Novinári redakcie Newsweek, ktorí priniesli túto správu, prízvukujú, že Nóri veľmi ľutujú, že vlastníkom základne je odnedávna Rusko a nevedia, akým spôsobom by sa dalo vrátiť základňu do vlastníctva Nórska. Všetky pokusy uskutočniť rokovania s majiteľom základne stroskotali.
Základňu v blízkosti ruských hraníc vybudovala fakticky celá Severoatlantická aliancia. Novinári Newsweeku prízvukujú, že Nóri sú považovaní za veľmi kvalifikovaných remeselníkov, odborníkov na budovanie podzemných tunelov, preto sa bezprostredne podieľali na výstavbe. Britská strana zodpovedala za budovanie opevnení a úkrytov. Tieto opevnenia boli podľa odborníkov schopné odolať priamemu zásahu jadrovou bombou. Američania vyzbrojili celú základňu najvyspelejšou elektronikou.
Výstavbu začali tým, že vybudovali tunel do skaly v ústí morského fjordu. Vnútorné priestory rozšírili tak, že základňa môže súčasne prijať niekoľko malých vojnových lodí a ponoriek. Celková rozloha základne je 25 tisíc metrov štvorcových. Je tam menší prístav /2,5 tisíc metrov štvorcových/, priestory pre opravné a rekonštrukčné práce, sklady, ubytovne so 124 izbami o celkovej rozlohe 3 tisíc metrov štvorcových. Vedľa hlavného tunela vybudovali niekoľko menších – lokálnych, ktoré vedú von zo základne v rôznych smeroch. Ešte pred niekoľkými rokmi, hlavne v časoch studenej vojny, bola základňa využívaná najmä americkými ponorkami, ktoré strážili Severný ľadový oceán.
Je to až neuveriteľné, že sa Rusko mierovou cestou zmocnilo tejto strategickej námornej základne v Nórsku. Ako a prečo sa to stalo? Ohromným prekvapením bolo, keĎ sa zistilo, že tento mimoriadne dôležitý, strategický objekt bol vystavený na predaj na internete. Pred niekoľkými rokmi nórske vedenie dospelo k názoru, že pre ich krajinu Rusko už nepredstavuje žiadnu hrozbu, a preto nemá zmysel naďalej prevádzkovať vojenskú základňu v prístave Olavsvern a utrácať značné finančné prostriedky na zabezpečenie jej bezproblémového chodu.
Nórsko dostalo požehnanie aj z Bruselu a ponúklo základňu na predaj za 105 miliónov nórskych korún /12 miliónov eur/. Na prekvapenie sa záujemca nehlásil dlhšiu dobu. Viaceré nórske médiá vtedy poznamenali, že zákazníka je veľmi ťažko zohnať: kto by si totiž chcel kúpiť „dieru v skale blízko Severného polárneho kruhu“?
Najprv sa predajom zaoberali odborníci na požiadavku nórskej vlády, ale keď nedokázali nájsť záujemcu, dali ponuku na internet – na portáli finn.no. Nórske médiá neskôr na margo predaja základne cez internet ironizovali, že znenie inzerátu muselo byť romantické a upokojujúce: „Predáva sa menšia námorná vojenská základňa, výhodne, lacno…“
A zabralo to: onedlho sa vynoril záujemca, ktorý mienil základňu kúpiť. Volal sa Gunnar Wilhelmsen a nevyvolával žiadne podozrenia: vyzeral ako obyčajný obchodník. Keďže žiadal maximálne znížiť cenu „tovaru“, nakoniec si vojenskú základňu kúpil ozaj za „akciovú cenu“ – iba za 4,4 miliónov eur /38,1 milióna nórskych korún/.
Na začiatku bolo všetko v poriadku, ale potom sa začali diať čudné veci. Do bývalej nórskej základne začali „chodievať na návštevu“ ruské lode. Vlani v októbri sa v Olavsverne zastavila ruská vedecko-výskumná loď Akademik Nemčinov, onedlho podobná loď Akademik Šatskij“. Nórske orgány zistili, že obidve lode patria ruskej spoločnosti Sevmorneftegeozitika. Opýtali sa majiteľa, čo robia ruské lode v bývalej nórskej vojenskej základni. Gunnar Wilhelmsen celú vec vysvetlil pomerne hmlisto. Kompetentné orgány sa dozvedeli, že základňa už Wilhelmsenovi nepatrí – vraj ju predal, alebo dal do prenájmu Rusom. Ako to bolo v skutočnosti, neprezradil. Je to komerčné tajomstvo…
Až potom sa kompetentné nórske orgány spamätali. Čo by chceli? Bývalá vojenská základňa je dnes bežným súkromným majetkom a majiteľa /bývalého a nového/ nezaujímajú nórske štátne záujmy a obranná politika krajiny. Je obchodník. Pochopiteľne, nórska vláda a v obrannom rezorte viacerí zjavne znervózneli a vyhlásili, že za každú cenu základňu treba vrátiť do vlastníctva nórskej armády. Lenže, ako?
„Dnes je to absolútne jasné, že predaj vojenskej základne v Olavsverne bol obrovskou chybou,“ cituje Newsweek prezidentku Nórskej obrannej asociácie Anne-Margrete Bollmannovú, ktorá v minulosti slúžila v nórskom vojenskom námorníctve. Newsweek uvádza názory aj iných kompetentných, ktorí ostro kritizujú nešťastný predaj základne, ktorá sa dostala do rúk Rusom.
Dáva však priestor aj tým, ktorí vidia pozitíva tejto skutočnosti. Napríklad Jens Johan Hjort, primátor mesta Tromso, ktoré sa nachádza blízko bývalej vojenskej základne v Olavsverne, na celú vec pozerá dosť optimisticky: „Nový majiteľ nám prisľúbil, že do Olavsvernu budú častejšie prichádzať lode, bude tu rozvíjať obchod. Predtým základňa celé roky zívala prázdnotou a prístav sa nevyužíval. Naši obyvatelia budú mať dobrú možnosť rozvíjať obchody alebo dobre si privyrobiť. Všetko to pozitívne ovplyvní hospodársku situáciu v našom regióne,“ zdôraznil.
Táto správa prebehla aj niekoľkými ruskými médiami, ale u východných susedov žiadne vzrušenie nevyvolala – ani u politikov, ani u armády, ani u médií a ani u obyvateľstva: no a čo, bežná vec – “kúpili si bývalú vojenskú základňu – čo je na tom?“
Nórske médiá sa pokúsili pátrať po novom majiteľovi bývalej vojenskej základne v Olavsverne. Majú informácie, že človek, ktorý predtým kúpil základňu – Gunnar Wilhelmsen, vraj dlhé roky spolupracoval s Gazpromom. Vypátrali, že aj spoločnosť Sevmorneftegeozitika, ktorej lode zachádzali do prístavu v Olavsverne, je tiež obchodným partnerom toho istého ruského plynového gigantu. Pokúšajú sa odhadnúť, komu napokon patrí bývalá vojenská základňa v Olavsverne, ale zatiaľ to presne nevedia. Na 99 percent sú však presvedčené, že nový majiteľ vojenskej základne „govorit po-russki…“

eu