Bratislava 10. decembra 2019 (HSP/Extra plus/Foto:Jana Birošová)

V máji 2017 v článku Slovensko ovláda BuDaFi som položil otázku, kam vedie Slovenskú republiku a jej občana súčasná vládna koalícia BuDaFi. Tvrdil som, že čím dlhšie bude trvať súčasné zloženie NR SR, tým horšie pre Slovensko. Koalícia ani opozícia neplnia štátotvornú funkciu. Koalícia BuDaFi bola taká protismerná, že ju držal pokope len ekonomický prospech vedenia zúčastnených politických strán

No zároveň už v tom čase som konštatoval, že ani opozícia nie je schopná prevziať riadenie štátu. Čo sa v ostatných dňoch len potvrdzuje. Do vedenia štátu sa totiž musí dostať konštruktívna myseľ slovenskej inteligencie sústredená do proštátnych politických strán. Myseľ, ktorá sa prestane ustráchane obzerať, čo na jej politiku povie Brusel, Budapešť, Praha či Washington, lebo sama najlepšie pozná, čo je pre Slovensko užitočné.

Nebezpečná cesta k zániku

Načo je občanovi taká vláda, čo sa z problémov vykrúca namiesto toho, aby ich riešila, čím ohrozuje istoty občana, ba aj existenciu samotného štátu? Načo mu je taká NR SR, ktorej zákony neslúžia regulácii vzájomných vzťahov, ale plodia šikanovanie občana a neistoty, ktoré sú proti základným atribútom existencie štátu a do budúcnosti prinesú chaos a deštrukciu? Ako môže štátnik dovoliť, aby bez reciprocity boli prijímané zákony na ochranu záujmov cudzích mocností, proti záujmom občana? Tu už prestáva hra, už nejde len o nejaký škodoradostný experiment na testovanie hlúposti. To už je nebezpečná cesta k nezvratnému zániku a vydanie sa napospas cudzím manipulátorom. Čo sa im doposiaľ nepodarilo silou, spravia pomocou ziskuchtivých kolaborantov zapredávajúcich svoje svedomie. S ich pomocou nás ekonomicky zneschopnili, mocensky nás rozložia a geneticky pohltia. Záľubami nás demoralizujú, zbavia základných ľudských hodnôt a morálky. Taký osud nechceme. Preto si treba lepšie všímať cesty, ktorými sa hrnú. Veľa sme už stratili a ak budeme ľahkoverní, bude horšie. Škandály sa u nás stali základným prostriedkom riadenia spoločnosti a ohrozujú autoritu štátu. Tie však nevznikajú samy od seba. Vyrábajú ich. Stali sa nástrojom politikov na znemožnenie súpera a vlastné zviditeľnenie. Lenže ten, kto politikom nástroj vymyslel, sa díva ďalej ako oni. Ten chce zničiť autoritu štátu, ktorý majú riadiť a reprezentovať.

Páni politici, politika je tu kvôli národu, občanom a štátu. Kvôli ich záujmom, nie na vašu bezduchú zábavu a zištnosť. Prestaňte zneužívať štát a podvádzať občana. Prestaňte slúžiť korumpujúcim chlebodarcom za kostičky pohodené z ich stola, lebo tým kradnete chlieb svojim voličom.

Väčšina masmédií v cudzích rukách vnucuje spoločnosti svoje protinárodné predstavy a zámerne privyká ľudí na povrchné posudzovanie vecí. Zneužívajú slobodu slova na destabilizovanie spoločnosti spochybňovaním autority zákona a samotného štátu. Zámienku im vždy „niekto“ ochotne podhodí. Pričom však osvedčené metódy riadenia a zaužívané postupy aj ich nositeľov zavrhujú, spochybňujú, ohovárajú a škandalizujú. Zato vytrvalo podsúvajú spôsoby, ktoré sa skôr či neskôr dajú zneužiť, a ktoré smú slúžiť iba vyberaným, lebo ak ich použijú s rovnakou intenzitou aj iní, hneď sa nájde žalobca, kritik konfrontujúci ich s pravdou a máme nový škandál.

Zrieknutie sa štátnosti

Nabádajú nás, neverte v Krista, rozbite rodinu, zbavte sa vlastencov. Podsúvajú, že každý náš národovec je na smiech a aj ten najhlúpejší cudzinec je geniálny nositeľ novej kultúry. Slovenská republika prežíva dvadsiaty šiesty rok svojej existencie a generáciu jej politických tvorcov už nahrádzajú potomkovia. Otcovia sformovali nielen republiku, ale aj podmienky, v ktorých riadenie štátu a jeho budúci osud preberá mladá generácia. Aké hodnoty v mládeži boli sformované, také ohlasy sa dajú očakávať. Pravda, realita stavu prostredia a našich možností je daná nielen domácim prostredím, ale tiež úsilím našich bezprostredných susedov, svetovými vojensko-politickými zoskupeniami a náboženskými prúdmi, finančnými tlakmi, záujmami výrobných i obchodných monopolov. Naši predstavitelia sa za dvadsaťšesť rokov štátnosti zriekli vlastnej ekonomiky a odovzdali ju do rúk zahraničného kapitálu. Bezohľadne bojovali medzi sebou o moc, prekrúcali pravdu, voliča vodili za nos a sami sa nechali tlačiť do protinárodných a štát deštruujúcich krážov zahraničných mocipánov. Stalo sa tak preto, lebo okrem Mečiara sami neveria v možnosť existencie zvrchovanej, suverénnej SR a tak ignorujú aj možnosti jej nezávislosti. To, čo nestvorili ani nerozvinuli, len využívajú a za hanebný bagateľ rozdávajú každému, kto im ponúkne nejakú osobnú výhodu. Mnohí sú duchovne i emocionálne vyschnutí a intelektuálne prázdni, dostali sa do vleku pražských, budapeštianskych a bruselských „majstrov“.

V lisabonskej kazajke

Zabudli, že podstata úspechu politických rokovaní nespočíva vo vyslovovaní neurčitých fráz, ale v znalostiach a schopnostiach rokujúceho reagovať na návrhy protistrany tak, aby bol aj v nových modifikáciách zachovaný vlastný záujem. Teda úloha diplomacie nemá spočívať v potvrdzovaní „jedine správnej“ politiky EÚ či USA pod vývesným štítom NATO a bezduchom fandení ich násilným, chorobným egoizmom motivovaným postupom.

Najviacej škôd napáchali tí najdlhšie pôsobiaci predsedovia vlád. Mikuláš Dzurinda a Robert Fico. Ten prvý sa snahami o deštrukciu SR netajil a s veľkým humbugom prezentoval svoje úspechy v službách svetových bankárov. Ten druhý síce zdanlivo kľučkoval, ale výsledkom sú fakty, ktoré dokazujú, že behal za ich cieľmi. V skratke povedané, koketoval s Prahou, koalície uzatváral s Budapešťou, poslúchal Brusel, a podliehal cez US-Steel USA. Pravda, spočiatku sa náš Robert snažil prospieť. Aj jeho štartovacia pozícia bola výhodná. Ľudia boli plní nádejí a snov o horizontoch nových príležitostí, o úprimnej realizácii národných záujmov. Pustil sa s vervou do práce a v návale viery v úprimnosť zahraničia ani nezbadal, ako mu navliekli lisabonskú kazajku, premyslene stvorenú na nastolenie diktatúry globalizátorov. Pamätal na mnohé, ale na domáce záujmy zabudol. Pod kuratelou Bruselu vytváral podmienky na rozvrat štátu.

Túžba po moci

Ďalší člen vládnej koalície, pôvodne vítaný Danko, sa stal sklamaním. Naučil sa síce, aj keď iba občas, púšťať verejnosti sympatické prejavy. Ale iné ambície, než byť objektom verejnej pozornosti a úctivo slúžiť protislovenským hráčom, nemá. Žiaľ, vedie najstaršiu politickú stranu Slovenska stvorenú na to, aby bojovala za záujmy slovenského národa. Avšak dnešná, jeho SNS, iba naprázdno pohlcuje pronárodný živel, strháva jeho romantickejšiu časť na seba len na to, aby ho vlastnou trpnosťou i neochotou konať paralyzovala. Tak už to v praxi býva. Zoči-voči udalostiam politik stratí smer, ak je jeho túžba po moci väčšia než záujem na prospechu štátu, ktorý riadi. To sa okato ukázalo na Dzurindovi a celej jeho partaji. I mnoho iných straníckych predstaviteľov má podobné kvality, len sú ťažšie pozorovateľní. Výnimkou je Bugár, lebo jeho túžbu po moci prísne kontroluje a usmerňuje Budapešť. Preto počas doterajších generácií vlád vytrvalo fungoval ako predĺžený chvost budapeštianskych lišiakov. Tí zvolili taktiku malých postupných krôčikov na obrusovanie vytrvalosti Slovákov v odhodlaní budovať samostatný štát. Tu nahlodávajú zvrchovanosť, tam ukroja zo suverenity a postupne si vytvárajú podmienky na narušenie územnej celistvosti SR.

Taký je pohľad na niektorých vodcov nášho štátu. Aby sme však nezostali na polceste a opäť nedali štátnu moc do rúk ľuďom nehodným, musíme hľadať ďalej. Čo spôsobí dnešná vláda, keď odmieta históriu vývoja slovenskej štátnosti, keď odmieta zvrchovanosť, suverenitu a nezávislosť SR, keď ignoruje domáce i zahraničné aktivity proti celistvosti jej územia? Aký osud chystá občanom, ku ktorým je macošskejšia než k oportunistickým imigrantom? Opováži sa už konečne povedať, v čom sa ocitnú občania na konci realizácie ficovskej politiky? Nemám na mysli jeho odchod z funkcie, ale zaujíma ma cieľ, ak vôbec nejaký má, na ktorý upína vládne úsilie a sústreďuje štátne zdroje, teda aj výsledky našej práce. Ukazuje sa, že naši vyvolení štát neriadia, len vykonávajú pokyny zahraničia a sem-tam reagujú na kritiku z verejnosti. Nie náhodou presvitá, že nebyť politikov, neboli by ani problémy, ktoré „riešia“.

Alternatíva cez PSN

Ale aj v takomto mnohovektorovom prostredí máme šancu vyberať si, či na aktuálny stav budeme reagovať tvorivo a principiálne, chrániac národné a štátne záujmy, alebo sa staneme len dekoračným krovím okolo cudzích ciest.

Čo poradiť našim občanom, aby sa im podarilo vyhnúť sa biede, ktorá sa na nich chystá? Odstráňte si oponu spred očí, ináč javisko neuvidíte. Už ste zažili priveľa podfukov, aby ste mohli predvídať ďalšie. Pripomínam ono povestné Kristovo: Strom poznáte podľa ovocia, ktoré prináša. Keď si môžeme vysadiť vlastný sad, načo sú komu odpadové jablká z EÚ. Už dávno je čas spoliehať sa na svoj um, prejaviť občiansku vôľu i odhodlanie konať a odmietať umelé autority verklíkujúce bruselské šlabikáre. Preto sa prihováram tým, ktorí už stratili vieru v nezištnosť politikov a ich ochotu konať v prospech voliča, občana, národa a republiky. Prihováram sa tým, ktorí odmietajú zúčastniť sa na voľbách, pretože sú oprávnene presvedčení, že voľby neponúkajú nijaký výber a nech zvolia kohokoľvek z ponuky, výsledok bude vždy rovnaký. Obraciam sa na tých, ktorí si už všimli, že na volebné sľuby a predložené vízie sa po voľbách automaticky zabúda a politikmi získaná moc sa upriamuje na naplnenie osobných ambícií vodcov strán či tých, ktorí politikom financovali ich kariéru a neraz aj súkromnú existenciu. Občan, ktorý im pod vplyvom informačnej manipulácie postúpil na spravovanie svoj podiel na štátnej moci, je vytlačený do zabudnutia a z poslaneckého mandátu v NR SR sa stáva súkromné vlastníctvo politickej strany, ktorá sa podľa toho aj správa. Prihováram sa tým, ktorí nechcú byť sluhami politikov, ale majú ambíciu dosiahnuť stav, keď celá NR SR, všetci ministri a celá vládna i výkonná moc budú slúžiť najprv záujmom nášho občana, nášho štátu a až potom prídu na rad potreby a zámery iných. Viem, že početnosť nášho obyvateľstva i výkonnosť domácej ekonomiky nás dáva do značnej závislosti od štátov určujúcich globálnu politiku sveta. Preto pripúšťam, že môžeme byť voči zahraničným partnerom vo vyrovnaných vazalských vzťahoch, ale odmietam akceptovať takú mieru nesamostatnosti, ktorá nás tlačí do totálnej závislosti od sluhov ich sluhov. Odmietam podrobiť sa vnútornej i zahraničnej politike založenej na vytrvalom, účelovom upravovaní pravdivých informácií na prospech záujmov zahraničných vlastníkov našich informačných prostriedkov. Odmietam taký stav v našom štáte, keď zdravotnícke zabezpečenie psíka prevyšuje starostlivosť o zdravie občana, kontrolované mierou zisku zdravotnej poisťovne. Hoci je už na Slovensku politických strán ako smetia, vo voličskom vedomí stále prevláda názor, že sa niet na koho obrátiť vo veciach ochrany občana pred svojvôľou chamtivcov, najrozmanitejšími formami manipulácie a destabilizáciou štátnosti. PSN prináša vývojovú alternatívu tým občanom, ktorí majú a chcú mať otvorené oči a neváhajú zastaviť útok na štátnu existenciu. Uverte vo svoj zdravý úsudok, pretože viete, kde je pravda. Váš rozum je viac ako televízia, bilbordy či noviny. Nedajte sa ovplyvňovať. Na starom nič nové nepostavíte, a preto svojím rozhodnutím dajte šancu PSN, aby sme vybudovali a uchránili to, na čo čakáme už 30 rokov. Spolu s vami to dokážeme.

Roman Stopka

Autor je predseda politickej strany PRÁCA SLOVENSKÉHO NÁRODA, (PSN)

Článok pôvodne vyšiel v mesačníku Extra plus, www.extraplus.sk