenie nového mechanizmu rokovaní o mierovej zmluve. Vrcholoví diplomati oboch krajín Sergej Lavrov a Taro Kono boli poverení dohľadom nad jeho prácou.

Najnovšie spoločné vyhlásenie potvrdzuje, že diplomati oboch krajín pracujú na možnom riešení veľmi intenzívne. Skýtá sa teda reálna nádej, že sa po rokoch dve veľmoci  konečne dopracujú k mieru a ukončia tým 74 rokov trvajúci vojnový stav.

Andrea Lopatková