Vasiľ Hopko – biskup, ktorého nezlomilo väzenie

Detstvo poznačené stratou

Vasiľ Hopko sa narodil 21. apríla 1904 v Hrabskom pri Bardejove do chudobnej roľníckej rodiny. Jeho otec Vasiľ si privyrábal aj ako zvonár, no už v roku 1905 tragicky zahynul, keď ho pri zvonení proti búrke zasiahol blesk. Rodina sa ocitla vo veľkej biede. Matka Anna odišla za prácou do USA a o malého Vasiľa sa starali príbuzní. Keď mal sedem rokov, vzal si ho k sebe jeho ujo Demeter Petrenko, gréckokatolícky kňaz v Oľšavici. Práve u neho sa začal formovať Vasiľov hlboký vzťah k
cirkvi, obradu a kňazskému povolaniu.

Cesta ku kňazstvu

Základné vzdelanie získal v Bardejove, gymnázium absolvoval v Prešove, kde maturoval s vyznamenaním. Po maturite pokračoval v štúdiu teológie v Prešove. Jeho matka si želala, aby odišiel za ňou do Ameriky a stal sa kňazom pre gréckokatolíkov v Pittsburghu. Choroby a pobyt v nemocnici mu však cestu znemožnili. Neskôr to vnímal ako Božiu vôľu, ktorá ho ponechala slúžiť v rodnej krajine. Kňazskú vysviacku prijal 3. februára 1929 v Prešove.

Prvý farár gréckokatolíkov v Prahe

Ako mladý kňaz bol poverený významnou úlohou – organizovať gréckokatolícku farnosť v Prahe. Tá bola zriadená v roku 1933 a Vasiľ Hopko sa stal jej prvým farárom. Vďaka jeho úsiliu získali gréckokatolíci pre bohoslužby chrám sv. Klimenta. V Prahe sa venoval najmä chudobným, študentom a veriacim z rôznych prostredí. Už v roku 1929 založil Spolok gréckokatolíckych študentov. Popri pastorácii pokračoval aj v štúdiu. Doktorát teológie získal v roku 1940.

Spolupracovník biskupa Gojdiča

Po návrate do Prešova ho biskup Pavol Peter Gojdič ustanovil za špirituála kňazského seminára. Hopko vyučoval, formoval bohoslovcov a neskôr sa stal tajomníkom biskupa Gojdiča. Pôsobil aj ako profesor pastorálnej a morálnej teológie a redaktor časopisu Blahovistnik, kde uverejňoval články na posilnenie viery a porozumenie byzantskému obradu. Keď biskup Gojdič videl narastajúce povinnosti i hroziace politické nebezpečenstvo, požiadal Rím o pomocného biskupa. Tým sa stal práve Vasiľ Hopko.

Pomocný biskup Prešovskej eparchie

Za pomocného biskupa bol menovaný 2. januára 1947. Biskupskú vysviacku prijal 11. mája 1947 v Prešove. Hlavným svätiteľom bol biskup Pavol Peter Gojdič a spolusvätiteľmi boli pražský arcibiskup Josef Beran a košický biskup Jozef Čársky. Ako pomocný biskup sa stal pravou rukou Pavla Petra Gojdiča. Navštevoval farnosti, povzbudzoval veriacich a posilňoval ich vo vernosti Gréckokatolíckej cirkvi.

Prešovský sobor a začiatok krížovej cesty

Dňa 28. apríla 1950 bola po tzv. Prešovskom sobore Gréckokatolícka cirkev v Československu postavená mimo zákon.  Biskupi, kňazi aj veriaci boli nútení prijať pravoslávie alebo znášať prenasledovanie. Vasiľ Hopko odmietol zradiť katolícku vieru. Najprv bol internovaný v Báči a Hlohovci, neskôr väznený v pražskej Ruzyni. Vyšetrovatelia sa ho snažili zlomiť krutým fyzickým i psychickým týraním. V roku 1951 bol v Bratislave odsúdený na 15 rokov väzenia za vykonštruované obvinenia z velezrady a vyzvedačstva.

Roky väzenia a zlomené zdravie

Vo väzniciach strávil viac ako trinásť rokov. Prešiel Leopoldovom, Ilavou, Valdicami, Mírovom aj Ruzyňou. Pracoval pri obšívaní matracov, plátaní vriec, výrobe špendlíkov či bižutérie. Väzenie mu vážne poškodilo zdravie. Trpel cukrovkou, astmou, depresiami a následkami neľudského zaobchádzania. Napriek tomu zostal vnútorne pevný. Modlitba a vernosť cirkvi sa stali jeho oporou. V roku 1964 bol pre zlý zdravotný stav prepustený a umiestnený do charitného domova v Oseku v Čechách, kde sa stal duchovným otcom internovaných rehoľných sestier. Návrat po roku 1968 Po politickom uvoľnení v roku 1968 sa mohol vrátiť na Slovensko a zapojiť sa do obnovy Gréckokatolíckej cirkvi. Plnú správu eparchie mu však režim nedovolil vykonávať. Dňa 2. apríla 1969 bol menovaný za svätiaceho biskupa. Navštevoval farnosti, povzbudzoval veriacich a vysviacal nových kňazov. Hoci bol zdravotne oslabený, zostal duchovnou autoritou pre kňazov i laikov.

Smrť a svedectvo mučeníka

Vasiľ Hopko zomrel 23. júla 1976 v Prešove. Pochovaný je v krypte prešovskej katedrály. Neskoršie skúmanie jeho telesných ostatkov ukázalo nadmernú prítomnosť arzénu, čo potvrdilo podozrenie, že počas väzenia mohol byť dlhodobo otravovaný. Jeho smrť bola chápaná ako dôsledok väzenského utrpenia.

Blahorečenie a odkaz

Pápež Ján Pavol II. pri návšteve Prešova v roku 1995 pripomenul utrpenie biskupa Hopka ako súčasť svedectva gréckokatolíkov a dňa 14. septembra 2003 ho v Bratislave vyhlásil za blahoslaveného. Gréckokatolícka cirkev si ho uctieva ako hieromučeníka (biskupa mučeníka). Jeho biskupské heslo „Aby všetci boli jedno“ vystihuje celý jeho život: službu jednote, vernosti a zmiereniu. Vasiľ Hopko zostáva jednou z najvýraznejších postáv slovenskej cirkevnej histórie. Bol mužom, ktorého režim dokázal uväzniť, ale nikdy nezlomil.