Môj profil 
Predplatné
“Veríme, že USA môžu prevziať väčšiu zodpovednosť a vo väčšej miere prispieť k procesu multilaterálnej spolupráce namiesto pridávania negatívnej energie,” uviedol na tlačovom brífingu hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Keng Šuang, ktorého citovala agentúra AFP. “Veríme, že klimatická zmena je spoločnou výzvou, ktorej čelí celé ľudstvo,” dodal.
Čínsky prezident Si Ťin-pching plánuje v stredu podpísať s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, ktorý je momentálne na návšteve Číny, dokument, ktorý okrem iného deklaruje “nezvratnosť” parížskej klimatickej dohody.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron povedal, že v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov bude aj tak “rozhodujúca” spolupráca medzi Európou a Čínou. Macron počas vystúpenia na veľtrhu v Šanghaji uviedol, že svoje súčasné záväzky “budú musieť posilniť”. “Ak chceme byť v súlade s Parížskou dohodou, budeme musieť budúci rok posilniť svoje záväzky v oblasti znižovania emisií a musíme tiež potvrdiť nové záväzky na roky 2030 a 2050,” uviedol.
Čína a Francúzsko sa na tohtoročnom samite G20 dokonca zaviazali “obnoviť” svoje záväzky v boji proti zmene klímy nad rámec tých súčasných, aby tak odrážali ich “najvyššiu možnú ambíciu”.
Odstúpenie Washingtonu od parížskej klimatickej dohody “závažným spôsobom oslabuje túto dohodu, pretože Spojené štáty sú, čo sa týka produkovania emisií (skleníkových plynov), vedúcou krajinou,” povedal novinárom hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina Dmitrij Peskov. “Bez najväčšej ekonomiky sveta je veľmi ťažké hovoriť o akejkoľvek klimatickej dohode,” dodal.
Nemecko podľa agentúry AP vyhlásilo, že rozhodnutie Spojených štátov je “poľutovaniahodné”, avšak nijako neprekvapilo. Nemecká ministerka životného prostredia Svenja Schulzeová uviedla, že Spojené štáty svoj plán odstúpiť od dohody avizovali už pred dvoma rokmi a našťastie tak neurobila žiadna iná krajina a nenasledoval dominový efekt, ktorého sa niektoré štáty obávali. “Zvyšok sveta v otázke ochrany klímy drží spolu,” povedala a dodala, že k dohode sa nedávno pridalo dokonca Rusko, ktoré je vývozcom fosílnych palív.
Parížsku klimatickú dohodu z roku 2015 podpísalo takmer 200 štátov. Jej cieľom je obmedzenie emisií tzv. skleníkových plynov po roku 2020 a nadviazať tak na starší Kjótsky protokol, dohodnutý v roku 1997.
Americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo v pondelok oznámil, že OSN zaslal oficiálny list, čím sa začal proces odstúpenia Spojených štátov od parížskej klimatickej dohody, ktorý by mal potrvať rok. Pompeo v zdôvodnení zopakoval tvrdenia amerického prezidenta Donalda Trumpa, že ustanovenia tejto dohody predstavujú nespravodlivú záťaž pre americkú ekonomiku.
Úmysel odstúpiť avizoval Trump už v júni 2017, niekoľko mesiacov po svojom nástupe do úradu. Spojené štáty oficiálne odstúpia od klimatickej dohody 4. novembra 2020 – deň po prezidentských voľbách, v ktorých sa Trump uchádza o opätovné zvolenie do funkcie hlavy štátu.
.JPG)
.jpg)
