Môj profil 
Predplatné
Podľa prezidentky SR Zuzany Čaputovej cieľom Slovenska nesmie byť len minutie peňazí z Európskej únie, ale ich dobré investovanie do rozvoja krajiny aj pre budúce generácie. Prezidentka SR Zuzana Čaputová to považuje za najdôležitejšiu úlohu pre vládu a všetkých ľudí. Uviedla to na sociálnej sieti v reakcii na schválenú dohodu EÚ o záchrannom balíku pre ekonomiky zasiahnuté pandémiou nového koronavírusu.
“Som rada, že sa nakoniec našla zhoda a EÚ je jednotná. Je to dobrá správa pre udržanie stability celej EÚ a zároveň aj bezprecedentná pomoc pre Slovensko,” povedala hlava štátu. Dodala, že na to, aby SR dokázala zmysluplne finančnú pomoc využiť, musí spojiť “najlepšie hlavy a pripraviť veľmi dobrý plán”.
Vicepremiérka Veronika Remišová, ktorá má vo svojej agende práve prerozdeľovanie eurofondov uviedla, že dosiahnutá dohoda je “obrovskou príležitosťou a zodpovednosťou pre Slovensko”.
“Štáty EÚ dosiahli dnes v noci po náročných rokovaniach dohodu. Slovensko v rokovaniach obstálo dobre, podarilo sa nám presadiť hlavné body, za ktoré sme spoločne bojovali či už v rozpočte EÚ alebo v novom balíku peňazí na obnovu a rozvoj.”
Veronika Remišová napísala, že napriek ťažkému priebehu je úspech, že sa štáty Európskej únie dohodli na obrovskom balíku protikrízovej pomoci v rekordne krátkom čase. “Skutočná zodpovednosť pre Slovensko začína až teraz – peniaze, ktoré si požičiavame, musíme rozumne a efektívne využiť tak, aby z nich mali úžitok naše deti a posunuli sme Slovensko výrazne dopredu.”
Europoslanec za ĽSNS Milan Uhrík kritizuje to, že obnova Európy sa bude realizovať na dlh. “Hotovo. Lídri EÚ sa dohodli na rekordnom zadĺžení únie o 750 miliárd eur (cca 1700 eur/obyvateľa). Slovenská vláda zadlžila tento rok Slovensko o 12 miliárd eur (cca 2400 eur/obyvateľa). Ani neviete ako, a zrazu máme od začiatku roka každý na krku dlh vyšší o 4100 eur. Zadlžovanie väčšie ako za vojny… Hlavne, že budú mať z čoho rozdávať. A kradnúť,” kritizoval v utorok Milan Uhrík.
Opozičný poslanec NR SR Tomáš Taraba na sociálnej sieti napísal, že európsky lídri “rozvrátili verejné financie”. “Tak si povedzme, čo to znamená: Každá krajina EÚ si dnes vie požičať samostatne toľko peňazí koľko na trhoch potrebuje a vie zmysluplne minúť. V Bruseli sa však krajiny dohodli, že v našom mene si ide požičiavať Brusel a to také množstvá, ktoré niektoré krajiny nepotrebujú a nevedia ani zmysluplne minúť. My za všetko budeme ručiť. Aj za úvery Talianov, Španielov a podobne.”
“Taliansko, Španielsko, Portugalsko, ale dnes po deficite 12 miliárd aj Slovensko, by už dávno boli v bankrote, keby sa netlačili peniaze. Žiaden blázon totiž nepožičia zarobené a usporené peniaze takýmto krajinám, kde politici za rok vyrobia desať ročný dlh,” píše Taraba.
Podľa neho toto však neplatí, ak si tento dlh môžete uhrádzať z natlačených peňazí, ktoré nikto neusporil, nevyrobil, len ich z ničoho natlaćí. “S týmto naša vláda v Bruseli súhlasila. Keby Európska centrálna banka netlačila peniaze a nemotivovala komerčné banky, aby ako protihodnotu za to, že sa dostanú k natlačeným peniazom nekupovali dlhy týchto zbankrotovaných krajín, tak by sme boli nútení platiť tak obrovské úroky, že by sme nevedeli naše dlhy financovať. Od nástupu našej vlády a jej tvorbe dlhov každý mesiac rastú ceny potravín o 5%. Je to inflácia spôsobená tlačením peňazí.”
Poslanec, ktorý nedávno odišiel z klubu ĽSNS a v parlamente pôsobí ako nezávislý tvrdí, že politici, ktorí zničili verejné financie vlastných krajín preto vedia, že nikdy by nevedeli nájsť bláznov, čo im požičajú. “Tak si vymysleli tento tzv. historický balíček, ktorý nie je nič iné, ako megazadĺženie všetkých budúcich generácii, kedy ten čo Vám požičiava Vám dáva papieriky a Vy mu musíte splatiť hodnotu natlačenú na papierikoch. Vazalstvo. Budúce generácie to budú splácať do roku 2058 a budú to platiť nielen tým, že budú musieť všetko s úrokmi uhradiť, ale budú to splácať aj cez zvýšenú infláciu.”
Tomáš Taraba dodal, že premiér Matovič a minister hospodárstva Sulík, teda tí, čo položili Radičovej vládu, pretože považovali za nebezpbečné, že budeme ručiť za úvery Grécka, v Bruseli dohodli, že Slovensko bude ručiť za úvery Talianska, Španielska a Portugalska, teda krajín, o ktorých každý súdne rozmýšľajúci politik vie, že sú dávno v bankrote.”
Politici súhlasili s posilnení Bruselu cez zavedenie európskych daní. Dlh si Taliani a Španieli aj my mohli priamo zobrať na trhoch, ale my sme sa rozhodli pre metódu, kedy každý Slovák bude ručiť za stovky miliárd úverov iných krajín. Toto je realita, ktorá mala zostať schovaná za infantilnými fotečkami z Bruselu o ponožkách, prívarkoch a motorkách v uliciach,” upozorňuje Taraba.
Dohoda o Fonde obnovy ekonomík Európskej únie po koronakríze je dobrá správa, jej výsledná podoba ale znamená prehru európskych inštitúcií. Vyhlásil to v utorok europoslanec Robert Hajšel. Za jediných skutočných víťazov označil skupinu tzv. šetrných štátov – Holandsko, Dánsko, Rakúsko a Švédsko, ktoré „dostali všetko, čo chceli“. Konkrétne sa im oproti návrhu EK podarilo znížiť celkovú sumu na sedemročný rozpočet, ako aj pomer grantov k pôžičkám vo Fonde obnovy a zvyšovania odolnosti (Fond), spresnil europoslanec zvolený na kandidátke strany Smer-SD. Presadili tiež skrátenie dotácií na viacero programov a vybojovali si aj zľavu zo svojich príspevkov do rozpočtu EÚ. Slovensko naopak podľa Hajšela dostane približne o pol miliardy eur menej, ako navrhovala Európska komisia.
Dohoda má „zásadné nedostatky, ale je omnoho lepšia, než by sme si pred pár mesiacmi dokázali predstaviť”, uviedol slovenský europoslanec a podpredseda Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka. Zdôraznil, že systém čerpania týchto peňazí bude omnoho jednoduchší, ako pri klasických eurofondoch. Slovensko tak dostáva „neopakovateľnú šancu na modernizáciu a prechod od montážnych hál k inovatívnej a zelenej ekonomike. Je povinnosťou vlády sa jej chopiť,” dodal europoslanec.
Jaroslav Zajac
.jpg)
.jpg)
