“Ak chce mať Taliansko vplyv, je lepšie, aby sa nehralo na samotára proti všetkým. To v Európe nikdy nie je dobré pre žiadnu krajinu,” povedal pre EURACTIV Taliansko poslanec Európskeho parlamentu za stranu Obnovme Európu Sandro Gozi, zástupca strany Italia Viva Mattea Renziho, ktorá je teraz spojencom strany Azione Carla Calendu.

“Meloniová vedie ideologický boj na vnútornú potrebu a izoluje sa v Európe. Čím skôr Meloniová ustúpi zo svojich krokov, tým lepšie,” dodal.

Nová rímska vláda na čele s Meloniovou sa v posledných desiatich dňoch dostala do patovej situácie v súvislosti s príchodom migrantov k jej pobrežiu.

Na pobrežie dorazili celkovo štyri lode s približne 1 000 migrantmi, pričom minister vnútra Matteo Piantedosi vyhlásil, že “sa musia vrátiť mimo teritoriálnych vôd a vlajkový štát musí prevziať zodpovednosť za nich”.

Zatiaľ čo ženám, deťom a osobám so zdravotnými problémami bolo umožnené okamžité vylodenie, prítomnosť ostatných na palube niekoľko dní viedla k napätiu. Plavidlá vyzvali, aby ich všetkých okamžite vylodili, pretože niektorí držali hladovku a iní v zúfalstve skákali z člnov do vody.

Proti tvrdeniu Talianska, že za premiestnenie migrantov by mal byť zodpovedný vlajkový štát každého plavidla, a nie Taliansko alebo miesto, kam migranti priplávajú, ostro vystúpili rôzni právni experti, aktivisti za ľudské práva, humanitárne skupiny a politici.

Medzitým politická kríza medzi Talianskom a Francúzskom, ktorú lode spôsobili, nevykazuje žiadne známky zmiernenia. Loď Ocean Viking mimovládnej organizácie SOS Mediterranée zakotvila v Toulone a “výnimočne” vylodila 234 migrantov na palube.

Francúzsko však tvrdí, že ďalších neprijme, a uvádza, že by sa mali prerozdeliť medzi členské štáty, a vyzýva “všetkých ostatných účastníkov” európskeho mechanizmu premiestňovania migrantov, aby urobili to isté, najmä Nemecko.

“Je jasné, že to bude mať mimoriadne vážne dôsledky pre naše bilaterálne vzťahy s Talianskom,” povedal francúzsky minister vnútra Gérald Darmanin, ktorý vydal príkaz na sprísnenie hraničných kontrol s Talianskom a mnohých migrantov už vrátil späť.

Podľa Goziho Taliansko vytvorilo krízu proti národným záujmom: “Sme vo veľkej kríze a zodpovednosť nesie Giorgia Meloniová, ktorá robila propagandu na koži migrantov. Taliansko musí splniť svoju úlohu.”

Spoločný východostredomorský postoj

Kým však Gozi kladie politickú zodpovednosť na Rím, ostatné prijímajúce krajiny v Stredozemnom mori podporujú Taliansko v jeho vzdore.

Malta, Cyprus a Grécko sa pripojili k iniciatíve, na čele ktorej stojí Piantedosi a ktorá vyzýva EÚ, aby zasiahla do prebiehajúcej migračnej situácie.

Vo svojom vyhlásení zverejnenom cez víkend zopakovali svoj postoj, že “nemôžu súhlasiť s názorom, že krajiny prvého vstupu sú jedinými možnými európskymi miestami vylodenia nelegálnych prisťahovalcov”.

Odsúdili tiež súkromné charitatívne plavidlá, ktoré “konajú úplne nezávisle od príslušných štátnych orgánov” a zachraňujú migrantov uviaznutých na mori po pokuse dostať sa do EÚ.

Krajiny v Stredozemnom mori sú však už dlho pod paľbou kritiky za to, ako sa správajú k migrácii.

Napríklad Malta bola široko kritizovaná za ignorovanie núdzových volaní, odkladanie reakcií a odsúvanie migrantov líbyjskej pobrežnej stráži a od roku 2020 prijala neoficiálnu politiku nekomunikácie s médiami o záchrane migrantov.

Tisíce migrantov sa pokúšajú preplávať do Európy z líbyjského pobrežia, aby sa dostali do Európy na chatrných plavidlách, čo vedie k tisícom úmrtí. Len v roku 2022 ich zahynulo viac ako 1 200, pričom od roku 2014 ich bolo celkovo približne 25 000.

Malta bola široko kritizovaná za ignorovanie núdzových volaní, odkladanie reakcií a odsúvanie migrantov na líbyjskú pobrežnú stráž, kde im naďalej hrozí znásilnenie, mučenie, väznenie, vydieranie a smrť.

V roku 2017 európska agentúra Frontex napísala, že “všetky strany zapojené do operácií SAR (Search and Rescue) v centrálnom Stredomorí nevedomky pomáhajú zločincom dosiahnuť ich ciele s minimálnymi nákladmi, posilniť ich obchodný model zvýšením šancí na úspech”.

Reakcie Talianska

“Taliansko vždy plnilo svoju úlohu, vždy sme dodržiavali všetky dohody, to ostatní ich nedodržiavali,” povedal minister zahraničných vecí a bývalý predseda Európskeho parlamentu z Forza Italia Antonio Tajani a vyzval na vytvorenie európskej stratégie.

V súvislosti s francúzskou otázkou stredopravicový politik Európskej ľudovej strany (EPP) hovoril o “dobromyseľnom vyhlásení” Ríma, ktoré si Paríž vyložil ako provokáciu a v otázke vnútornej politiky reagoval “prehnaným tónom”.

Keďže riešenie na úrovni EÚ chýbalo, niektoré krajiny EÚ sa v júni dohodli na mechanizme dobrovoľnej solidarity – návrhu, v rámci ktorého členské štáty dobrovoľne pomáhajú iným krajinám EÚ, ktoré sú silne postihnuté migračným prílevom, buď premiestnením, alebo finančnými prostriedkami.

Okrem toho trinásť členských štátov súhlasilo s poskytnutím “prísľubov premiestnenia” pre viac ako 8 000 ľudí, zatiaľ čo Nemecko, Dánsko, Holandsko, Česká republika a Švajčiarsko ponúkli finančný príspevok.

Pokrok v premiestňovaní je však ľadový. Podľa Tajaniho “doteraz bolo premiestnených 117 osôb, z toho 36 vo Francúzsku. Taliansko vždy plnilo svoju úlohu, vždy sme dodržiavali všetky dohody, to ostatní ich nedodržiavali,” uzavrel.

Zle zvládnutá komunikácia

“Ak by Taliansko prestalo oponovať každému vyhláseniu francúzskej vlády, vody by sa mohli upokojiť,” povedal pre EURACTIV Taliansko profesor Jean Pierre Darnis, ktorý vysvetľuje, že “komunikácia talianskej vlády bola zle zvládnutá”.

Podľa Darnisa talianska vláda oznámením o príchode lode Ocean Viking do Francúzska vyvolala reakcie francúzskych strán, ktoré viedli Macrona k zmene postoja a zvýšeniu tónu voči Rímu s cieľom upokojiť vnútropolitické napätie.

“Myslím si, že Meloniová zhrešila naivitou. Bolo by lepšie komunikovať o politickom úspechu až po tom, čo sa to stalo, nie pred tým,” povedal Darnis.

“Francúzska vláda, ktorá má tesnú politickú väčšinu, sa ocitla medzi ľavicou a pravicou. Keby talianska vláda nič nepovedala, nedostali by sme sa do tohto bodu. Politizácia tejto otázky na oboch stranách vedie ku kolobehu mimoriadne negatívneho napätia,” zdôraznil.

Od utorka do stredy sa na Bali uskutoční samit G20, ktorý by mohol byť príležitosťou na konštruktívnu konfrontáciu medzi Meloniovou a Macronom, ale podľa Elyzejského paláca stretnutie oboch lídrov momentálne nie je na programe.

“V súčasnom kontexte sa Taliansko a Francúzsko navzájom potrebujú. Vzhľadom na veľmi neprítomné Nemecko v Európe je v kontexte Únie veľmi potrebný francúzsko-taliansky dialóg a zbližovanie,” povedal Darnis.