Profesor Katz vo svojej analýze prichádza so záverom, že ani Rusko, ani Ukrajina nedokážu v dohľadnom čase vojensky zvíťaziť nad druhou stranou. Podľa profesora bude rozhodujúce to, či západná a najmä americká podpora Ukrajine bude pokračovať. Podľa profesora to závisí na tom, ako veľmi budú ľudia na Západe ekonomicky trpieť a aké politické strany budú následne voliť.

Profesor Katz si myslí, že ruský prezident Vladimir Putin spočiatku počítal s tým, že ruská invázia na Ukrajinu rýchlo povedie ku kapitulácii alebo dokonca k pádu Zelenského vlády. Podľa neho, sa tak nestalo v dôsledku tvrdého odporu zo strany Ukrajiny a rozsiahlych západných (najmä amerických) dodávok zbraní na Ukrajinu. Po šiestich mesiacoch sa tak z vojny stala drvivá opotrebovávacia vojna. Ako priznal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ruské sily okupujú približne 20 % ukrajinského územia. Podľa profesora, Západom podporované ukrajinské sily môžu síce Rusom zabrániť v ďalšom postupe, ale zdá sa, že ani Kyjev nebude schopný zatlačiť Putinove sily späť za hranice do Ruska. Je vidieť, že ani jedna strana nie je pripravená na prímerie, a tak vojna pokračuje – možno sa bude vliecť mesiace alebo dokonca roky.

Nakoniec sa však vojny predsa len skončia, zamýšľa sa ďalej profesor Katz. Ako by sa to mohlo stať v tomto prípade? Je možné, že napriek ťažkostiam, ktorým teraz čelí, sa Rusku podarí nejakým spôsobom zvrátiť situáciu a dosiahnuť svoj pôvodný cieľ – prinútiť Zelenského vládu ku kapitulácii alebo pádu. Na druhej strane sa môže stať, že Západom podporované ukrajinské sily nejakým spôsobom vytlačia Rusov z veľkej časti, ak nie zo všetkých území, ktoré predtým získali.

Vojny sa však nemusia nevyhnutne skončiť vojenskou porážkou jednej strany druhou, pokračuje ďalej profesor Katz. Vyčerpávajúce vojny sa môžu skončiť aj inými spôsobmi, napríklad vnútorným kolapsom v dôsledku vojnovej núdze (ako sa to stalo v Nemecku na konci prvej svetovej vojny) alebo tým, že ani jedna strana nie je schopná zvíťaziť nad druhou po rokoch bojov a obe sú ochotné prijať prímerie z dôvodu neprijateľne vysokých nákladov na pokračovanie vojny pre každú z nich (ako sa to stalo v iránsko-irackej vojne v rokoch 1980 – 1988). V skutočnosti, ak – ako sa zdá pravdepodobné – ani Rusko, ani Ukrajina nedokážu v dohľadnom čase vojensky zvíťaziť nad druhou stranou, vojna medzi nimi bude pokračovať dovtedy, kým sa jedna strana nezrúti alebo kým sa každá nevzdá svojho pokusu poraziť tú druhú.

Ako by sa teda mohla odohrať opotrebovacia vojna medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorá by trvala mesiace alebo dokonca roky? – nastoľuje otázku profesor Katz. Aké sú silné a slabé stránky každej strany v dlhodobom konflikte, vďaka ktorým je pravdepodobnejšie, že sa vyhne úlohe porazeného, aj keď nemôže triumfovať ako víťaz?

Profesor poznamenáva, že Ukrajinci sú ochotní húževnato bojovať na obranu svojej vlasti a majú prezidenta, ktorý je ochotný ich v tom viesť. Hoci ukrajinské sily nie sú také veľké a silné ako ruské sily, proti ktorým bojujú, využívajú rozsiahlu západnú (najmä americkú) vojenskú pomoc, ktorá im umožňuje viazať ruské sily a narúšať ich postup.

Podľa profesora ruské sily zaznamenali podstatne väčšie straty na živej sile a materiáli ako Ukrajina, avšak Rusko stále disponuje veľkým množstvom zbraní. Zdá sa, že Putin nebude zvrhnutý ani v dôsledku pokračujúcej patovej situácie na Ukrajine. Veľká časť ruskej verejnosti totiž stále podporuje Putina a vojnu proti Ukrajine.

Pofesor Katz tvrdí, že v opotrebovacej vojne záleží na tom, ktorá strana vydrží dlhšie ako tá druhá. Pre Ukrajinu je najväčším otáznikom, či a ako dlho ju bude Západ podporovať. Západné sankcie aj vlastné zníženie dodávok plynu do Európy zo strany Ruska viedli k oveľa vyšším cenám energií, ktoré negatívne ovplyvňujú európsku verejnosť. Ak bude ich ekonomická bolesť dostatočne dlho rásť, môžu si zvoliť politické strany, ktoré budú trvať na ústretovosti voči Rusku, myslí si profesor Katz.

Podľa profesora, americká pomoc Ukrajine by, samozrejme, mohla pokračovať, hoci by bolo ťažšie ju poskytnúť bez aspoň určitej európskej spolupráce. Podľa profesora, Putin dúfa, že ak sa ruské sily udržia na Ukrajine do roku 2024, návrat Donalda Trumpa – ktorý je notoricky známy svojimi sympatiami k Putinovi a nepriateľským postojom k Zelenskému – by mohol viesť k poklesu alebo ukončeniu americkej podpory Ukrajine, a tak umožniť Moskve zvíťaziť nad Kyjevom. Profesor dodáva, že to, či bude Trump znovu zvolený alebo sa bude správať tak, ako by si želal Putin, samozrejme, nie je vôbec isté.

Záverom profesor Katz pripomína, že americká podpora Veľkej Británie a Francúzska prispela k nemeckému kolapsu, ktorý ukončil prvú svetovú vojnu. Podobne sovietska, západná a arabská podpora Iraku prispela k rozhodnutiu ajatolláha Ruholláha Chomejního prestať sa pokúšať o pád Saddáma Husajna v iránsko-irackej vojne. Preto, to, či západná, a najmä americká podpora Ukrajine bude pokračovať, môže byť rovnako rozhodujúce pre to, ako sa skončí rusko-ukrajinská vojna, uzatvára svoju analýzu profesor Katz.