Môj profil 
Predplatné
Bratislava 5. decembra (TASR/HSP/Ilustrácia HSP)
Rozdelenie ČSFR odmietalo kedysi toľko ľudí, koľko ho v súčasnosti schvaľuje
Kým v čase rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) bolo proti tomuto kroku až 66 percent Slovákov, v súčasnosti takmer rovnaké percento (65) obyvateľov Slovenska tento krok schvaľuje. Vyplynulo to z prieskumu, ktorý sa v Českej a Slovenskej republike uskutočnil pri príležitosti blížiaceho sa 20. výročia vzniku samostatných štátov Čechov a Slovákov.
V Českej republike bol tento názorový posun oveľa menej výrazný. Väčšina vtedajších odporcov rozdelenia spoločného štátu zotrváva na svojom pôvodnom názore. Prieskum však ukázal i to, že na oboch stranách rieky Moravy je prakticky rovnaký negatívny názor na to, že o rozhodnutí rozdeliť spoločný štát nerozhodlo referendum.
“V oboch republikách veľmi výrazne prevažujú ľudia, ktorí si myslia, že to nebolo správne (70 percent). Postoje k tejto okolnosti sa nezmenili od začiatku 90. rokov,” uviedla Zora Bútorová z Inštitútu pre verejné otázky (IVO), ktorý bol jedným z realizátorov prieskumu.
Kto mohol za rozpad viac? Česi alebo Slováci…
Prieskum zisťoval aj názory na to, ktorý národ prispel viac k rozpadu spoločného štátu. “Kým na Slovensku si takmer polovica občanov (47 percent) myslí, že za to môžu obaja partneri rovnakým dielom, v Českej republike si to myslia len dve pätiny respondentov, rovnaký počet ľudí zastáva názor, že k rozdeleniu prispeli najmä Slováci,” informovala Pavlína Tabery z Centra pre výskum verejnej mienky (CVVM) Sociologického ústavu Akadémie vied ČR. Zaujímavosťou je, že na otázku, či ich národ v spoločnom štáte na ten druhý doplácal, odpovedalo kladne v oboch krajinách približne rovnaké percento ľudí – na Slovensku 41 percent, v Českej republike 39 percent.
Vznik samostatných štátov priniesol podľa väčšiny slovenských a českých respondentov vyvážené zmeny, aj k lepšiemu, aj k horšiemu. “Za najväčšie zisky, ktoré priniesol vznik samostatného štátu, sú na Slovensku považované samostatnosť, nezávislosť a suverenita a s tým súvisiace aj zviditeľnenie Slovenska v zahraničí,” priblížila výsledky Bútorová. Naopak, za najväčšiu stratu považujú Slováci zmenšenie štátneho územia i stratu spoločného štátu založeného na spolupatričnosti. Bútorová dodala, že nemalá časť respondentov – na Slovensku 29 percent a v Českej republike až 42 percent – si však myslí, že rozdelením spoločného štátu sa nezískalo nič.
Aké sú naše vzájomné vzťahy?
Súčasné vzťahy sú pre najväčšiu skupinu Slovákov a Čechov oproti minulosti kvalitatívne nezmenené. “V oboch spoločnostiach majorita tvrdí, že tie vzťahy sú rovnaké,” uviedla Paulína Tabery. Ak ľudia predsa len pociťujú zmeny vo vzájomných vzťahoch, viac ľudí pociťuje zmenu k lepšiemu ako k horšiemu.
Prieskum s názvom “Dvadsať rokov od rozdelenia ČSFR a vzniku samostatnej SR a ČR” realizoval Inštitút pre verejné otázky (IVO) v spolupráci s Centrom pre výskum verejnej mienky (CVVM) Sociologického ústavu Akadémie vied ČR a agentúrou Focus. Zber dát sa uskutočnil medzi 5. až 12. novembrom 2012. V Českej republike odpovedalo v prieskume 1212 respondentov, na Slovensku 1013 respondentov.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
