Vladimir Putin nepriletí do Normandie, kde sa o niekoľko dní budú konať podujatia venované výročiu vylodenia spojeneckých vojsk, píše RFI. Neprítomnosť ruského prezidenta bude znamenať, že obrovské obete Sovietskeho zväzu v mene víťazstva v 2. svetovej vojne boli vymazané z pamäte väčšiny Francúzov.
Portál píše, že po skončení 2. svetovej vojny prieskum Francúzskeho ústavu verejnej mienky (IFOP) zistil, že 57% Francúzov považovalo prínos ZSSR k víťazstvu za najväčší, zatiaľ čo 20% označilo za osloboditeľa USA. V roku 2004, kedy bolo Rusko v osobe Vladimíra Putina prvýkrát pozvané na oslavy 60. výročia výsadku spojencov v Normandii, sa však všetko kardinálne zmenilo: iba 20% opýtaných si pamätalo sovietsku armádu, no 58% vyzdvihlo amerických vojakov.
Podľa informácií RFI stratili USA na európskej a tichomorskej fronte dokopy 400 tisíc ľudí, čo sa vôbec nedá porovnať s 27 miliónmi mŕtvych v Sovietskom zväze.
“Z rýdzo historického hľadiska je hlúpe nedoceňovať rozhodujúcu úlohu Sovietskeho zväzu,“ povedal v rozhovore pre portál Denis Peschanski, vedecký pracovník Národného strediska vedeckých výskumov (CNRS), ktorý dlhý čas analyzoval evolúciu kolektívnej pamäte.
RFI uvádza, že urputné boje so sovietskou armádou nacistov nielen vysilili, ale tiež sa nacisti nedokázali prepraviť cez Atlantik.
“V roku 1945 bol hlavným spojencom Stalin a ZSSR, ich úloha bola Francúzom jasná,“ tvrdí Stephane Grimaldi, riaditeľ Múzea vylodenia v Normandii. “Ale po 50 rokoch sa ukázalo, že zvíťazili USA, jednoducho preto, že sme vtedy mali studenú vojnu.“
Francúzski prezidenti po desaťročia nepripomínali oficiálne výročie vylodenia 150 tisíc vojakov spojeneckej armády. Hrdina Odboja a prvý povojnový prezident Francúzska Charles de Gaulle odmietol oslavy operácie, v ktorej nehral hlavnú úlohu. Po vstupe do Paríža privítal mesto, ktoré “sa oslobodilo samo, ktoré oslobodili jeho obyvatelia“ nehľadiac na americké a britské tanky za chrbtom.
“De Gaulle chcel predovšetkým vrátiť suverenitu Francúzska, čo znamenalo, že je potrebné vyhnať Američanov,“ vysvetlil Grimaldi. Protiamerickú náladu prezidenta podporila francúzska Komunistická strana, ktorá mala po vojne obrovský vplyv vďaka svojej úlohe v odboji. Stále pripomínala voličom cenu, ktorú zaplatila Červená armáda za víťazstvo, avšak represie za železnou oponou neprispievali k rastu sympatií.
USA vytvárali v tejto dobe vo filmoch vlastnú verziu víťazstva. Hollywood pomohol zmeniť názor na vojnu svojimi filmami o odvážnych Američanoch bojujúcich ďaleko od domovov. “Najväčšiu úlohu zohral v šesťdesiatych rokoch nepochybne film Najdlhší deň,“ poznamenal Peschanski. “Sústredil pozornosť na Američanov a na účastníkov francúzskeho odboja. Mal fenomenálny úspech.“
Za 30 rokov bola natočená ďalšia snímka o hrdinských činoch amerických vojakov adresovaná novej generácii po oboch stranách Atlantiku. Bola to snímka Stevena Spielberga Zachráňte vojaka Ryana. “Studená vojna izolovala Rusov a ich dejiny,“ vysvetlil Grimaldi. “Teraz hral hlavnú úlohu dobrý Američan John Wayne, práve ten zachráni Európu, nie Rusi.“
Úloha Ameriky v oslobodení Európy sa stala ešte väčšia, keď v roku 1984 pozval francúzsky prezident François Mitterrand amerického prezidenta Ronalda Reagana na prvé oslavy výročia vylodenia spojencov. Táto akcia sa stala dôležitou svetovou udalosťou na pozadí toho, ako sa Sovietsky zväz začínal rozpadať.
Podľa mienky RFI postava Ruska ešte viac vybledla za prezidentovania Putina, ktorého vzťahy so Západom sa vážne zhoršili v roku 2014 po pripojení Krymu na základe referenda. Podľa mienky Denisa Peschanského svedčí fakt, že Putina tento rok nepozvali do Normandie, o dnešnom vzťahu k Rusku.
“Keby bol cieľom osláv rozhovor o minulosti, potom by mal Sovietsky zväz a jeho dediči, teda Putin, stáť v prvom rade, bok po boku Američanov a Britov,“ cituje RFI záver vedca.