rusko ukrajina

NAŽIVO

Takmer 800 budov v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev zostáva bez vykurovania aj tri dni po rozsiahlom ruskom útoku, oznámil primátor Vitalij Kličko.

20:20

Kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel vyhlásil, že Havana nevedie rozhovory so Spojenými štátmi. Vyjadril sa po výzve prezidenta USA Donalda Trumpa, aby sa Kuba s Washingtonom dohodla, inak ponesie dôsledky.

19:36

Sýrske úrady zadržali dvoch členov džihádistickej organizácie Islamský štát pre obvinenia z decembrového bombového útoku na mešitu v meste Homs. 

19:34

Rusko zaútočilo na ďalšie dve zahraničné civilné lode v Čiernom mori, oznámil ukrajinský vicepremiér pre obnovu Olexij Kuleba na sociálnej sieti Telegram.

18:58

Líderka venezuelskej opozície a laureátka Nobelovej ceny za mier María Corina Machadová počas audiencie vo Vatikáne vyzvala pápeža Leva XIV., aby pomohol politickým väzňom vo Venezuele. Ľudskoprávne organizácie odhadujú, že takýchto väzňov je v krajine 800 až 1200.

18:57

Grónska vláda za žiadnych okolností nepripustí, aby Spojené štáty prevzali kontrolu nad týmto arktickým ostrovom. Vyhlásila to a zdôraznila, že bude pracovať na rozvoji grónskej obrany v rámci NATO.

Grónsko: Vláda dôrazne odmieta možnosť, že by kontrolu nad ostrovom prevzali USA
Na snímke pohľad na domy v grónskom meste Nuuk / Foto: TASR/AP-Kwiyeon Ha
18:56

Moldavská prezidentka Maia Sanduová vyhlásila, že pokiaľ by sa niekedy konalo referendum o zjednotení Moldavska s Rumunskom, hlasovala by za. Podľa jej slov je totiž pre Moldavsko čoraz ťažšie „prežiť“ samostatne.

18:54

Estónsko zakázalo vstup do krajiny 261 ruským občanom, ktorí sa podľa neho zúčastnili na vojne proti Ukrajine. Rozhodnutie oznámil minister vnútra Igor Taro.

18:53

Prezidentka Mexika Claudia Sheinbaumová oznámila, že viedla so svojím americkým náprotivkom Donaldom Trumpom dobrý rozhovor o bezpečnosti a úsilí eliminovať obchodovanie s drogami. Lídri diskutovali niekoľko dní po tom, ako prezident USA pohrozil pozemnými útokmi proti drogovým kartelom v Mexiku.

Sheinbaumová hovorila s Trumpom o bezpečnosti aj obchode s drogami
Na snímke mexická prezidentka Claudia Sheinbaumová / Foto: TASR/AP-Claudia Rosel
18:52

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó prijal predsedu litovskej koaličnej strany Úsvit Nemanu (Nemuno aušra – NA) Remigijusa Žemaitaitisa. Uviedol to server 444.hu, ktorý podotkol, že litovský politik zastávajúci antisemitské názory rokoval v Budapešti iba dva dni po tom, čo maďarský premiér Viktor Orbán na zjazde Fideszu oznámil, že v Maďarsku platí nulová tolerancia voči antisemitizmu.

18:52

Okresný súd vo Varšave rozhodol o predĺžení väzby ruského archeológa Alexandra B. do 4. marca. Opatrenie súvisí s vyšetrovaním, ktoré voči nemu vedú ukrajinské orgány pre podozrenie z poškodenia kultúrneho dedičstva na Kryme.

18:51

České firmy zaistili v muničnej iniciatíve vojenský materiál v hodnote 274 miliárd českých korún (približne 11,3 miliardy eur). Oznámil premiér ČR Andrej Babiš. Bývalá vláda podľa neho projekt zahmlievala a skrývala ho v rozpočte rozviedky. Na sociálnej sieti X na to reagoval expremiér Petr Fiala, podľa ktorého týmito detailmi Babiš ohrozuje bezpečnosť ľudí, ktorí sa na iniciatíve podieľajú.

18:49

Predbežné uplatňovanie dohody o voľnom obchode medzi Európskou úniou a juhoamerickým blokom Mercosur je právne možné ešte pred povinnou ratifikáciou zo strany Európskeho parlamentu. Podľa tlačových agentúr AFP a Reuters na to upozornila Európska komisia.

18:48

Švédsko nakúpi za 437 miliónov dolárov drony do všetkých odvetví ozbrojených síl, uviedol minister obrany Pal Jonson. Zároveň zdôraznil, že Európa musí prijať „väčšiu zodpovednosť“ sama za seba a za Ukrajinu.

18:46

Švajčiarsky právnik a jeho manželka podali žalobu na francúzsky satirický časopis Charlie Hebdo po tom, ako zverejnil karikatúru o tragickom požiari baru vo švajčiarskom lyžiarskom stredisku Crans-Montana.

18:45

Vysokopostavený ruský diplomat, ktorého našli mŕtveho v jeho kancelárii na veľvyslanectve v Nikózii, zomrel podľa výsledkov pitvy neprirodzenou smrťou a spáchal samovraždu obesením. 

18:44

Post splnomocnenca vlády pre Green Deal, ktorý v pondelok schválila vláda Andreja Babiša pre poslanca a čestného prezidenta strany Motoristi sebe Filipa Turka, nemôže byť podľa českého expremiéra Petra Fialu funkcia, ktorá nahradí ministra. Bývalý predseda českej vlády to považuje za porušovanie ústavy aj demokratických pravidiel vládnutia. Napísal to na sociálnej sieti X.

18:41

Varšavský okresný súd rozhodol o vylúčení sudcu Dariusza Lubowského z opätovného prerokovania žiadosti o vydanie európskeho zatykača voči poslancovi strany Právo a spravodlivosť (PiS) Marcinovi Romanowskému, ktorý v roku 2024 získal politický azyl v Maďarsku. O rozhodnutí informovala hovorkyňa súdu Anna Ptaszeková, podľa ktorej prokuratúra žiadala o zmenu sudcu pre možné pochybnosti o jeho nestrannosti.

18:40

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vyjadrila zdesenie nad nedávnymi prípadmi, keď nástroj umelej inteligencie Grok integrovaný do sociálnej siete X Elona Muska odstraňoval oblečenie ženám a deťom na obrázkoch zverejnených na sieti. Zároveň pohrozila krokmi zo strany Európskej únie.

18:40

Európska únia zdôraznila, že ešte nie sú vhodné podmienky na rozhovory s ruským prezidentom Vladimirom Putinom o vojne na Ukrajine. Reagovala tak na vyhlásenie predstaviteľov Talianska a Francúzska, podľa ktorých nastal čas na opätovné zapojenie EÚ do mierových rokovaní.

18:39

Generálny tajomník NATO Mark Rutte vyhlásil, že Severoatlantická aliancia pracuje na krokoch, ktoré by podporili bezpečnosť v Arktíde. Agentúra AFP pripomína, že jeho slová prišli v čase, keď sa Európa snaží odvrátiť záujem amerického prezidenta Donalda Trumpa o Grónsko.

18:38

Španielska polícia v Atlantickom oceáne zadržala kontajnerovú loď smerujúcu do Európy, ktorá na palube prevážala takmer desať ton kokaínu. Tamojšie úrady v rámci tejto operácie zadržali 13 osôb.

18:37

Rozhodnutie Maďarska udeliť politický azyl bývalému poľskému ministrovi spravodlivosti Zbigniewovi Ziobrovi vyvolalo v Poľsku ostré reakcie. Vládni politici hovoria o porušení európskeho solidárneho princípu, zatiaľ čo opozícia zo strany Právo a spravodlivosť tvrdí, že ide o ochranu práva na spravodlivý proces.

18:32

Čína vyhlásila, že USA by nemali využívať iné krajiny ako zámienku na presadzovanie svojich vlastných záujmov v Grónsku. Zároveň uviedla, že jej aktivity v Arktíde sú v súlade s medzinárodným právom.

15:42
Zobraziť všetky

NAJČÍTANEJŠIE










.

Ako skončí vojna na Ukrajine predurčuje história

Už tri desaťročia sa americké Stimsonovo centrum venuje naliehavým globálnym problémom. Bolo založené na sklonku studenej vojny a bolo priekopníkom nových praktických krokov smerom k stabilite a bezpečnosti v neistom svete

rusko ukrajina
Ilustračné foto
❚❚
.

štúdii zverejnenej na jeho portáli sa Samuel Charapa a JeremyhoShapiru venujú praktickým úvahám a požiadavkám na udržateľné prímerie a dlhodobé ukončenie násilia. Tie najzávažnejšie momenty tejto podnetnej štúdie vám prinášame. Keďže však štúdia odzrkadľuje úzky pohľad Washingtonu, doplnili sme ju   niekoľkými poznámkami vyznačenými kurzívou:

Keďže rusko-ukrajinská vojna sa blíži k svojmu tretiemu roku, tento dokument navrhuje možné opatrenia na ukončenie bojov a obnovenie regionálnej stability, ktoré by mohli predstavovať „najlepší zo zlých “možných výsledkov za okolností, ktoré majú ďaleko od ideálu. Hoci sa vyhliadky na okamžité rozhovory dnes zdajú byť nejasné, je dôležité zvážiť obsah takýchto dohôd už teraz, aby boli tvorcovia politík pripravení, keď príde čas. Zjavne aj v súvislosti s tým, že po krachu ukrajinskej protiofenzívy sa ukrajinský front rúca a iniciatívu preberá ruská strana.

Vyhliadky na mier medzi Ruskom a Ukrajinou sú nejasné. Zdá sa, že násilie môže trvať večne. Ruská anexia ukrajinského územia zo septembra 2022, ktorého veľkú časť ruská armáda ani nekontroluje (a zjavne ani nemusí, vzhľadom na lojálnosť ruskojazyčného obyvateľstva týchto území), sa zdá byť takmer vypočítaná tak, aby zabezpečila, že žiadne rokovania nebudú úspešné. Ukrajina sa preto obrátila chrbtom k ponuke, ktorú dostala na začiatku vojny, aby sa usilovala o neutralitu, a namiesto toho požiadala o urýchlené členstvo v NATO, čo je dlhodobá ruská červená čiara, takže je ťažšie predstaviť si akýkoľvek kompromis, ktorý by mohol uspokojiť obe strany. Ako prezradil bývalý izraelský premiér a neskôr potvrdil aj súčasný minister obrany Ukrajiny ponuka mierového vyriešenia konfliktu za výhodných podmienok pre Ukrajinu bola touto odmietnutá krátko po začatí vojny v apríli 2022 na základe tlaku USA a Británie po návšteve jej vtedajšieho premiéra Johnsona.

.

Vojna na Ukrajine sa však skončí. Vojenské víťazstvo zostáva možnosťou, ale problémy, ktorým obe strany čelili pri ofenzívnych operáciách, naznačujú, že vojna sa pravdepodobne skončí prostredníctvom nejakého druhu rokovaní. Akékoľvek dohody, ktoré z týchto rokovaní vzídu, by mohli mať v dobrom aj zlom významné dôsledky pre regionálne usporiadanie v Európe. Preto je dôležité zvážiť aj to, ako by rôzne strany mohli na základe rokovaní o urovnaní súčasnej vojny stabilizovať regionálny poriadok. Cesta k takémuto výsledku zostáva veľmi neistá, ale napriek tomu je dôležité mať predstavu o najmenej nepriaznivom, ale stále pravdepodobnom cieli.

 

Prvky rusko-ukrajinského prímeria

V tomto štádiu konfliktu, keď je ešte veľa vecí neistých, nie je možné predvídať presné detaily dohodnutého ukončenia rusko-ukrajinskej vojny. Môžeme však načrtnúť, aké sú prvky realistického výsledku vzhľadom na súčasné okolnosti, a môžeme opísať, aký by mohol byť pravdepodobný kompromis v tom zmysle, aby odrážal záujmy všetkých strán a zároveň plne neuspokojoval žiadnu z nich.

Prvá fáza rokovaní by bola zameraná na zníženie, ak nie ukončenie násilia. Aby bolo trvalé, mohlo by obsahovať niektoré alebo všetky štyri nasledujúce prvky:

– dohodu o zastavení nepriateľských akcií

.

– stiahnutie síl a stiahnutie paľby a raketových systémov z kontaktnej línie

– kontaktná skupina, ktorá by monitorovala dodržiavanie a poskytovala fórum na diskusiu o pretrvávajúcich obavách

– monitorovacia misia tretej strany.

V prípade monitorovacej misie by boli ideálne skutočné mierové sily, ale vzhľadom na schopnosti strán a nedôveru voči väčšine pravdepodobných mierových síl je to nepravdepodobné. Mierové sily sú navyše nepraktické vzhľadom na dĺžku kontaktnej línie. Vrátane bielorusko-ukrajinskej hranice, frontovej línie a nespornej rusko-ukrajinskej hranice je celková línia konfliktu dlhá takmer 2 000 km. Na pokrytie takejto vzdialenosti by boli potrebné desaťtisíce vojakov.

Neozbrojená, čisto monitorovacia misia by pravdepodobne príliš pripomínala špeciálnu monitorovaciu misiu OBSE (zodpovednú za monitorovanie Minských dohôd), ktorú Ukrajina (rovnako ako aj Rusko) považuje za neúspešnú. Minister zahraničných vecí RF Lavrov sa navyše po zasadnutí OBSE v Skopje vyjadril, že kolektívny Západ túto organizáciu vedie k zániku. Alternatívnym modelom je model, ktorý Rusko použilo začiatkom 90. rokov v bývalom sovietskom regióne: spoločné mierové sily, prostredníctvom ktorých samotné strany strážia mier. Na tomto modeli stále fungujú mierové sily v Moldavsku. Mnohí považujú aj tento model za hlboko problematický, pretože môže obom stranám ponúknuť príležitosť na opätovné začatie konfliktu alebo slúžiť ako mechanizmus na jeho trvalé zmrazenie. Zmrazenie je však snáď vždy lepšie, ako vzájomné zabíjanie? Pravdepodobnejším mechanizmom by mohlo byť rozsiahle využívanie bezpilotných senzorov na monitorovanie dodržiavania pravidiel. Osobitná monitorovacia misia OBSE sa pokúsila o použitie bezpilotných lietadiel v malom rozsahu, čo prinieslo určitý efekt. Technológia však odvtedy výrazne pokročila.

.

Z historického hľadiska mnohé postkonfliktné rokovania nepokročili ďalej ako do tejto prvej fázy; vhodným príkladom je kórejské prímerie, dočasné opatrenie platné od roku 1953. Ale podobne ako v tomto prípade by trvalé zníženie násilia bolo napriek tomu obrovským krokom vpred.

 

Možné dohody vedúce k prímeriu

Mierová zmluva, ktorá by obnovila bilaterálne vzťahy medzi Ruskom a Ukrajinou, už nie je na stole (hoci, ako je uvedené vyššie bola, ale zamietli ju USA a Británia zrejme s tichou podporou EU), ale niektoré politické spory, ktoré boli príčinou konfliktu alebo ho vyvolali, sa pravdepodobne budú musieť vyriešiť, aby sa zabezpečilo, že aj prímerie vydrží dlhodobo. Vzhľadom na náročnosť podpísania formálnych dohôd s Ruskom (či už pre Ukrajinu alebo Západ) budú všetky dohody s účasťou Moskvy v tejto fáze pravdepodobne neformálne alebo budú mať podobu koordinovaných jednostranných krokov.

Najmä otázka geopolitického postavenia Ukrajiny (t. j. či bude neutrálna, nezačlenená alebo členom aliancie) bola ústredným bodom rozhovorov, ktoré viedli k Istanbulskému komuniké z marca 2022. Už desaťročia predtým bola ústredným bodom ruského vnímania hrozieb. Je možné, asi dokonca pravdepodobné, že Rusko bude pokračovať vo svojej agresii, kým sa táto otázka nejakým spôsobom nevyrieši. Logicky to vyplýva z cieľov tzv. špeciálnej vojenskej operácie, ktoré požadujú neutrálny štatút Ukrajiny. Rovnako je pravdepodobné, že Ukrajina bude od svojich partnerov požadovať bezpečnostné záruky, aby súhlasila s prímerím.

V súčasnosti sa spojenci NATO a Ukrajina usilujú o integráciu Kyjeva a (teoreticky) o jeho prípadné členstvo v aliancii (bez jasnej cesty k tomuto výsledku) na jednej strane a o bilaterálne bezpečnostné záväzky, ktoré by poskytli významnú vojenskú pomoc v dlhodobom horizonte, na strane druhej. Tento dvojitý prístup by mohol viesť k jednému z troch výsledkov:

Bukurešť plus: Ukrajine sa večne hovorí, že sa „stane“ členom aliancie, ako sa spojenci zaviazali v komuniké zo samitu v Bukurešti v roku 2008 (ktoré priviedlo k súčasnému konfliktu), ale nikdy sa k nej v skutočnosti nepripojí. Poskytli by sa jej dvojstranné záväzky týkajúce sa bezpečnostnej pomoci.

Model západného Nemecka: Keď sa Spolková republika Nemecko (SRN) stala členom aliancie, spojenci rozšírili pôsobnosť článku 5 len na vnútornú hranicu Nemecka a dali jasne najavo, že neprídu Bonnu na pomoc, ak by začal vojnu s východným Nemeckom, hoci uznali SRN za jedinú legitímnu vládu. Bonn sa musel výslovne zaviazať, že „nikdy nepoužije silu na dosiahnutie zjednotenia Nemecka alebo na úpravu súčasných hraníc“. Pre Ukrajinu by tento model znamenal rozšírenie článku 5 len na líniu dotyku a podobný odkaz, že spojenci nepodporia žiadnu útočnú akciu ani na opätovné získanie suverénneho územia Ukrajiny.

Model Západné Nemecko + Nórsko: Nórsko bolo v studenej vojne frontovým štátom, jedným z dvoch spojencov, ktorí mali spoločnú pozemnú hranicu so Sovietskym zväzom. Aby sa vyhlo eskalačnej dynamike so svojím superveľmocenským susedom, prijalo dobrovoľné sebaobmedzujúce opatrenia, pričom sa zrieklo umiestnenia jadrových zbraní na svojom území, trvalého umiestnenia zahraničných vojsk a vojenských cvičení v blízkosti sovietskych hraníc. Pre Ukrajinu by táto možnosť znamenala členstvo podľa západonemeckého vzoru s podobnými sebaobmedzujúcimi opatreniami spolu s bilaterálnymi záväzkami bezpečnostnej pomoci.

Ak sa Ukrajina rozhodne pre návrat k neutralite, sú možné dva modely:

Model Istanbulského komuniké: Ukrajina formálne prijme neutralitu a zaviaže sa, že nebude hostiť cudzie ozbrojené sily ani cvičenia s účasťou cudzích ozbrojených síl. Kyjev získa bezpečnostné záruky od viacerých krajín (vrátane Spojených štátov, Nemecka a Poľska, ale aj Ruska), ktoré by zahŕňali záväzok prísť Ukrajine na pomoc, ak bude v budúcnosti napadnutá, podobne ako v článku 5. Taktiež by dostala bilaterálne záväzky bezpečnostnej pomoci od západných krajín. Ide o model opísaný v istanbulskom komuniké.

.

Izraelský model: Ukrajina sa zaväzuje k výslovnému nepripojeniu, ale dostáva záväzky bezpečnostnej pomoci (nie bezpečnostné záruky). Ide vlastne o „izraelský model“ – Spojené štáty nemajú voči Izraelu žiadne formálne zmluvné záväzky, ale poskytujú mu rozsiahlu vojenskú pomoc.

O podrobnostiach budúcich bezpečnostných dohôd Ukrajiny sa stále horlivo diskutuje a zahŕňajú kritické otázky suverenity Ukrajiny.  Na účely tohto úsilia je však kľúčovou otázkou, či daný geopolitický status podporuje udržateľné ukončenie vojny. Záujmom USA a spojencov po skončení bojov je zabezpečiť, aby sa nezačali znova. Táto téza je vzhľadom na vyhlásenia západných politikov veľmi sporná. Stačí si spomenúť na priznanie Merkelovej o Hollanda, garantov Minských dohôd, že ich využili len na vojenské posilnenie Ukrajiny. Záujmy amerického vojensko-priemyselného komplexu sú totiž diametrálne odlišné. Cieľom teda nie je len zaistiť bezpečnosť Ukrajiny, ale skôr to urobiť spôsobom, ktorý minimalizuje možnosť opakovania vojny.

Volodymyr Zelenskyj
Na snímke Volodymyr Zelenskyj

S ohľadom na tento cieľ by sa mal prístup Západu ku geopolitickému postaveniu Ukrajiny zamerať na to, aby Rusko odradil od opätovného útoku na Ukrajinu po uzavretí prímeria a zároveň vytvoril stimuly pre Rusko, aby prímerie dodržiavalo.

Prvé dva modely by mohli vytvoriť motiváciu pre Rusko, aby porušilo prímerie, ak sa na ňom dohodne, alebo aby naň vôbec nepristúpilo. Ak je Moskva presvedčená, že ukončenie bojov by uľahčilo Ukrajine bezvýhradný vstup do NATO, má dobrý dôvod pokračovať vo vojne alebo porušiť akékoľvek prímerie. Model Západné Nemecko + Nórsko by mohol byť pre Rusko prijateľný, ale je pravdepodobné, že Kremeľ by chcel zabezpečiť, aby pomoc Západu neumožnila ukrajinské útočné operácie na opätovné získanie okupovaného územia. Vo všeobecnosti je menej pravdepodobné, že Rusko opäť zaútočí, ak by proces vypracovania týchto záruk zahŕňal konzultácie s ruskou vládou alebo sa aspoň usiloval o implicitný ruský súhlas. Posledné dve možnosti by najviac motivovali Rusko k dodržiavaniu prímeria. Ale, samozrejme, môžu byť pre Ukrajinu neprijateľné.

 

.

Povojnová obnova Ukrajiny

Druhá následná alebo paralelná dohoda bude musieť riešiť povojnovú obnovu Ukrajiny. Veľká časť týchto peňazí bude nevyhnutne pochádzať od medzinárodných partnerov Ukrajiny. Z politického hľadiska je však pravdepodobné, že Kyjev bude požadovať, aby Moskva niesla finančnú zodpovednosť za svoje zločiny. Autori opomenuli, že rovnako okupované územia Ukrajiny, ktoré sa začlenili do RF budú mať ústretové požiadavky na kompenzácie spôsobených škôd ukrajinskou armádou a ultrapravými ozbrojencami. Väčšina zničených miest a obcí je práve na týchto územiach. Priama reštitúcia by bola pre Rusko pod vedením Putina alebo akéhokoľvek pravdepodobného nástupcu pravdepodobne neprijateľná. Fond by však potenciálne mohol využiť zmrazené rezervy ruskej centrálnej banky – keďže Moskva sa pravdepodobne vzdala nádeje, že tieto prostriedky niekedy získa späť, mohlo by byť možné získať ruský súhlas s ich použitím na obnovu Ukrajiny, pokiaľ by to uspokojilo ďalšie požiadavky na odškodnenie.  Autori rovnako zabúdajú na to, že RF už podniká odvetné kroky za zmrazenie svojich aktív a ich prípadná konfiškácia rovnako nezostane bez odpovede.

Ukrajina bude chcieť nejaký dohodnutý spôsob zodpovednosti za vojnové zločiny.  Medzinárodný trestný súd sa už niektorými prípadmi zaoberal, z čoho vyplýva, že Rusko a Ukrajina budú musieť nájsť nejakú dohodnutú metódu zodpovednosti, inak budú medzinárodné súdy postupovať a potenciálne ukladať sankcie, ktoré by mohli stranám sťažiť urovnanie sporov vlastnými silami. Rusko rovnako systematicky dokumentuje a pripravuje žaloby na ukrajinské ozbrojené zložky a ultrapravicové militantné skupiny za vojnové zločiny spáchané na obyvateľoch Donbasu od roku 2014 a počas súčasného konfliktu.

Napokon, na stole by mohlo byť aj určité podmienečné čiastočné zmiernenie sankcií Západu voči Rusku. Akékoľvek zmiernenie sankcií by bolo pravdepodobne spojené s dodržiavaním prímeria zo strany Ruska a pravdepodobne by existovali klauzuly o „snapbacku“ na opätovné uvalenie sankcií v prípade ich nedodržania, ako to bolo v prípade jadrovej dohody s Iránom (tzv. spoločný komplexný akčný plán). Práve spomenutý prípad Iránu dokazuje absolútnu svojvôľu kolektívneho Západu v otázke uvaľovania sankcií.

Proces začlenenia Ukrajiny do EÚ už prebieha. Bolo by však dôležité, aby Rusko opätovne potvrdilo, že tento proces nebude podkopávať, ako to urobilo v istanbulskom komuniké. Mohlo by to byť vo forme jednostranného ruského vyhlásenia. Vzhľadom na ekonomické dôsledky začlenenia Ukrajiny do EU je skôr pravdepodobné, že ho budú podkopávať samotní členovia EU. Stačí spomenúť blokádu hraníc, potravinové embargá, výhrady členov EU k menšinovej politike Ukrajiny a finančné dôsledky začlenenia Ukrajiny pre chudobnejšie krajiny EU ako Slovensko.

Zrejmé však je, že žiadne z týchto rokovaní by nijakým spôsobom nevyriešilo otázku hraníc de jure alebo územnej kontroly de facto. Aj keby strany dosiahli nejakú dohodu o uvedených otázkach, v podstate by sa dohodli, že sa nezhodnú na celkom zásadných otázkach hraníc a kontroly nad spornými územiami. Umiestnenie línie kontroly v rámci prímeria bude pravdepodobne určené v čase, keď sa dohodne zastavenie nepriateľských akcií, možno s určitými menšími úpravami na zvýšenie obranyschopnosti. Línie prímeria by tak de facto určovali územnú kontrolu. Dvojstranný územný spor by tak zostal nevyriešený a zostal by trvalým potenciálnym casusbelli pre obe strany, čo by vytváralo neustálu hrozbu obnovenia bojov.

.

Dlhodobou „teóriou víťazstva“ pre obe strany by bol pravdepodobne model zjednotenia Nemecka: že atraktívnosť jednej strany časom spôsobí, že ľudia na druhej strane budú hlasovať nohami alebo požadovať ukončenie rozdelenia, čím sa vytvorí politický priestor pre politické riešenie za podmienok prvej strany, ako sa to stalo počas zjednotenia Nemecka. Takýto proces môže trvať desaťročia, ako to bolo v prípade Nemecka, alebo, ako v prípade Kórejského polostrova, môže trvať donekonečna. Poskytuje však naratív, ktorý môžu lídri použiť na preukázanie oddanosti veci opätovného získania územia bez toho, aby sa na jeho dosiahnutie uchýlili k obnoveniu násilia.

 

Od rusko-ukrajinského prímeria k stabilnému regionálnemu poriadku

Uvedené dohody nepredstavujú konečné riešenie – ich cieľom je len trvalé zastavenie nepriateľských akcií. Spory medzi Ruskom a Ukrajinou a medzi Ruskom a Západom budú určite pretrvávať, pravdepodobne na neurčito. Z tohto dôvodu by mohlo byť užitočné zvážiť, ako by sa na prímerí a následných dohodách dalo stavať s cieľom posilniť širší regionálny poriadok v Európe a Eurázii. Cieľom tohto úsilia by bolo nájsť nové, účinnejšie opatrenia na zabránenie budúcim konfliktom. V podstate autori hovoria o tom, čo RF navrhuje už dve desaťročia v reakcii na „vlnobitie“ rozširovania NATO, pričom bez akejkoľvek pozitívnej reakcie kolektívneho Západu.

Tento cieľ odráža pochopenie toho, že samotná vojna vyplynula zo sporov medzi Ruskom, Západom a krajinami medzi nimi o regionálne usporiadanie. Aké objavné! Keď to to tvrdí nová slovenská vláda, v Bruseli je to označované dobre že nie za kacírstvo. Vojna na Ukrajine je najostrejším prejavom dlhodobých sporov týkajúcich sa tohto usporiadania. Na dosiahnutie trvalého usporiadania v povojnovom období je potrebné tieto nezhody týkajúce sa regionálneho usporiadania zvládnuť. V opačnom prípade je pravdepodobné, že na Ukrajine alebo v iných štátoch, ktoré hraničia s Ruskom, niekedy v budúcnosti opäť vypukne konflikt. Inými slovami, ani definitívne ukončenie horúcej fázy rusko-ukrajinskej vojny neprinesie stabilitu, ak sa nevyvinie širšie úsilie o posilnenie regionálneho poriadku.

Účelom regionálneho poriadku v tomto zmysle je poskytnúť mechanizmy a fóra na zvládnutie rozdielov a predchádzanie konfliktom, nie vytvoriť nejakú konvergenciu medzi systémami alebo riešiť politické spory. Jeho cieľom je stabilita, nie zmierenie alebo spoločná bezpečnosť – nehovoriac o spoločnej bezpečnostnej architektúre, ako sa o to usilovalo v 90. rokoch a dokonca aj neskôr. Okrem toho by bolo potrebné v tejto súvislosti riešiť ďalšie dva okruhy otázok:

 

Opatrenia na budovanie dôvery a bezpečnosti medzi NATO a Ruskom

Opatrenia na budovanie dôvery a bezpečnosti medzi NATO a Ruskom (CSBM)/dohody o kontrole konvenčných zbraní. Európske regionálne opatrenia na kontrolu zbrojenia zahŕňajúce NATO a Rusko zohrali historickú úlohu pri zaisťovaní bezpečnosti kontinentu a širšieho euroatlantického regiónu v období studenej vojny aj po nej. Medzi takéto opatrenia patrila Zmluva o konvenčných ozbrojených silách v Európe, Zmluva o stredne veľkých jadrových silách a Zmluva o otvorenom nebi.  Dnes sú všetky tieto zmluvné režimy buď smrteľne choré, alebo už mŕtve. Autori akosi opomenuli, že kolektívny Západ sa žiaľ značnou mierou podieľal na neratifikovaní, neplnení, zrušení a pochovaní týchto dohôd. Ak sa dohodne čo i len dočasné prímerie na Ukrajine, členské štáty NATO a Rusko (prípadne aj Bielorusko) by mali prospech z využitia príležitosti na preskúmanie nového regionálneho režimu kontroly zbraní, ktorý by mal minimalizovať pravdepodobnosť neúmyselného konfliktu v dôsledku nesprávneho pochopenia alebo nesprávneho výpočtu a skomplikovať rýchlu eskaláciu takéhoto konfliktu, ak by sa začal. Takýto režim by mal byť navrhnutý pre okolnosti novej konfrontácie medzi NATO a Ruskom.

.

Kontrola zbrojenia nemôže túto konfrontáciu zmeniť. Môže však pomôcť zmierniť napätie, ktoré by mohlo spôsobiť jej „vyhrotenie“. Konkrétne dojednania o kontrole zbrojenia pre Rusko a Ukrajinu v kontexte trvalého prímeria v tomto konflikte by mohli slúžiť ako východisko pre predstavu širšieho režimu kontroly zbrojenia vhodného na súčasné účely. Mohli by zahŕňať úsilie v troch smeroch: obmedzenie vojenských aktivít a cvičení v strategicky citlivých lokalitách, obmedzenia na rozmiestnenie prostriedkov diaľkového úderu, ktoré ohrozujú citlivé oblasti, a dohody o transparentnosti, ktoré zabezpečia výmenu informácií o rozmiestnení a pohybe síl v dohodnutých oblastiach.

Obnovenie určitého spojenia medzi Ruskom a Západom.  Čiastočné obnovenie spojenia medzi Ruskom a Západom vrátane letov, víz a širšej hospodárskej výmeny by pravdepodobne muselo byť súčasťou stabilizačného procesu.

Preto by bolo žiaduce začať širší dialóg o regionálnych otázkach bezprostredne po ukončení bojov na Ukrajine alebo súbežne s ním. Po bezohľadnom narušení ukrajinskej suverenity a územnej celistvosti sa k normálnym vzťahom s Ruskom nemožno vrátiť. Nedá sa nespomenúť pokračovanie normálnych vzťahov s kolektívnym Západom po intervenciách v Juhoslávii, Afganistane, Iraku, Sýrii, Lýbii… Stále je však možné predstaviť si zvládnutie súperenia s Ruskom a vypracovanie regionálnych dohôd, ktoré znížia možnosť budúcich konfliktov a prispejú k regionálnej a globálnej stabilite.  Úplne inkluzívne usporiadanie už nie je reálne, ale je možné si predstaviť, že by sa po častiach mohli dohodnúť rôzne normy, formáty dialógu a iné opatrenia. Takéto dohody by mohli spoločne vytvoriť základ dlhodobej regionálnej stability.

 

O autoroch

Samuel Charap je starší politológ v RAND Corporation. Medzi jeho výskumné záujmy patrí zahraničná politika Ruska a bývalých sovietskych štátov, európska a eurázijská regionálna bezpečnosť a americko-ruské odstrašovanie, strategická stabilita a kontrola zbrojenia. Twitter: https://www.twitter.com/scharap.

Jeremy Shapiro je riaditeľom výskumu Európskej rady pre zahraničné vzťahy. Medzi oblasti jeho záujmu patrí zahraničná politika USA a transatlantické vzťahy. Twitter: https://twitter.com/JyShapiro

 

.

Prečítajte si tiež:

 

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ
Pošlite nám tip
.


.
.

.

Blogy

Milan Šupa

Erik Majercak

Gustáv Murín

Anton Čapkovič

Marek Brna

Andrej Valihora

.
.
.

Zelenskyj poveril delegáciu finalizovať dokument pre Trumpa o bezpečnostných zárukách USA

Zelenskyj vyhlásil, že poveril ukrajinskú delegáciu finalizovať a odovzdať na prerokovanie s Trumpom dokument o bezpečnostných zárukách USA

12. 01. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

.

Rozhodnutie o Duckého zmenkách považuje SPP za škandalózne, podá dovolanie

Slovenský plynárenský priemysel sa nestotožňuje s podľa neho škandalóznym rozhodnutím Najvyššieho súdu SR vo veci tzv. Duckého zmeniek, ktorý zrušil…

12. 01. 2026 | Ekonomika | 3 min. čítania | 0 komentárov
12. 01. 2026 | Ekonomika | 3 min. čítania | 0 komentárov

Ministerstvo obrany Ruskej federácie oznámilo, čo zasiahlo Orešnikom

Uvádza sa, že tam prebiehala oprava a údržba leteckej techniky Ukrajinských ozbrojených síl, vrátane lietadiel F-16 a MiG-29, a vyrábali…

12. 01. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
12. 01. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

Stotisícová armáda pre Európu: spása alebo posledný klinec do našej rakvy?

Európa bude čeliť v roku 2026 existenčnej kríze z dôvodov ekonomických, sociálnych, ale aj vojenských. Na jej záchranu však vymýšľajú…

12. 01. 2026 | Komentáre | 4 min. čítania | 0 komentárov
12. 01. 2026 | Komentáre | 4 min. čítania | 0 komentárov

Svedok opisuje Trumpov zásah v Caracase. Amerika použila zvukové zbrane

„Ako keby mi mala explodovať hlava,“ hovorí svedok zásahu USA v Caracase. Spojené štáty použili pri zajatí venezuelského prezidenta Nicolása…

12. 01. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
12. 01. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
.

Horor a hrôza. Nikto sa im nevyrovná. Ruskí sérioví vrahovia

Každý už pravdepodobne počul o Andrejovi Čikatilovi. Osudy „angarského maniaka“ Michaila Popkova alebo otravkyne detí Tamary Ivanutiny sú však málo…

12. 01. 2026 | Kultúra | 2 min. čítania | 0 komentárov
12. 01. 2026 | Kultúra | 2 min. čítania | 0 komentárov

To najdôležitejšie z Ukrajiny – Ruský protivzdušný raketový komplex S-300 zničil stíhačku F-16 ukrajinských ozbrojených síl

V tomto článku vás budeme v priebehu dňa informovať o najdôležitejších udalostiach na frontoch Ukrajiny z pohľadu ruskej a ukrajinskej…

12. 01. 2026 | Aktualizované 12. 01. 2026 | Zo zahraničia | 4 min. čítania | 0 komentárov
12. 01. 2026 | Aktualizované 12. 01. 2026 | Zo zahraničia | 4 min. čítania | 0 komentárov

Kéry k útoku na Schutza: „Zneužívanie incidentu na politické útoky neakceptujem“

Cez víkend sa dostala na verejnosť správa o útoku na Petra Schutza, politického komentátora známeho najmä v progresívnych kruhoch. Novinár…

12. 01. 2026 | Z domova | 3 min. čítania | 0 komentárov
12. 01. 2026 | Z domova | 3 min. čítania | 0 komentárov

Iránsky minister zahraničných vecí vysvetlil aktuálnu situáciu okolo protestov

Minister zahraničných vecí Iránu vyhlásil, že napriek pokračujúcim nepokojom majú iránske orgány situáciu s protestmi pod kontrolou

12. 01. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
12. 01. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
.

Brusel ponúkol Pekingu alternatívu k vysokým dovozným clám na elektromobily

Európska únia v pondelok ponúkla Číne alternatívu k clám v spore o vysoké dovozné sadzby na čínske elektromobily. Európska komisia…

12. 01. 2026 | Ekonomika | 2 min. čítania | 0 komentárov
12. 01. 2026 | Ekonomika | 2 min. čítania | 0 komentárov

Fico: Samosprávy by si mali vyberať zhotoviteľov nájomných bytov jednoduchšie

Vláda uvažuje oslobodiť mestá a obce od komplikovaného verejného obstarávania obecných a mestských nájomných bytov. Chce im umožniť, aby si…

12. 01. 2026 | Ekonomika | 2 min. čítania | 0 komentárov
12. 01. 2026 | Ekonomika | 2 min. čítania | 0 komentárov

Nespravodlivo stíhajú lekárov, ktorí „kladú pacientov na prvé miesto“. Kennedy otvára oči Nemecku

Americký minister zdravotníctva Robert F. Kennedy Jr. vzniesol jasné obvinenia voči nemeckému súdnictvu, vláde a zdravotníckemu systému krajiny v súvislosti s pandémiou COVID-19.…

12. 01. 2026 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov
12. 01. 2026 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov

Cukor mu už došiel. Bol to signál Trumpa Putinovi

Zmocnenie sa ropného tankera Marinera, ktorý plával pod ruskou vlajkou, bolo signálom Trumpa Putinovi, informuje The Telegraph s odvolaním sa…

11. 01. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
11. 01. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
.

Eurokomisár pre obranu opäť pobavil: „Trúfne si“ Brusel na Moskvu s armádou 100-tisíc vojakov?

Podľa Andriusa Kubiliusa, eurokomisára pre obranu, by Európska únia  a jej členské štáty „mali zvážiť“ vytvorenie stálej armády so 100 000…

12. 01. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
12. 01. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

Ficov výrok o Kallasovej rezonuje v ruských médiách

Bývalá estónska premiérka Kaja Kallasová by mala byť nahradená na poste šéfky zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie, vyhlásil v…

12. 01. 2026 | Z domova | 1 min. čítania | 0 komentárov
12. 01. 2026 | Z domova | 1 min. čítania | 0 komentárov

Historik komentuje udalosti posledných dní. Výrok Štefanca ho šokoval: Keď Pán Boh chce niekoho potrestať, zoberie mu rozum

Cirka pred 2500 rokmi žil v starom Grécku bájkar Ezop. Satirickým spôsobom opisoval rôzne ľudské vlastnosti, ktoré pripisoval zvieratám. Jeho…

12. 01. 2026 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov
12. 01. 2026 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov

Rusko môže zvýšiť dodávky ropy do Číny kvôli poklesu vývozu z Venezuely

Rusko môže zvýšiť dodávky ropy do Číny kvôli takmer úplnému zastaveniu vývozu z Venezuely do ČĽR, informuje denník Komersant

12. 01. 2026 | Ekonomika | 1 min. čítania | 0 komentárov
12. 01. 2026 | Ekonomika | 1 min. čítania | 0 komentárov

.

Boris Susko podal dovolanie v prípade exšéfa finančnej správy Františka Imreczeho

Minister spravodlivosti Boris Susko podal dovolanie v prípade exšéfa finančnej správy Františka Imreczeho, ktorého Špecializovaný trestný súd (ŠTS) odsúdil minulý…

12. 01. 2026 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov
12. 01. 2026 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov

Taliansky vládny úradník bojuje o život po útoku gangu migrantov

Polícia tvrdí, že cudzinci s trestným záznamom spáchali v noci dva súvisiace útoky v blízkosti najrušnejšej železničnej stanice v Taliansku.…

12. 01. 2026 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov
12. 01. 2026 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov

Brusel vyhlásil vojnu kresťanskej Európe

Viktor Orbán na kongrese Fideszu jasne odkázal: Brusel dnes nie je ochrancom Európy, ale nepriateľom európskej kresťanskej civilizácie. Bruselská elita…

12. 01. 2026 | 0 komentárov

Pápež Lev XIV. ostro kritizoval Západ. Spomenul interrupcie, eutanáziu aj obmedzenie slobody prejavu

Pápež Lev XIV. počas svojho prvého novoročného príhovoru varoval pred stratou slobody prejavu, kritizoval súčasný vývoj vo svete a vyjadril obavy…

12. 01. 2026 | Svetonázor | 4 min. čítania | 0 komentárov
12. 01. 2026 | Svetonázor | 4 min. čítania | 0 komentárov

.

Vo veku 94 rokov zomrel slovenský muzikológ Oskár Elschek

Vo veku 94 rokov zomrel 10. januára slovenský muzikológ Oskár Elschek. Informovalo o tom Ministerstvo kultúry SR na svojom webe.…

12. 01. 2026 | Kultúra | 2 min. čítania | 0 komentárov
12. 01. 2026 | Kultúra | 2 min. čítania | 0 komentárov

Golonka opäť perlí: Slabá príprava pred ZOH. Országh nemá skúsenosti. Slafkovský ešte nie je kľúčová postava

Čerstvo 88-ročná legenda nášho hokeja Jozef Golonka je aj v komentároch o situácii v slovenskom hokeji vždy ostrý, ako bol…

12. 01. 2026 | 0 komentárov

„Psie záprahy… Rusko, Čína… NATO.” Trump hrozí na všetky strany

Trump vyhlásil, že obrana Grónska „doslova pozostáva z dvoch psích záprahov“. Podľa neho sú v tejto oblasti prítomné ruské a…

12. 01. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
12. 01. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

Dánsko má problém, podľa amerického vyslanca nezákonne okupuje Grónsko

USA, 12. januára 2026 - Dánsko okupovalo Grónsko v rozpore s normami OSN, vyhlásil osobitný vyslanec USA Jeff Landry. „História…

12. 01. 2026 | 0 komentárov

.

„Arktída sa stáva frontovou líniou,“ varuje popredný predstaviteľ NATO

Na bezpečnostnom fóre vo švédskom meste Sälen najvyšší vojenský veliteľ NATO pre Európu Alexus Grynkewich zdôraznil rastúci strategický význam Arktídy.…

12. 01. 2026 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov
12. 01. 2026 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov

Vyrieši ruská lodná spoločnosť nové hrozby na mori?

Rusko, 12. januára 2026 - Súčasná fáza rozvoja Ruskej federácie a Európy má jednu spoločnú charakteristiku: všetci chápu, že predchádzajúci…

12. 01. 2026 | 0 komentárov

Slovenský herec Milan Ondrík zožal veľký úspech, za svoj herecký výkon získal prestížnu medzinárodnú cenu

Slovenský herec Milan Ondrík zožal veľký úspech aj napriek obrovskej konkurencii. Producenti Veronika Pšteková a Anton Škérko priniesli z 37.…

12. 01. 2026 | Kultúra | 2 min. čítania | 0 komentárov
12. 01. 2026 | Kultúra | 2 min. čítania | 0 komentárov

Zlé rozhodnutia zachytené objektívom. Tieto zlyhania sa nedali prehliadnuť

Zlé rozhodnutia sú niekedy také očividné, že ich nemožno prehliadnuť ani na prvý pohľad. Táto galéria je dôkazom zlého načasovania,…

12. 01. 2026 | 0 komentárov

.

NAŽIVO

Takmer 800 budov v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev zostáva bez vykurovania aj tri dni po rozsiahlom ruskom útoku, oznámil primátor Vitalij Kličko.

20:20

Kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel vyhlásil, že Havana nevedie rozhovory so Spojenými štátmi. Vyjadril sa po výzve prezidenta USA Donalda Trumpa, aby sa Kuba s Washingtonom dohodla, inak ponesie dôsledky.

19:36

Sýrske úrady zadržali dvoch členov džihádistickej organizácie Islamský štát pre obvinenia z decembrového bombového útoku na mešitu v meste Homs. 

19:34

Rusko zaútočilo na ďalšie dve zahraničné civilné lode v Čiernom mori, oznámil ukrajinský vicepremiér pre obnovu Olexij Kuleba na sociálnej sieti Telegram.

18:58

.

Riaditelia škôl hodnotia zákaz mobilných telefónov

Zákaz mobilných telefónov od 1. januára 2025 hodnotia riaditelia škôl veľmi pozitívne. Podľa ich spätnej väzby kolektívy začínajú viac žiť,…

12. 01. 2026 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov
12. 01. 2026 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov

Pellegrini vôbec nesúhlasí so Štefancom: Tak sa potom pýtam, nemajú ísť na olympiádu po aktivitách USA vo Venezuele ani hráči z NHL?

Pred pár dňami sme informovali o kontroverznom a militantnom stanovisku bývalého poslanca Európskeho parlamentu za KDH Ivana Štefanca, ktorý na…

12. 01. 2026 | 0 komentárov

„Irán má veľké problémy“ – Trump už zvažuje pozemnú inváziu

Americký prezident Donald Trump na palube Air Force One nešetril ostrými slovami: oznámil, že Teherán „prekročil červenú čiaru“ a môže…

12. 01. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
12. 01. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

Malé rekonštrukcie, ktoré nemajú čo ponúknuť? Tieto projekty vás vyvedú z omylu

Malé rekonštrukcie dokážu zmeniť atmosféru domova viac, než by ste si na prvý pohľad mysleli. Aj drobné zásahy, trochu farby…

12. 01. 2026 | 0 komentárov

.

NAJČÍTANEJŠIE










Komentátora denníka SME Petra Schutza mali napadnúť v košickom Auparku, čaká na operáciu

Komentátora denníka SME Petra Schutza v sobotu poobede v košickom nákupnom centre Aupark mal napadnúť neznámy muž. Ako informoval denník,…

11. 01. 2026 | Aktualizované 11. 01. 2026 | Z domova | 3 min. čítania | 0 komentárov
11. 01. 2026 | Aktualizované 11. 01. 2026 | Z domova | 3 min. čítania | 0 komentárov

Sociálne siete deformujú naše deti. Zákaz je cesta, domnieva sa Hlas

Matúš Šutaj Eštok sa vyjadril v prospech možnosti zákazu sociálnych sietí pre deti a mládež. Pozreli sme sa na názory…

11. 01. 2026 | Komentáre | 4 min. čítania | 0 komentárov
11. 01. 2026 | Komentáre | 4 min. čítania | 0 komentárov

.
.

Blogy

Milan Šupa

Erik Majercak

Gustáv Murín

Anton Čapkovič

Marek Brna

Andrej Valihora

.
.
.
HS

NAŽIVO

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov