Rusko podpísalo s Talibanom dohodu o palivách

Moskva 6. októbra 2022 (HSP/oilprice/Foto:Pixabay)

Taliban, ktorý sa snaží prekonať hospodársku a humanitárnu krízu v Afganistane, keďže jeho vláda v krajine nie je svetom uznaná, našiel ochotných partnerov v dvoch krajinách, ktorých obchod je výrazne obmedzený medzinárodnými sankciami – v Rusku a Iráne, informuje o tom špecializovaná stránka Oil Price. Moskva sa pridala k Teheránu na krátkom zozname hlavných miest ochotných rokovať s Talibanom na základe predbežnej dohody podpísanej minulý týždeň

Afganistan bude dostávať 1 milión ton benzínu, 1 milión ton nafty, 500 000 ton skvapalneného plynu a 2 milióny ton pšenice ročne, oznámil minulý týždeň minister obchodu a priemyslu Talibanu Nooruddin Azizi.

Touto dohodou sa “Rusko pripojilo k tomu malému počtu krajín, ktoré sú ochotné obchodovať s Talibanom, pokiaľ ide o vývoz a dovoz,” povedal Narendra Taneja, významný ekonóm, ktorý predsedá indickému Nezávislému energetickému inštitútu.

Čo dostane Rusko na oplátku od svojho partnera s nedostatkom peňazí, je oveľa menej jasné, ale zdá sa, že na stole by mohol byť poľnohospodársky tovar a perspektíva budúceho prístupu k afganskému prírodnému bohatstvu.

Taliban, ktorý je rovnako ako Rusko v podstate odrezaný od svetového bankového systému, uviedol, že za komodity zaplatí v ruských rubľoch. Taneja však naznačuje, že je to nepravdepodobné vzhľadom na ťažkosti Afganistanu získať ruskú menu prostredníctvom obchodu. “Zdá sa, že ide skôr o veľmi neformálny druh dohody, barterový druh dohody, kde Rusko bude dodávať ropu a plyn a [Afganistan] bude na oplátku dodávať všetko, čo bude môcť,” povedal Taneja pre RFE/RL z Naí Dillí.

Rusko, rovnako ako zvyšok medzinárodného spoločenstva, neuznáva vládu Talibanu a oficiálne považuje túto tvrdú islamistickú skupinu za teroristickú organizáciu. Moskva však pri viacerých príležitostiach hostila predstaviteľov Talibanu v rámci snáh o mierové rokovania pred násilným ovládnutím Kábulu touto skupinou v auguste 2021.

Odvtedy Moskva udržiava v Kábule veľvyslanectvo a osobitného zástupcu pre Afganistan. Prezident Vladimir Putin uviedol, že Rusko podnikne kroky na vyradenie Talibanu zo svojho zoznamu teroristov, a nariadil médiám v krajine, aby prestali označovať túto skupinu ako takú, ako to vyžaduje ruský zákon.

Tesne pred júnovým Medzinárodným hospodárskym fórom v Petrohrade, na ktorom sa zúčastnila delegácia Talibanu vrátane Azízího, Putin pridelil vývoz obilia do krajiny sužovanej suchom, “ak to bude potrebné”.

Nová dohoda prichádza po týždňoch diskusií v Moskve, ktoré sa uskutočnili po Aziziho návšteve minulý mesiac. Osobitný zástupca Moskvy pre Afganistan Zamir Kabulov pre ruskú štátnu tlačovú agentúru TASS potvrdil, že bola vypracovaná “predbežná” dohoda, a Azizi uviedol, že ak budú obe strany s dohodou spokojné, dôjde k dlhodobejšej dohode.

Azizi uviedol, že Afganistan bude dostávať komodity so zľavou a dodávky pohonných hmôt sa údajne budú dodávať po ceste cez Strednú Áziu.

Talibanský minister obchodu a priemyslu tiež uviedol, že Afganistan dostával plyn a ropu z Turkménska a Iránu. Koncom augusta 2021 Teherán zrušil prekážky vývozu pohonných hmôt do Afganistanu, ktoré boli zavedené začiatkom tohto mesiaca z bezpečnostných dôvodov v súvislosti s nepokojmi v krajine.

Irán údajne vyviezol do Afganistanu od mája 2020 do mája 2021 približne 400 000 ton paliva a pred prevratom Talibanu bol Turkménsko hlavným dodávateľom benzínu do Afganistanu.

“Krajina… by nemala byť závislá len od jednej krajiny, mali by sme mať alternatívne spôsoby,” povedal Azízí minulý týždeň pre agentúru Reuters.

Dohoda s Ruskom sa považuje za jednu z najväčších obchodných dohôd Talibanu a vyvolala otázky o tom, čo môže militantná skupina ponúknuť.

Doteraz bol vývoz uhlia a clo z neho kľúčovým zdrojom príjmov Talibanu. Veľká časť uhlia sa vozila do susedného Pakistanu.

Okrem uhlia a poľnohospodárskeho tovaru, ako sú ovocie, orechy a liečivé byliny, sa zdá, že nevyužité afganské zdroje sú potenciálnym obchodným artiklom.

Predpokladá sa, že táto chudobou postihnutá krajina má bohaté nerastné zdroje vrátane medi, železnej rudy, zlata, lítia a kobaltu, ako aj množstvo prvkov vzácnych zemín. Vládne agentúry USA odhadli hodnotu na viac ako 900 miliárd dolárov, zatiaľ čo bývalá afganská vláda ju vyčíslila na 3 bilióny dolárov.

Potenciál Afganistanu vzbudil veľký záujem Číny, Indie, Ruska a ďalších krajín a viedol Taliban k snahe o obnovenie čínskeho projektu medenej bane Aynak a zároveň k opatrným rokovaniam o ťažbe lítia a kobaltu, dvoch kľúčových zložiek batérií, ktoré poháňajú svetovú ekologickú energetiku.

Afganistan má podľa Taneja aj nevyužité zásoby ropy a zemného plynu, ale nedokázal tieto zdroje komerčne využiť. “Myslím si, že význam dohody medzi Talibanom a Ruskom spočíva v tom, že je to začiatok niečoho, čo môže prerásť do väčších vecí, ako je ťažba vzácnych nerastov v Afganistane alebo možno ťažba zemného plynu,” povedal Taneja.

Hoci podľa neho Afganistan možno bude chcieť využiť túto príležitosť na podporu rozvoja plynovodu, je príliš skoro povedať, či by sa to mohlo stať skutočnosťou.

Dokončenie plynovodu TAPI, veľkého projektu, ktorý mal prepravovať zemný plyn z Turkménska do Pakistanu a Indie cez Afganistan, sa už roky zastavilo, hoci turkménska časť bola dokončená v roku 2019.

V novembri 2021 sa turkménski predstavitelia zapojili do rokovaní s Talibanom zameraných na dokončenie afganskej časti plynovodu, ktoré sa začalo v roku 2018 a ktoré malo Afganistanu ročne dodať 5 miliárd kubických metrov plynu, čo by viac ako stačilo na pokrytie jeho ročnej spotreby 200 miliónov kubických metrov.

Ruská invázia na Ukrajinu vo februári viedla mnohé západné krajiny k uvaleniu sankcií na Rusko vrátane sankcií na vývoz ropy a plynu.

Dohoda s Afganistanom by sa však týmto trestným opatreniam účinne vyhla.

“Od sankcií proti ruskej rope a plynu Rusko hľadá nové trhy, hľadá nové krajiny, kde by mohlo predávať svoju ropu,” povedal Taneja. “Afganistan síce nie je veľkým odberateľom – je to veľmi malý odberateľ ropy a plynu -, ale napriek tomu je to ďalšia krajina, ktorá má zrejme záujem o ruskú ropu a plyn. A ako viete, vládu Talibanu neuznáva prakticky žiadna krajina. Preto sa vyhnú sankciám.”

Pokračovanie dodávok paliva z Ruska by však mohlo naraziť na ďalšie prekážky, pričom Taneja vymenoval potrebu nájsť spoločnosti, ktoré by boli ochotné poistiť náklad, vytvorenie spoľahlivých platobných a dodávateľských mechanizmov a riziko prilákania sankcií v budúcnosti.

Rokovania Moskvy s Talibanom viedli ku kritike a nová dohoda o vývoze ropy a plynu nie je výnimkou, o čom svedčí množstvo príspevkov na sociálnych sieťach, ktoré upozorňujú na oficiálny štatút Talibanu ako teroristickej organizácie v Rusku.

Keďže však Afganistan trpí obrovskou humanitárnou krízou spôsobenou suchom, povodňami a vojnou – čo viedlo k tomu, že ho OSN nedávno označila za “horúce miesto hladu” -, dodávky pšenice z Ruska sa vnímajú ako pozitívny vývoj.

“Odhliadnuc od politiky, od toho, čo sa deje na Ukrajine a medzi Ruskom a Západom, si myslím, že pre nás ako ľudí je dôležité zabezpečiť, aby v Afganistane nehladoval ani jeden človek,” povedal Taneja. “Ľudia nie sú Taliban, vládcovia sú Taliban. A ľudia hladujú. Takže by im mala pomôcť každá krajina.”