Admirál Richardson sa nechal počuť, že je potrebné, aby Američania začali rázne tlačiť na Rusko a Čínu, podľa Richardsona Rusko a Čína využívajú svoje námorné flotily k tomu, aby “agresívne obsadzovali cudzie územia i moria”. Podľa Richardsona Rusi zablokovali Azovské more a zvyšujú svoju vojenskú prítomnosť vo východnom Stredomorí, čo je pre Američanov neprijateľné. Takisto navrhol, aby Američania konečne urobili prvý krok a začali vo vybraných oblastiach tlačiť na ruských a čínskych súperov. Richardson doslovne uviedol, “že by bolo vhodné, aby Američania prinútili konkurentov reagovať na americké prvé kroky. Hra s bielymi figúrkami na šachovej doske prináša výhodu”
Pokiaľ najvyššie ruské vedenie na primitívne útoky amerického admirála Richardsona nereagovalo, pretože sa nepatrí predsa reagovať na výkriky nejakého hysterického amerického dôstojníka, na Richardsonove výroky reagovali viacerí ruskí experti a novinári nižšieho rangu, ktorí spravili z Richardsona úplného hlupáka.
Napríklad Andrej Manojlo, profesor politológie Lomonosovovej univerzity v Moskve je presvedčený, že u Richardsona ide o klasický prejav mužskej menopauzy. Mladosť má Richardson za sebou, čoskoro pôjde do dôchodku a pravdepodobne chce zožať obdiv susediek vo vilovej štvrti, pred ktorými chce vyzerať ako tvrdý a neohrozený americký vojenský hrdina. Presne podľa vzoru ruského práporčika s filmu DMB, ktorý vojakom vysvetľuje: “Všetkých zlomíme, celý svet skopneme do prachu. Ale samozrejme nie hneď, až neskôr”.
Podľa Manojla majú Američania problém s kádrami, Richardson patrí ešte stále k najbystrejším americkým dôstojníkom. Skutočnosť, že sa Richardson snaží zo seba robiť politika je však frustrujúca, Richardson tára rovnako ako poľní velitelia teroristických organizácii na Blízkom východe. Tí takisto cítia potrebu okrem vedenia vojenských akcií riadiť aj agitáciu a politické školenie mužstva. Možno čoskoro uvidíme Richardsona aj v nejakej talk-show.
Richardson sa intelektuálne hýbe v trojuholníku Rusko-Čína-USA, takže je pochopiteľné, že cíti potrebu sa v tejto oblasti aj vyjadrovať. Manojlo sa priznal, že nerozumie presne ako by mala morská flotila obsadzovať cudzie územia, možno chce americké lode Richardson rozmiestniť na Donbase ako centrálne palebné systémy. Celkovo to pripomína tvrdenia o ponorkách v stepiach Ukrajiny, či Bieloruské more o ktorom s takým elánom a zanietene hovorila Psakiová, tá sa takisto preslávila úžasnou dávkou tuposti.
Ruský politológ Igor Rjabov sa rovnako zabáva na agresivite amerického admirála, ktorý čoskoro pôjde do dôchodku. Podľa Rjabova je americký generál len frustrovaný z toho, že sa situácia vo svete nevyvíja tak, ako by Američania chceli. Richardsonovým slovám by neprikladal až takú veľkú váhu, stačí keď admirál zmení lieky a môže to mať priaznivý dopad na jeho zdravie. Dôležité je sledovať oficiálne vyhlásenia amerických politických elít. Američania vnímajú Rusko a Čínu ako najväčšiu hrozbu pre USA a nedokážu prijať skutočnosť, že jednopolárny svet je minulosťou a geopolitické i vnútorné problémy USA stále rastú.
Podľa Rjabova Moskva s prehľadom dokáže reagovať na hystériu partnerov. Richardson nie je pre Moskvu partner, je to starší, frustrovaný americký dôstojník, ktorému čoskoro niekto na dôchodku napíše pamäte, na slová Richardsona oficiálna Moskva určite reagovať nebude.