Olomouc 5. decembra 2015 (HSP/Foto: Jiří Ivanov)

Prinášame vám rozhovor s Jiřím Ivanovom, momentálne študentom štvrtého ročníka sociálnej práce v Olomouci. V októbri tohto roku sa zúčastnil humanitárnej pomoci, ktorej súčasťou bola podpora rodín na Ukrajine. Vďaka Ostravskej a Krnovskej katolíckej charite dostal možnosť pomáhať v tíme ako dobrovoľník

Pán Ivanov, čo Vás viedlo k tomu, že ste sa rozhodol navštíviť Ukrajinu ako humanitárny pracovník?

Jednoducho som chcel spoznať túto krajinu. Vždy ma lákalo poznať jazyk, kultúru a svojim spôsobom aj chudobu, ktorá je na Ukrajine. Už vlastne v rámci môjho štúdia na vysokej škole som chcel ísť na zahraničnú prax na Ukrajinu. Vtedy mi to nevyšlo z dôvodu bezpečnosti a preto nám to škola zamietla. Keď sa teraz ukázala táto možnosť, tak som veľmi rád na ňu kývol a išiel som tam.

Kto Vám umožnil vycestovať na Ukrajinu?

Umožnili mi to dve organizácie, Charita Krnov a Charita Ostrava. Konkrétne o tejto možnosti som sa dozvedel od pani Moniky Dudovej. Samozrejme som vedel, že charita cestuje na Ukrajinu a sú tam projekty, na ktorých participuje. Keď som sa dozvedel, že tam pôjdu, tak som ju kontaktoval a opýtal sa, či by som sa k nim nemohol tiež pridať. Potom ako to bolo prediskutované s Charitou Ostrava, tak mi to dovolili a ja sa mohol ísť.

Mohli by ste opísať mesto, do ktorého ste prišli a čo Vás prvé zaujalo, keď ste tam dorazili?

Mesto sa volá Tijačiv. Myslím, že je veľké asi ako Krnov (25 tisícové mesto v Moravskoslezskom kraji v Česku). Na prvý pohľad je to úplne obyčajné mesto, no cesty sú tu výrazne poškodené. Cestovanie autom je o to nepríjemnejšie. Ako prvé, keď sme prichádzali na Ukrajinu, ma zaujalo auto LADA, ktoré je u nás v Česku viditeľné len zriedka a tam to bolo možno, čo druhé, tretie auto. To bolo prvé, čo ma zaujalo – cesty a tieto autá než sme dorazili do mesta. Keď sme prišli do mesta, začal som si všímať ľudí. Rád vnímam chovanie druhých ľudí a dívam sa im do očí. To, čo bolo práve na ich očiach zaujímavé bol strach a neistota, ktorý som v nich videl. V tej chvíli som si naozaj uvedomil, že sa nachádzam v krajine, v ktorej je vojna. Mesto Tijačiv nebolo vojnou viditeľne zasiahnuté, ale napriek tomu bol tento strach cítiť z miestnych ľudí.

V čom spočívala Vaša charitatívna činnosť v meste Tijačiv?

Navštívili sme miestnu charitu a ako prvé sme vyložili veci, ktoré sme priniesli. Jednalo sa o oblečenie, ktoré potom Charita Tijačiv ďalej prerozdeľovala ľuďom, ktorí to naozaj potrebovali. V priestoroch Charity sme aj prespávali. V ďalších dňoch sme navštívili rodiny. Konkrétne bolo vybraných šesť rodín žijúcich vo veľmi ťažkej životnej situácií, vo veľkej chudobe. Mali sme určité množstvo peňazí, na ktoré prispeli sponzori. Za tie peniaze sme mali nakúpiť potravinové balíčky, ktoré sme potom roznášali do týchto rodín.

Čo obsahovali jednotlivé balíky?

Balíčky sú pomerne veľké, aby vydržali, čo najdlhšiu dobu a kvôli tomu sa kupujú trvanlivé potraviny ako cestoviny, múka… Myslím si, že čo sa týka potravín je veľmi dobré, že nevozíme na Ukrajinu naše potraviny. Naopak privezieme peniaze, ktoré idú do štátneho trhu Ukrajiny a za tieto peniaze nakupujeme miestne potraviny, ktoré ľudia poznajú, vedia spracovať a dobre využiť.

Koľkým rodinám sa už takýmto spôsobom dokázalo pomôcť?

Na našej návšteve sme pomohli šiestim rodinám. Pri každej návšteve sa vyberajú nové rodiny, takže za tú dobu, čo tam charita pôsobí sa pomohlo pomerne veľkému množstvu rodín.

Ako Vás prijali miestni ľudia?

Ľudia, s ktorými som sa stretol boli otvorení a veľmi pohostinní. Osobne sa ma veľmi dotklo, že aj keď je tam tak zrejmá chudoba a sami toho veľmi nemajú, tak nás vždy pohostili.

Čo sa týka momentálnej situácie na Ukrajine, ako vnímali vojnu mladí ľudia?

Boli sme tam iba krátku dobu a nemal som možnosť hovoriť s mnohými ľuďmi, aby som to zhodnotil. Ako som hovoril už na začiatku, strach bol viditeľný už z očí týchto ľudí a s mladými ľuďmi som nebol tak často v styku, aby som s nimi o tom mohol hovoriť.

Bolo súčasťou vašej misie aj zaškoľovanie ľudí v sociálnej práci?

Dá sa povedať, že áno. Charita Tijačiv veľmi dobre vie, čo potrebuje mesto, v ktorom pôsobí a preto by chcel riaditeľ tejto charity v budúcnosti zorganizovať projekt sociálneho podnikania. Spolu s ním sme prebrali túto myšlienku a informovali sme ho o tom ako sociálne podnikanie funguje, aby v budúcnosti mohol vzniknúť tento projekt. Napríklad vznikla myšlienka, že by chceli vyrábať ovocné šťavy, čo by pomáhalo aj samotnému mestu, ktoré vlastní sady.

Mohli by ste opísať ako funguje sociálny podnik?

Keď sa vytvorí sociálny podnik, funguje ako obyčajné podnikanie bežnej firmy s tým rozdielom, že zisk z tejto firmy sa vráti späť do tohto podniku. Vytvorí sa nové pracovné miesto, takto sa firma buduje, rozrastá a vytvára stále nové pracovné miesta. Vďaka tomu sa tiež pozitívne dotýkame percenta nezamestnanosti v tejto lokalite. Je to veľmi dobrá myšlienka, na ktorej by sa tam malo teraz začať pracovať. Pri našej návšteve sa už premýšľalo o tom, kde sa získajú peniaze pre tento projekt, aby sa mohol začať rozvíjať sociálny podnik.

Plánuješ sa v budúcnosti ešte zúčastniť takejto misie na Ukrajine?

Áno, určite by som sa tam ešte rád vrátil. Ak budem mať v budúcnosti možnosť pracovať pre Charitu, dajme tomu v pozícii humanitárneho pracovníka, veľmi rád budem chodiť na Ukrajinu a snažiť sa pomáhať týmto ľuďom. Beriem to ako veľmi dobrú skúsenosť, veľmi si toho vážim a som vďačný, že mi to Charita umožnila.

Rozhovor viedol Martin Šuly