Môj profil 
Predplatné
“Nikto z nich si nemyslí, že by bol v Mjanmarsku v bezpečí,” uviedol bangladéšsky komisár pre utečencov Mohammad Abul Kalam. Nespresnil však, či bangladéšska vláda plány na repatriáciu prvej skupiny Rohingov anulovala alebo pozastavila.
Mimovládna organizácia Human Rights Watch sa pridala k tým ľudskoprávnym subjektom, ktoré žiadajú “okamžité zrušenie” celej operácie.
Ako informovala agentúra AFP, Bangladéš koncom októbra oznámil, že tento štvrtok začne s repatriáciou Rohingov, a to na základe dohody uzavretej s Mjanmarskom.
Prvá vlna repatriácie sa mala týkať 2260 osôb, pričom denne malo Bangladéš opustiť 150 ľudí.
Jeden z predstaviteľov moslimských Rohingov, Abdu Rahim, uviedol, že spomedzi 2260 utečencov, ktorí sú na zozname osôb vybraných na repatriáciu, “90 percent (z utečeneckých táborov) ušlo v obave, že budú k odchodu do Mjanmarska prinútení”.
OSN už v utorok vydala vyhlásenie, v ktorom žiada zastaviť túto operáciu so zdôvodnením, že v Mjanmarsku neboli vytvorené podmienky pre návrh Rohingov a existuje riziko ich opätovného prenasledovania.
Organizácia Amnesty International vo štvrtok tiež vyzvala orgány Bangladéša a Mjanmarska, aby “okamžite zastavili” svoje plány na repatriáciu moslimských utečencov z národa Rohingov, pričom ich označila za “bezohľadný krok, ktorý ohrozuje životy”.
Americký viceprezident Mike Pence v stredu v rozhovore s mjanmarskou líderkou Aun Schan Su Ťij vyhlásil, že pre násilie páchané proti Rohingom niet ospravedlnenia. Vyjadril pritom nádej, že Mjanmarsko umožní Rohingom slobodný návrat do vlasti.
K hromadnému úteku moslimských Rohingov z Mjanmarska do Bangladéša došlo po násilnostiach, ktoré vypukli v Jakchainskom štáte vlani 25. augusta.
Militanti patriaci k etnicko-náboženskej menšine Rohingov vtedy zaútočili na zhruba 30 policajných staníc. Mjanmarská armáda v reakcii pristúpila k rozsiahlej operácii proti povstalcom. Následné boje a represie si vyžiadali tisíce obetí na životoch, prevažne z radov Rohingov.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
