Môj profil 
Predplatné
Brusel 5. februára (TASR) – Vďaka pozornosti sveta upretej na dianie na Ukrajine sa v nedeľu 2. februára uskutočnilo takmer bez povšimnutia referendom v Gagauzsku, časti Moldavska, ktorá sa na rozdiel od vlády v Kišiňove prikláňa skôr k tesnejším vzťahom s Ruskom. Uviedol dnes európsky internetový denník EUobserver.
Denník s odvolaním sa na expertov z bruselského think-tanku Centrum európskych štúdií (CES) upozornil, že približne 150-tisícová komunita Gagauzov, čo sú turkicky hovoriaci pravoslávni kresťania, sa v referende prevažnou väčšinou vyslovila v prospech spojenia s eurázijskou colnou úniou, ktorá vzniká pod taktovkou ruského prezidenta Vladimira Putina.
Gagauzi, dobre ovládajúci ruštinu a odmietajúci sa učiť úradný jazyk krajiny, ktorým je rumunčina, vidia pre seba lepšiu perspektívu pracovných miest na ruskom trhu ako v krajinách EÚ.
Oficiálna politika Moldavska, ktoré je súčasťou programu Východného partnerstva, je však jasne upriamená na Brusel. Vláda v Kišiňove najneskôr v auguste tohto roka očakáva podpis asociačnej dohody a dohody o voľnom obchode s EÚ.
Eurokomisár pre susedskú politiku a rozšírenie Štefan Füle počas nedávnej návštevy Moldavska hovoril o výhodách užšieho spojenia tejto krajiny s úniou, pričom naznačil možnosť skorého zrušenia vízovej povinnosti pre občanov Moldavska. V ekonomickej oblasti už Brusel urobil ústretový krok, keď povolil moldavským vinárom neobmedzený prístup na trh EÚ.
Gagauzsko môže proeurópske snaženie Moldavska mierne skomplikovať, pretože Gagauzi sa v referende jasne vyslovili aj za možnosť odtrhnutia sa od Kišiňova. Moldavská vláda upozornila, že referendum v Gagauzsku je neplatné a nezákonné a jeho výsledky nemajú žiadnu právnu silu.
Neplatné referendum však v sebe nosí potenciál oživenia ľudových protestov proti snahám Moldavska podpísať prointegračné dohody s EÚ a nesie v sebe riziko rozpútavania separatistických vášní. Moldavsko už má jednu problémovú a separatistickú oblasť, ktorá je vážnou prekážkou na ceste do EÚ. Ide o prevažne ruskojazyčné Podnestersko, ktoré je už vyše 20 rokov zdrojom nestability v regióne. Aj záujmy obyvateľov Podnesterska sú naviazané na Rusko, hoci podnikateľské elity v tomto odštiepeneckom regióne majú rastúci záujem o výhody spojené s otvárajúcim sa trhom EÚ.
Ak by sa podarilo vyriešiť podnesterskú otázku, práve Gagauzsko môže predstavovať nové, alternatívne ohnisko nestability, uviedol EUobserver. Existujú totiž podozrenia, že za zorganizovaním referenda v Gagauzsku stoja vplyvní gagauzskí oligarchovia žijúci v Rusku a úrady zaznamenali zvýšenú návštevnosť niektorých ruských poslancov v tejto oblasti v čase, keď ruské médiá v tejto krajine zintenzívnili kampaň o význame eurázijskej colnej únie pre Moldavsko.
Nezávisle od toho, či referendum bolo spontánne alebo zámerne pripravené, EUobserver tvrdí, že EÚ by mala pozorne sledovať dianie v Moldavsku a podporovať viditeľné projekty s jasnými ekonomickými dosahmi v prospech obyčajných ľudí, pričom európski diplomati by pri oficiálnych návštevách nemali zabúdať ani na menšie mestá a obce.
Zároveň by mali pokročiť prípravy na podpis asociačnej zmluvy a dohody o voľnom obchode, pričom EÚ by mala viesť dialóg s Ruskom, aby pre túto otázku nedošlo ku kríze, aká teraz ničí Ukrajinu.
.JPG)
.jpg)
