Môj profil 
Predplatné
„Naša vlasť, Česká a Slovenská Federatívna Republika, pozostávajúca z Českej Republiky a Slovenskej Republiky, sa má z rozhodnutia dvoch, v súčasnosti najsilnejších politických strán, rozpadnúť. Ide o politické strany, ktoré v posledných voľbách do zastupiteľských zborov v júni 1992 získali v Českej republike 33,43 % (ODS, pozn. SITA) a v Slovenskej republike 37,26 % (HZDS, pozn. SITA) hlasov.
Ani jedna z týchto politických strán však nemala vo svojom politickom programe výslovne uvedené rozdelenie federácie. Neschopnosť politického dialógu medzi reprezentantmi víťazných politických strán ich priviedla k rozhodnutiu rozbiť náš štát bez toho, aby sa mohol občan k tomuto ich kroku vyjadriť,“ uvádzalo sa v liste.
Aktivisti sa odvolávali na československý ústavný zákon číslo 327/1991, podľa ktorého má občan právo sa vyjadriť k zásadnej otázke formy štátoprávneho usporiadania v referende. „Víťazné politické reprezentácie však považujú referendum za zbytočné. Podľa ich tvrdenia sa občania rozhodli o rozdelení štátu v posledných parlamentných voľbách, čo je ale zavádzajúca lož. Ak by občania skutočne chceli rozpad federácie, vôbec by nevolili poslancov do Federálneho zhromaždenia, ako boli k tomu vyzývaní separatistickými politickými stranami na Slovensku. Odmietnutím referenda sa porušuje ústavný zákon a občan v duchu dávnych komunistických kritérií je opäť odsúvaný na perifériu života štátu,“ konštatovali aktivisti.
Aktivisti argumentovali aj tým, že Federálnemu zhromaždeniu bolo ešte na jeseň 1991 predložených dva a pol milióna podpisov občanov, požadujúcich referendum v otázke ďalšieho štátoprávneho usporiadania federácie. „Teraz, päť mesiacov po voľbách (parlamentné voľby 1992, pozn. SITA), za výrazne zmenenej a napätej vnútropolitickej situácie, sa znova rozbieha petičná občianska iniciatíva za vyhlásenie referenda, ktorú behom krátkeho času už podpísalo vyše 75 000 občanov a ďalšie podpisy pribúdajú. Ale ani tieto hlasy občanov nie sú braté do úvahy, ba sú niektorými politikmi zásadne odmietané. Občan je opäť postavený do polohy trpeného elementu, ktorého si politici prizvú k voľbám až o štyri roky. To však už budú úplne iné voľby, v úplne inom štáte,“ uvádzalo sa v liste
Aktivisti v liste pripomínali budovanie prvej demokratickej Československej republiky, ako aj boj proti fašizmu, ktorý viedol k obnoveniu spoločného štátu v roku 1945. „Nemienime tu uvádzať našu spoločnú traumu z roku 1948, keď sme boli na dlhé štyri desaťročia pripútaní k Sovietskemu zväzu, či z roku 1968, keď naše národy boli nútené prijať okupáciu vojskami Varšavskej zmluvy.
Jedno však musíme pripomenúť. Ani raz v dejinách – či už to bolo v roku 1938, v roku 1948 či v roku 1968 – sa Spoločnosť národov či Organizácia spojených národov neozvali na ochranu práv československého občana. Na rehabilitáciu svojho mlčania máte teraz poslednú možnosť,“ uzatváral list. Pod dokument sa podpísali aj spoločensky známe osobnosti, ako napríklad historička Katarína Zavacká, historik Jozef Jablonický, politológ Miroslav Kusý alebo herečka Zuzana Kronerová.
Prvého januára 1993 nakoniec vznikli nezávislé štáty Česká republika a Slovenská republika.
.jpg)
