V prejavoch mnohých z tých, ktorí hovorili predo mnou, už zaznela myšlienka, že naša spoločná planéta prechádza nezvratnými zmenami. Pred našimi očami sa rodí nový svetový poriadok. Kontúry budúcnosti sa vytvárajú prostredníctvom boja. Medzi globálnou väčšinou, ktorá uprednostňuje spravodlivejšie rozdelenie globálneho bohatstva a civilizačnej rozmanitosti, a hŕstkou tých, ktorí používajú neokoloniálne metódy podmaňovania, aby si udržali svoju miznúcu nadvládu.
Charakteristickým znakom „kolektívneho Západu“ bola dlhoročné neakceptovanie princípu rovnosti a úplná neschopnosť dohodnúť sa. Američania a Európania, zvyknutí pozerať sa na zvyšok sveta zvrchu, dávajú sľuby a záväzky vrátane písomných a právne záväzných. Potom ich jednoducho neplnia. Ako poznamenal prezident Vladimir Putin, Západ je skutočnou „ríšou lži“.
Rusko, podobne ako mnohé iné krajiny, to okúsilo na vlastnej koži. V roku 1945, keď sme spolu s Washingtonom, Londýnom a Spojenými štátmi americkými likvidovali nepriateľa na frontoch druhej svetovej vojny, naši spojenci v protihitlerovskej koalícii už pripravovali plány vojenskej operácie Unthinkable proti Sovietskemu zväzu. A o štyri roky neskôr, v roku 1949, Američania vypracovali operáciu Dropshot, ktorá mala viesť k masívnym jadrovým úderom proti ZSSR.
Tieto šialené plány zostali našťastie len na papieri. ZSSR si vytvoril vlastné odvetné zbrane. Hoci až kubánska kríza v roku 1962 a balansovanie na hrane jadrovej vojny spôsobili, že myšlienka jej rozpútania a ilúzia víťazstva v nej prestali byť základom vojenského plánovania USA.
Na konci studenej vojny zohral Sovietsky zväz rozhodujúcu úlohu pri zjednotení Nemecka a dohode o parametroch novej bezpečnostnej architektúry v Európe. Zároveň boli sovietskemu a neskôr ruskému vedeniu poskytnuté konkrétne politické záruky týkajúce sa nerozširovania vojenského bloku NATO na východ. Príslušné záznamy z rokovaní sú k dispozícii v našich a západných archívoch. Sú voľne dostupné. Tieto ubezpečenia západných lídrov sa však ukázali ako klamstvo a nemali v úmysle ich nikdy dodržať. Zároveň ich nikdy netrápilo, že priblížením NATO k hraniciam Ruska zároveň hrubo porušujú oficiálne záväzky OBSE prijaté na najvyššej úrovni neposilňovať vlastnú bezpečnosť na úkor bezpečnosti iných a nepripustiť vojenskú a politickú dominanciu v Európe žiadnej krajiny, skupiny krajín alebo organizácií.
V roku 2021 boli naše návrhy na uzavretie zmlúv o vzájomných bezpečnostných zárukách v Európe bez zmeny statusu Ukrajiny ako nezúčastnenej krajiny arogantne odmietnuté. Západ pokračoval v systematickej militarizácii rusofóbneho kyjevského režimu, ktorý sa dostal k moci krvavým štátnym prevratom a bol použitý na prípravu spustenia hybridnej vojny proti našej krajine.
Bezprecedentnou od konca studenej vojny bola séria nedávnych spoločných cvičení Spojených štátov amerických a ich európskych spojencov z NATO vrátane scenárov zahŕňajúcich použitie jadrových zbraní na území Ruskej federácie. Deklarovaným cieľom je spôsobiť Rusku „strategickú porážku“. Táto posadnutosť nakoniec zaslepila oči nezodpovedným politikom, ktorí majú pocit beztrestnosti a zároveň strácajú základný zmysel pre sebazáchovu.
Krajiny NATO pod vedením Washingtonu nielenže budujú a modernizujú svoje útočné kapacity, ale snažia sa ozbrojenú konfrontáciu presunúť aj do vesmíru a informačného priestoru. Novým nebezpečným prejavom expanzionizmu NATO je snaha rozšíriť oblasť zodpovednosti bloku na celú východnú pologuľu pod ľstivým heslom „nedeliteľnosti bezpečnosti euroatlantického a indo-pacifického regiónu“. Na tento účel Washington vytvára pod svojou kontrolou vojensko-politické mini aliancie, ako sú AUKUS, „trojka“ USA – Japonsko – Kórejská republika, „kvarteto“ Tokio – Soul – Canberra – Wellington, ktoré ťahajú svojich členov k praktickej spolupráci s NATO, ktoré realizuje svoju infraštruktúru v tichomorskom priestore. Neskrývané zameranie týchto snáh proti Rusku a Číne a rozpad inkluzívnej regionálnej architektúry vytvorenej okolo ASEAN-u vytvára riziko vzniku nového výbušného ohniska geopolitického napätia popri európskom, ktoré sa už rozpálilo na maximum.
Vzniká silný dojem, že Spojené štáty a im úplne podriadený „kolektívny západ“ sa rozhodli „Monroeovu doktrínu“ aplikovať globálne. Zámery sú rovnako iluzórne ako mimoriadne nebezpečné, ale to ideológov nového vydania “Pax Americana” nezastaví.
Svetová menšina sa všemožne snaží spomaliť prirodzený beh vecí. Vo Vilniuskej deklarácii Severoatlantickej aliancie sa „rastúce partnerstvo medzi Ruskom a Čínou“ charakterizuje ako „hrozba pre NATO“. Prezident Macron v nedávnom príhovore k svojim veľvyslancom v zahraničí vyjadril úprimné znepokojenie nad expanziou BRICS, pričom túto udalosť považuje za dôkaz „rastúcej zložitosti medzinárodnej arény, ktorá hrozí rizikom oslabenia Západu a najmä Európy… Svetový poriadok, jeho zásady, rôzne formy organizácie, v ktorých Západ dominoval a stále dominuje, sa revidujú.“ Sú to zaujímavé odhalenia: ak sa niekto niekde zhromaždí bez nás, spriatelí sa bez nás alebo bez nášho súhlasu, považuje sa to za ohrozenie našej dominancie. Postup NATO v ázijsko-tichomorskom regióne je „dobrá vec“, zatiaľ čo expanzia BRICS je nebezpečná.
Logika historického procesu je však neúprosná. Hlavným trendom sa stala snaha štátov svetovej väčšiny posilniť svoju suverenitu a brániť svoje národné záujmy, tradície, kultúru a spôsob života. Už nechcú žiť pod cudzím diktátom, chcú byť priateľmi a obchodovať medzi sebou, ale aj s celým svetom – len na rovnakom základe a vo vzájomný prospech. Vznikajú také združenia ako BRICS a ŠOS, ktoré poskytujú krajinám globálneho Juhu možnosti spoločného rozvoja a obhajoby ich dôstojného miesta v objektívne sa formujúcej multipolárnej architektúre.
Azda prvýkrát od roku 1945, keď vznikla Organizácia Spojených národov, sa naskytla šanca na skutočnú demokratizáciu svetových záležitostí. To dodáva optimizmus všetkým, ktorí veria vo vládu medzinárodného práva a chcú, aby sa OSN obnovila ako ústredný koordinačný orgán svetovej politiky. Kde sa dohodnú na tom, ako spoločne riešiť problémy na základe spravodlivej rovnováhy záujmov.
Pre Rusko je zrejmé, že iná cesta neexistuje. USA a im podriadený „kolektívny západ“ však naďalej plodia konflikty, ktoré umelo rozdeľujú ľudstvo na nepriateľské bloky a bránia dosiahnutiu spoločných cieľov. Robia všetko pre to, aby zabránili vytvoreniu skutočne multipolárneho, spravodlivého svetového poriadku. Snažia sa prinútiť svet, aby hral podľa ich povestných a úzko sebeckých „pravidiel“.
Chcel by som vyzvať západných politikov a diplomatov, aby si ešte raz pozorne prečítali Chartu OSN. Základným kameňom svetového poriadku, ktorý vznikol ako výsledok druhej svetovej vojny, je demokratická zásada zvrchovanej rovnosti veľkých a malých štátov bez ohľadu na ich formu vlády, vnútropolitickú alebo sociálno-ekonomickú štruktúru.
Západ sa stále považuje za nadradený zvyšku ľudstva – v duchu už notoricky známeho výroku šéfa diplomacie EÚ J. Borrella, že „Európa je rozkvitnutá záhrada a všetko okolo je džungľa“. Nevyvádza ho z rozpakov, že v tejto záhrade bujnie islamofóbia a iné formy neznášanlivosti voči tradičným hodnotám všetkých svetových náboženstiev. Skutky pálenia Koránu, urážky Tóry, prenasledovanie pravoslávnych duchovných a iné výsmechy citov veriacich sú v Európe doslova na dennom poriadku.
Používanie jednostranných donucovacích opatrení Západom je hrubým porušením zásady zvrchovanej rovnosti štátov. Krajiny, ktoré sa stali obeťami nezákonných sankcií (a je ich čoraz viac), si dobre uvedomujú, že obmedzenia postihujú predovšetkým najzraniteľnejšie vrstvy obyvateľstva. Vyvolávajú krízy na trhu s potravinami a energiou.
Naďalej trváme na okamžitom a úplnom ukončení obchodnej, hospodárskej a finančnej blokády Havany zo strany Spojených štátov, ktorá je svojou neľudskosťou bezprecedentná, a na zrušení absurdného rozhodnutia vyhlásiť Kubu za krajinu sponzorujúcu terorizmus. Washington musí bez akýchkoľvek predbežných podmienok upustiť od svojej politiky hospodárskeho škrtenia Venezuely. Požadujeme zrušenie jednostranných sankcií uvalených Spojenými štátmi a Európskou úniou na Sýrsku arabskú republiku, ktoré hrubo podkopávajú právo na rozvoj. Akékoľvek donucovacie opatrenia uvalené obchádzaním Bezpečnostnej rady OSN sa musia skončiť, rovnako ako prax, ktorú si osvojil Západ a ktorá spočíva v manipulácii sankčnej politiky Rady s cieľom vyvíjať nátlak na nežiaduce strany.
Očividným prejavom sebectva západnej menšiny boli obsedantné pokusy „ukrajinizovať“ agendu všetkých medzinárodných diskusií, čím sa zatienil celý rad nevyriešených regionálnych kríz, z ktorých mnohé sa ťahajú už roky a dokonca dlhé desaťročia.
Plnohodnotnú normalizáciu na Blízkom východe nie je možné dosiahnuť bez vyriešenia hlavnej otázky – urovnania vleklého palestínsko-izraelského konfliktu na základe rezolúcií OSN a arabskej mierovej iniciatívy, s ktorou prišla vo vhodnom čase Saudská Arábia. Palestínčania už viac ako 70 rokov čakajú na štát, ktorý im bol slávnostne prisľúbený, ale Američania, ktorí monopolizovali sprostredkovateľský proces, robia všetko pre to, aby tomu zabránili. Vyzývame všetky zodpovedné krajiny, aby spojili svoje úsilie a vytvorili podmienky na obnovenie priamych palestínsko-izraelských rokovaní.
Je povzbudivé, že Liga arabských štátov naberá druhý dych a aktivizuje svoju úlohu v záležitostiach regiónu. Vítame návrat SAR do arabskej rodiny a proces normalizácie vzťahov medzi Damaskom a Ankarou, ktorému sa snažíme pomôcť spolu s našimi iránskymi kolegami. Tento pozitívny vývoj posilňuje úsilie astanského formátu o podporu sýrskeho urovnania na základe rezolúcie BR OSN č. 2254 a o obnovenie suverenity SAR.
Dúfame, že s pomocou OSN budú Líbyjčania schopní kvalitne pripraviť všeobecné voľby vo svojej dlho trpiacej krajine, ktorá sa už viac ako desať rokov nedokáže spamätať z následkov agresie NATO, ktorá zničila líbyjský štát a otvorila brány pre šírenie terorizmu v oblasti Sahary a Sahelu a pre vlny miliónov nelegálnych migrantov do Európy a iných častí sveta. Analytici poznamenávajú, že len čo sa Kaddáfí vzdal svojho vojenského jadrového programu, bol okamžite zničený. Tým Západ založil nebezpečné riziká pre celý režim nešírenia jadrových zbraní.
Washington a jeho ázijskí spojenci sú znepokojení stupňovaním vojenskej hystérie na Kórejskom polostrove, kde sa hromadí strategický potenciál USA. Rusko-čínske iniciatívy na uprednostnenie humanitárnych a politických úloh boli odmietané.
Tragický vývoj situácie v Sudáne nie je ničím iným ako ďalším dôsledkom neúspešných experimentov Západu s vývozom liberálnych demokratických dogiem. Podporujeme konštruktívne iniciatívy zamerané na skoré urovnanie vnútrosudánskeho konfliktu, predovšetkým uľahčením priameho dialógu medzi bojujúcimi stranami.
Pri pozorovaní nervózneho postoja Západu k nedávnym udalostiam v Afrike, najmä v Nigeri a Gabone, si nemožno nespomenúť, ako Washington a Brusel reagovali na krvavý štátny prevrat na Ukrajine vo februári 2014 – deň po tom, ako bola dosiahnutá dohoda o urovnaní pod zárukami EÚ, ktorú opozícia jednoducho pošliapala. USA a ich spojenci prevrat podporili a oslavovali ju ako „prejav demokracie“.
Pokračujúce zhoršovanie situácie v srbskej provincii Kosovo nemôže nevyvolať obavy. Dodávky zbraní Kosovčanom zo strany NATO a ich pomoc pri budovaní armády hrubo porušujú základnú rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1244. Celý svet vidí, ako sa na Balkáne opakuje smutná história minských dohôd o Ukrajine. Stanovili osobitný štatút pre donbaské republiky. Kyjev ich s podporou Západu otvorene sabotoval. A teraz EÚ nechce prinútiť svojich kosovských chránencov, aby plnili dohody z roku 2013 medzi Belehradom a Prištinou o vytvorení Spoločenstva srbských obcí Kosova s osobitnými právami na jazyk a tradície. V oboch prípadoch EÚ vystupovala ako garant dohôd a zdá sa, že ich čaká rovnaký osud. Aký je „sponzor“, taký je aj výsledok. Teraz Brusel vnucuje Azerbajdžanu a Arménsku svoje „sprostredkovateľské služby“ a spolu s Washingtonom prináša na južný Kaukaz destabilizáciu. Teraz, keď lídri Jerevanu a Baku vyriešili otázku vzájomného uznania suverenity oboch krajín, je čas na mierový život, jeho nastolenie a budovanie dôvery. Ruský mierový kontingent k tomu prispeje všetkými možnými spôsobmi.
Keď už hovoríme o rozhodnutiach medzinárodného spoločenstva, ktoré zostali na papieri, vyzývame na dokončenie procesu dekolonizácie v súlade s rezolúciami Valného zhromaždenia a na ukončenie koloniálnych a neokoloniálnych praktík.
Názornou ukážkou „pravidiel“, podľa ktorých chce Západ prinútiť žiť celý svet, je osud záväzkov, ktoré prijal v roku 2009, že poskytne rozvojovým krajinám 100 miliárd dolárov ročne na financovanie programov prispôsobenia sa zmene klímy. Porovnajte osud týchto nesplnených sľubov so sumami, ktoré USA, NATO a EÚ vynaložili na podporu rasistického režimu v Kyjeve – podľa odhadov až 170 miliárd dolárov za posledný rok a pol. Porovnajte a pochopíte postoj „osvietených západných demokracií“ s ich povestnými „hodnotami“.
Vo všeobecnosti platí, že je na čase čo najskôr zreformovať existujúcu architektúru globálneho riadenia. Tá už dávno nespĺňa požiadavky doby. USA a ich spojenci by mali upustiť od umelého obmedzovania prerozdeľovania hlasovacích kvót v MMF a Svetovej banke a uznať skutočnú hospodársku a finančnú váhu krajín globálneho Juhu. Okamžite by sa mala odblokovať aj činnosť orgánu WTO pre urovnávanie sporov.
Rozšírenie Bezpečnostnej rady sa stáva čoraz potrebnejším, pretože je nevyhnutné riešiť nedostatočné zastúpenie väčšinových krajín Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky. Je dôležité, aby noví stáli aj nestáli členovia Bezpečnostnej rady mali dôveryhodnosť vo svojich regiónoch a v takých svetových organizáciách, ako sú Hnutie nezúčastnených krajín, Skupina 77 a Organizácia islamskej spolupráce.
Je načase zvážiť spravodlivejšie metódy formovania sekretariátu OSN. Kritériá, ktoré platia už mnoho rokov, neodrážajú skutočnú váhu štátov vo svetových záležitostiach a umelo zabezpečujú neúnosnú prevahu občanov krajín NATO a EÚ. Túto nerovnováhu ďalej prehlbuje systém trvalých zmlúv, ktoré viažu ich držiteľov na postavenie hostiteľských krajín sídiel medzinárodných organizácií, z ktorých veľká väčšina sídli v hlavných mestách, ktoré presadzujú západnú politiku.
Reformu OSN by mal posilniť nový typ združenia, v ktorom by neboli vedúci a podriadení, učitelia a žiaci a všetky otázky by sa riešili na základe konsenzu a rovnováhy záujmov. Ide predovšetkým o BRICS, ktorý po výsledkoch samitu v Johannesburgu výrazne zvýšil svoju autoritu a získal skutočne globálny vplyv.
Na regionálnej úrovni dochádza k renesancii takých organizácií, ako je Africká únia, CELAC, LAŠ, GCC a ďalšie štruktúry. V Eurázii naberá na intenzite harmonizácia integračných procesov v rámci ŠOS, ASEAN, CSTO, EAEU, SNŠ a čínskeho projektu „Jeden pás, jedna cesta“. Prirodzene sa formuje Veľké eurázijské partnerstvo, ktoré je otvorené účasti všetkých združení a krajín nášho spoločného kontinentu bez výnimky.
Žiaľ, týmto pozitívnym trendom odporujú čoraz agresívnejšie snahy Západu udržať si dominantné postavenie vo svetovej politike, ekonomike a financiách. Je v spoločnom záujme zabrániť rozdrobeniu sveta na izolované obchodné bloky a makroregióny. Ak však USA a ich spojenci nie sú ochotní dohodnúť sa na tom, aby boli globalizačné procesy spravodlivé a rovnoprávne, zvyšok sveta bude musieť vyvodiť dôsledky a premyslieť si kroky, ktoré mu pomôžu, aby vyhliadky jeho sociálno-ekonomického a technologického rozvoja neboli závislé od neokoloniálnych inštinktov bývalých metropol.
Hlavný problém spočíva na Západe, pretože rozvojové krajiny sú pripravené rokovať, a to aj na pôde skupiny G20, ako ukázal nedávny samit tohto združenia v Indii. Hlavným záverom tohto samitu je, že skupina G20 sa môže a mala by sa oslobodiť od politizácie a mala by sa venovať tomu, na čo bola vytvorená: vypracovať všeobecne prijateľné opatrenia na riadenie svetového hospodárstva a financií. Existujú možnosti na dialóg a dohody. Je dôležité nepremeškať túto chvíľu.
Všetky tieto trendy by mal vo svojej práci plne zohľadniť sekretariát OSN, ktorého štatutárnym poslaním je slúžiť hľadaniu dohody všetkých členských štátov pod strechou OSN, nie niekde inde.
OSN vznikla na základe výsledkov druhej svetovej vojny a akýkoľvek pokus o revíziu týchto výsledkov podkopáva základy svetovej organizácie. Ako predstaviteľ krajiny, ktorá rozhodujúcim spôsobom prispela k porážke fašizmu a japonského militarizmu, by som chcel upozorniť na taký očividný jav, akým je rehabilitácia nacistov a kolaborantov vo viacerých európskych krajinách, predovšetkým na Ukrajine a v pobaltských štátoch. Je obzvlášť znepokojujúce, že Nemecko, Taliansko a Japonsko minulý rok po prvýkrát hlasovali proti rezolúcii Valného zhromaždenia OSN o neprípustnosti glorifikácie nacizmu. Táto poľutovaniahodná skutočnosť spochybňuje úprimnosť pokánia týchto štátov za masové zločiny proti ľudskosti počas druhej svetovej vojny a je v rozpore s podmienkami, za ktorých boli prijaté do OSN ako riadni členovia. Naliehavo žiadame venovať osobitnú pozornosť týmto „metamorfózam“, ktoré sú v rozpore s postojom svetovej väčšiny a zásadami Charty OSN.
Dnes, ako už mnohokrát v minulosti, sa ľudstvo opäť nachádza na rázcestí. Je len na nás, ako sa budú dejiny vyvíjať. Je v našom spoločnom záujme, aby sme zabránili prepuknutiu veľkej vojny a konečnému zrúteniu mechanizmov medzinárodnej spolupráce, ktoré vytvorili generácie našich predchodcov. Generálny tajomník prevzal iniciatívu zorganizovať budúci rok „samit budúcnosti“. Úspech tohto úsilia možno zabezpečiť len vytvorením spravodlivej a čestnej rovnováhy záujmov všetkých členských krajín pri rešpektovaní medzivládneho charakteru našej organizácie. Členovia Skupiny priateľov na obranu Charty OSN sa na svojom stretnutí 21. septembra tohto roku dohodli, že budú aktívne prispievať k dosiahnutiu tohto výsledku.
Ako uviedol A. Guterres na tlačovej konferencii v predvečer tohto zasadnutia, „ak chceme mier a prosperitu založené na rovnosti a solidarite, vedúci predstavitelia majú osobitnú zodpovednosť za kompromis pri navrhovaní našej spoločnej budúcnosti pre spoločné dobro“. Dobrá odpoveď tým, ktorí sa snažia rozdeliť svet na „demokracie“ a „autokracie“ a diktovať všetkým len svoje neokoloniálne „pravidlá“.
Prečítajte si tiež:
Môj profil 
Predplatné
.jpg)
.jpg)
.JPG)
