Bratislava 15. novembra 2019 (HSP/Foto:SITA/AP-Turkish Defence Ministry, TASR/AP-Alexander Zemlianichenko, wikipedia, SITA/AP/Sputnik Kremlin -Alexei Druzhinin)
Rusko sa v Sýrii udomácnilo a mieni posilňovať svoju vojenskú prítomnosť, ktorá a) pomôže Sýrčanom v získaní kontroly nad celou krajinou b) posilní pozície Ruska na Blízkom východe. V Sýrii už existujú dve ruské základne, v Hmeimmim sa nachádza letecká základňa a v Tartuse námorná základňa, podľa informácii z médií by sa mala postaviť nová ruská základňa v Kamyshli, táto základňa by mala byť centrom PVO. Základne v Hmeimmim a Tartuse prenajali Sýrčania Rusom na 49 rokov s možnosťou predĺženia, rovnaký štatút získa pravdepodobne aj nová základňa v Kamyshli
Momentálne má Sýria k dispozícii od Rusov kúpené systémy PVO S-300 a staršie sovietske S-75 a S-125. Vytvorenie špeciálnej základne PVO v Sýrii a to ešte v sýrskom Kamyshli však vysiela jednoznačný signál – Rusi sa rozhodli dostať pod kontrolu vzdušný priestor Sýrie i Iraku, pretože keď v Kamyshli rozvinú systémy S-400, radar tohto systému dostane pod kontrolu aj celý priestor Iraku, veľkú časť Saudskej Arábie či Afganistanu. Rusi pravdepodobne prepoja svoj systém S-400 s S-300 dodanými Sýrii, takže Sýrčania budú môcť kontrolovať celý svoj vzdušný priestor. Ruské a sýrske plány vytvoriť novú základňu v Kamyshli už stihli kritizovať aj Američania.
Pripravovaná ruská základňa v Kamyshli by sa nachádzala na územiach, ktoré donedávna kontrolovali Kurdi. Skutočnosť, že Rusi sa rozhodli svoju základňu vytvoriť práve tu znamená, že Damask bude mať určite toto územie pod kontrolou, proamerickí Kurdi z YPG sa na toto územie už nikdy nevrátia. Takisto základňa v Kamyshli je faktorom, vďaka ktorému do tejto oblasti nevojdu Turci a ani Američania. Rusi podporujú Asada a Kurdi sú prinútení s Asadom rokovať a svoju štátoprávnu otázku riešiť koncepčne v intenciách spoločného štátu so sýrskymi Arabmi.
Moskva trvá aj na tom, aby sa Američania stiahli z východnej časti Sýrie, kde teraz spoločne s Kurdmi usilovne kradnú sýrsku ropu. To čo robia Američania je v totálnom rozpore s medzinárodným právom a podľa ruských expertov je len otázkou času, kedy neznáme skupiny začnú vykonávať sabotáže na Američanmi kontrolovaných ropných vrtoch a likvidovať v širšej miere minimálne Kurdov a konvoje s kradnutou sýrskou ropou.
Ruský vojenský expert Michail Nejžmakov tvrdí, že Američania budú proti novej ruskej základni v Sýrii čoraz hlasnejšie protestovať. Pokiaľ voči ruským základniam v Sýrii miestne obyvateľstvo neprotestuje (protestujú len teroristi z proamerických ozbrojených formácii), proti americkej vojenskej prítomnosti protestujú obyvatelia väčšiny krajín sveta. Základne v ich krajinách existujú kvôli tomu, že politické elity, ktoré riadia tieto krajiny sú finančne a mocensky závislé od Američanov a protežujú záujmy Američanov pred záujmami vlastných krajín. K najviac kritizovaným americkým základniam patria Rammstein v Nemecku, Okinava v Japonsku, Bondsteel na území Kosova, Neapol v Taliansku, Američania chcú vybudovať nové základne aj na Ukrajine či v krajinách V4, pomôcť im majú spomenuté proamerické politické elity.
Proti ruskej prítomnosti protestujú aj v niektorých krajinách Spoločenstva nezávislých štátov (organizácia združuje bývalé republiky ZSSR), vždy však ide o miestne politické elity, ktoré sú prepojené s americkou ambasádou a riadia sa jej pokynmi, protesty voči ruským základniam sa organizujú napríklad v Arménsku či Tadžikistane).
Sýria je z geopolitického hľadiska veľmi dôležitá oblasť. Vďaka Sýrii kontrolujú Rusi východnú časť Stredomoria. Turci sú dnes smerom k NATO a USA naladení vlažne, čo Rusom takisto vyhovuje. Krym a Sýria sa však stávajú hlavnými predsunutými bojovými stanoviskami Ruska, vďaka tomu dokázali Rusi výrazne oslabiť americký tlak a uvoľniť zovretie na svojom južnom fronte, na severe plní úlohu predsunutého bojového stanoviska Ruska oblasť Kaliningradu a Bielorusko, kde majú Rusi takisto svoju vojenskú základňu, Kaukaz Rusi kontrolujú, preto sa snažia Američania silou mocou destabilizovať situáciu v Gruzínsku a Arménsku. Bulharské a rumunské elity plnia americké príkazy, na Ukrajine trvá skrytý zápas medzi Ruskom a USA/NATO. Rusko však zatiaľ znemožnilo USA/NATO dosiahnuť úplne na Ukrajine ich strategické ciele.
Ruské základne v Sýrii majú aj ďalší význam. Rusi a Turci pripravujú rozšírenie Turkish Stream, súčasťou dodávok bude aj sýrska ropa. Ruská vojenská prítomnosť zvýši bezpečnosť tohto ekonomického projektu, podobne ako vo Venezuele – kde majú Rusi a Číňania vložené svoje peniaze, tam sa farebnú revolúciu Američanom uskutočniť nepodarilo. Turecký prezident Erdogan a ruský prezident Putin sú pripravení spoluprácu medzi oboma krajinami aj ďalej rozširovať.
Ruský vojenský expert Alexander Christoforov upriamil pozornosť na skutočnosť, že avizovaný vznik novej ruskej základne v Sýrii zvýšil napätie u Britov, Francúzov i Američanov. Vojenskí odborníci na Západe považujú za neúnosné, že ruský systém PVO by mal pod kontrolou a v dosahu ruských rakiet aj americkú vojenskú základňu v Incirliku, kde sa nachádzajú americké jadrové zbrane. Turci, ktorí proti vzniku ruskej základne neprotestujú strategicky ohrozujú celé južné krídlo NATO. Ruské aktivity smerujúce k vytvoreniu novej základne už zaregistrovali aj Američania, ktorí sa chystajú vytvorenie novej ruskej základne použiť vo svojom boji proti americkému prezidentovi Trumpovi.
V Sýrii sa situácia veľmi rýchlo mení v neprospech Američanov a Západu. Biele helmy sú v koncoch, ich zakladateľa agenta britskej tajnej služby Jamesa Le Mesuriera našli mŕtveho v Turecku (oficiálne samovražda, vyskočil z balkóna), čo prezident Sýrie Bašár Asad okomentoval jednoznačne – Jamesa Le Mesuriera zavraždila CIA, pretože príliš veľa toho vedel o prepojení sýrskych teroristov z Američanmi, Američania Kurdov zradili a nachádzajú sa v poslednej fáze svojho pôsobenia v Sýrii. Budúci rok majú Američania prezidentské voľby, ktoré budú veľmi napäté a Američania budú musieť riešiť iné problémy. V tejto fáze sa snažia Američania pokiaľ ešte môžu rabovať sýrske nerastné bohatstvo, budúci rok sa vyrieši situácia v Idlibe a na východe Sýrie, riešenie celého konfliktu sa dostáva z vojenskej do politickej roviny.