Bratislava 27. augusta 2019 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:TASR-Milan Kapusta)
Zriaďovatelia viacerých školských jedální zvýšili pred blížiacim sa školským rokom 2019/2020 výšku režijných nákladov. Rezort školstva pre TASR potvrdil, že podľa školského zákona podmienky platby v školskej jedálni a výšku príspevku na režijné náklady určuje zriaďovateľ, teda obec alebo samosprávny kraj, a to všeobecne záväzným nariadením
“V rámci zákona o dotáciách, takzvané obedy zadarmo, štát prostredníctvom rezortu práce poskytuje dotáciu, ktorá je určená na stravovanie žiakov a zriaďovateľ je zároveň povinný znížiť úhradu zákonného zástupcu dieťaťa v zariadení školského stravovania o dotáciu vo výške 1,20 eura,” uviedlo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR.
Podľa Aleny Madzinovej zo Školského úradu vo Veľkom Slavkove v okrese Poprad, ktorý poskytuje odbornú a poradenskú činnosť pri zabezpečovaní preneseného výkonu štátnej správy na úseku školstva 23 základným školám podtatranského regiónu, poskytnutie dotácie na podporu k stravovacím návykom dieťaťa vo výške 1,20 eura nie je postačujúce na vykrytie nákladov spojených s nákupom potravín a prípravou jedla v tých školách. Najmä nie v tých, kde sa zriaďovatelia rozhodli, že nákup potravín v školských jedálňach sa bude realizovať podľa 2. alebo 3. finančného pásma, ktoré je od 1. septembra vyššie ako poskytovaná dotácia 1,20 eura.
“Obedy zadarmo budú len v tých školách, kde sa budú školské jedálne riadiť nákupom potravín podľa 1. finančného pásma a nebudú požadovať od rodičov príspevok na režijné náklady,” poznamenala Madzinová. Podľa nej, ak sa v niektorých školských jedálňach rozhodli zvýšiť režijné náklady, tak preto, aby mohli doplniť potrebné veci a udržať kvalitu školského stravovania. Problémy nastávajú najmä tam, kde nie sú školské jedálne zriadené alebo nemajú dostatočnú kapacitu. Pripomenula, že niekde sa budú namiesto teplého obedu vydávať suché balíčky.
Prezidentka Združenia základných škôl Slovenska Alena Petáková, ktorá je zároveň riaditeľkou Základnej školy na Malokarpatskom námestí v bratislavskom Lamači, pre TASR poznamenala, že mnohí zriaďovatelia museli urobiť úpravy kuchýň a jedální, nakúpiť zariadenie či dokúpiť riady. “Preto museli zaviesť režijný poplatok,” skonštatovala.
Podľa riaditeľa Základnej školy s materskou školou na Riazanskej ulici v Bratislave Jána Papugu sú jedálne na Slovensku dlhodobo podfinancované. Viktor Križo zo Slovenskej komory učiteľov tvrdí, že starostlivosť štátu nespočíva iba v krokoch, ako je príspevok na stravu, ale aj v starostlivosti o zamestnancov a materiálno-technické vybavenie. “V tomto štát úplne zlyháva. Nemáme dostatok učiteľov, ale aj nepedagogických zamestnancov, o prácu v kuchyni nie je žiadny špeciálny záujem,” povedal s tým, že očakávať, že sa nájde nová vlna kvalitných posíl do školských jedální, je naivná. Skonštatoval, že “obedy zadarmo” sú jeden z vážnych nesystémových krokov tejto vlády a školáci toto opatrenie nepotrebujú. “Deti pri stále viac rastúcich sociálno-patologických javoch oveľa viac potrebujú školského psychológa,” poznamenal Križo.
K úprave režijných nákladov došlo napríklad aj v bratislavskej mestskej časti Karlova Ves, kde sa naposledy upravovali v roku 2015. “Miestne zastupiteľstvo rozhodlo o úprave režijného príspevku z pôvodných 0,1 eura v materských aj základných školách na 0,5 eura na deň v materských školách a 0,75 eura za jeden obed v základných školách,” dodal pre TASR hovorca bratislavskej Karlovej Vsi Branislav Heldes.
Dodal, že príspevok štátu zriaďovateľom školských jedálni nepokryje všetky náklady, dokonca nebude postačovať ani na suroviny. “Mestám a obciam sa v dôsledku rozhodnutia poskytovať obedy zadarmo zvýšia náklady na energie, zamestnancov v školských jedálňach a na materiálno-technické vybavenie”.
Dotácia 1,20 eura na obedy pre školákov v jedálňach, ktorá začne platiť od školského roka 2019/2020, je iba na jedlo, nie sú v nej započítané režijné náklady. TASR to potvrdil hovorca Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michal Kaliňák v súvislosti s ich zvýšením vo viacerých zariadeniach školského stravovania na Slovensku.
Podľa Kaliňáka v dotácii nie sú zarátané náklady na platy, energie či investície do rozširovania kapacít a nákupu nových technológii či tanierov a príborov. Rovnako v tom nie sú zarátané ani náklady na likvidáciu kuchynského odpadu. “Obec si poplatky nastavuje v príslušnom všeobecne záväznom nariadení, ktoré schvaľujú poslanci zastupiteľstiev,” poznamenal Kaliňák.
Kaliňák dodal, že postupný prechod z “obedov zadarmo” z materských aj na základné školy umožnil prípravu školských zariadení, ale rovnako odkryl aj mnohé starosti. “Naďalej sa ukazuje ako problém nedostatok kuchárok a pomocnej pracovnej sily, nárast výdavkov samospráv v súvislosti s technickým dovybavením kuchýň, ale aj spôsobom nastavenia evidencie vydaných obedov vrátane nákladov na likvidáciu odpadu,” poznamenal Kaliňák.
Ako doplnil, problematicky sa javí aj limitovaný čas na výdaj obedov na základných školách, ktorý s nárastom stravníkov spôsobí problémy najmä v malokapacitných školských jedálňach.
Po obedoch zadarmo, na ktoré majú od 1. januára nárok deti v materských školách, budú od 1. septembra dostávať bezplatnú stravu aj žiaci základných škôl. Od začiatku školského roka tak každý žiak bude dostávať denne na stravu 1,2 eura.